Bolestivosť v bedrovej časti chrbta sa zvyčajne objavuje náhle, bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania a jej intenzita je v niektorých prípadoch až šokujúca. Vyskytuje sa skôr v staršej populácii, no ani u mladých ľudí nie je výnimkou. Príčiny bolesti bývajú rôzne. Najdôležitejšia je prevencia, ktorá spočíva v správnom držaní tela a posilňovaní pohybového aparátu počas celého života.
Náhle vzniknutá bolesť zväčša v bedrovej časti chrbta si vyslúžila vo viacerých jazykoch charakteristický názov. Česi ju nazývajú „ústřel“, nemci zas „hexenschuss“ – rana od čarodejnice. Pomenovanie vyjadruje skutočnosť, že bolestivosť sa objavuje náhle, zväčša bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania a jej intenzita je v niektorých prípadoch až šokujúca.
Bolesť si nevyberá. Nepohrdne mladými ľuďmi, ani seniormi. Pochutí si na ťažko pracujúcich robotníkoch, i na dlhodobo vysedávajúcich manažéroch. Napriek tomu, že je bolesť ženského rodu, páčia sa jej ženy a to skôr staršie ročníky (mladšie sú od prírody ohybnejšie, tento druh bolesti si nechávajú na neskôr).
Práve ohybnosť je jedným z kľúčových faktorov v prevencii bolestí v chrbte. Stavba chrbtice musí totiž spĺňať dve protichodné vlastnosti:
Kvôli obom požiadavkám chrbtica nie je jedna mohutná kosť – stĺp držiaci telo vzpriamene, ale sústava krátkych kostí – stavcov, pospájaných vzájomne malými plochými kĺbmi umožňujúcimi pohyblivosť. Samotná kostená štruktúra chrbtice, ani kostry ako celku by nebola schopná same osebe držať pokope. Preto sú jej súčasťou väzivové štruktúry, ktoré spájajú jednotlivé kosti, premosťujú kĺby, aj celé úseky chrbtice.
Na tento, tzv. pasívny pohybový aparát, nadväzuje svalový systém, ktorý nazývame aktívnym pohybovým aparátom. Svaly zabezpečujú svojimi kontrakciami nielen pohyb, ale stálym napätím rovnocenne dopĺňajú väzy pri fixácii kostených štruktúr vo všetkých kĺboch – nielen v chrbtici, ale aj v celom tele.
Chrbtica nie je len pohybovým aparátom. V tzv. miechovom kanáli, ktorý prebieha celou chrbticou, je uložená miecha – časť centrálneho nervového systému. Obsahuje nervové bunky, z ktorých vybiehajú obojstranne cez otvory medzi stavcami nervové vlákna. Tie sú dvojaké – dostredivé, ktoré privádzajú cez prestupné body až do mozgu rôzne pocity (bolesť, chlad, teplo) a odstredivé, ktoré vedú pokyny k jednotlivým orgánom a svalom. Z medzistavcových otvorov vystupujú spoločne ako nervy.
Priestory medzi stavcami sú vyplnené tvz. medzistavcovými platničkami. Tie sú z väzivového materiálu a časom, v dôsledku preťaženia, úrazu alebo starnutia, dochádza v nich k zmenám vedúcim k tomu, že sa oplošťujú, prípadne deštruujú. Následkom je tlak na tzv. nervové korene. Podľa toho, na ktorú zo štruktúr tlačia, vyvolávajú (silnú) bolesť alebo poruchy hybnosti v končatinách, respektíve oboje. Je to situácia, ktorá vzniká na dlhodobo poškodzovaných štruktúrach a preto je prirodzené, že táto príčina bolestí je prítomná predovšetkým u starších ľudí. Z uvedeného vyplýva, že v ktorejkoľvek časti tejto komplikovanej štruktúry môže z rozličných dôvodov dôjsť či už k chronickej, alebo akútnej bolesti.
Pri nekontrolovanom prudkom pohybe môže dôjsť k tzv. blokáde, keď sa v niektorom úseku chrbtice zablokuje pohyb v určitom z kĺbikov stavcov. Stav je sprevádzaný bolestivosťou podobnou ako pri útlaku nervového koreňa. Situácia sa rieši manipulačnou liečbou – tzv. naprávaním chrbtice, ktoré zásadne vykonáva školený terapeut. Menej úspešná je liečba degeneratívnych poškodených kĺbikov chbtice, keď sú manipulačné zákroky neúčinné a riešenie patrí výlučne do rúk odborníka.
Aj keď sa väčšinou bolesti chrbta vyskytujú v staršej populácii, ani u mladých ľudí v popubertálnom období nie sú výnimkou. Príčiny výskytu takýchto bolestí sú rôzne.
Môžu byť zapríčinené genetickou dispozíciou, vrodenými anomáliami v oblasti kostenej štruktúry chrbta, alebo skoliózou, ktorá sa často objavuje v období rýchleho rastu. Svoju úlohu zohráva aj nedostatočný svalový korzet (oslabené svalové skupiny, ktoré by mali chrbticu fixovať), nedostatočný pohybový režim, dlhé zotrvávanie v jednej polohe, či už v sede ale aj v stoji. Nemenej dôležitým faktorom je aj nesprávne držanie tela.
Pri optimálnom držaní tela je hmotnosť tela rozložená tak, že pomerne rovnomerne zaťažuje kostru, aj svalové a väzivové štruktúry. Pri vychýlení ťažiska (napr. pri nesprávnom držaní tela alebo veľkým bruchom) je zákonite potrebné zvýšené napätie niektorých posturálnych svalov (udržujú vzpriamené držanie tela) a ich úponov. Preťažené svaly sú stuhnuté, podstatne menej pružné a postupne viac a viac bolestivé. Naviac bývajú takéto svaly aj skrátené a tým sa výrazne zvyšuje pri každom pohybe ťah na šľachy a ich úpony, ktoré potom opäť reagujú bolestivosťou. Spomínané mechanizmy vzniku bolestí sú naviac znásobené v prípade nadváhy, čo je dnes aj v mladej populácii čoraz častejšie sa vyskytujúcim problémom.
Vzhľadom k tomu, ako často sa spomínané bolesti v populácii vyskytujú a ako výrazne zasahujú do života, je potrebné venovať prevencii náležitú pozornosť. Tá si, na rozdiel od infekčných chorôb, kde si často vystačíme s jedným očkovaním, vyžaduje venovať sa svojmu pohybovému aparátu sústavne a po celý život.
Deti si vystačia s bežnými formami pohybových hier. Namiesto hrania sa v špinavom pieskovisku je lepšie dopriať deťom voľný pohyb, pobehovanie, preskakovanie rôznych prekážok a lezenie po preliezkach, kde dochádza vo veľkom rozsahu k zapájaniu rôznych svalových skupín a tým k ich posilňovaniu.
V pubertálnom období sú vhodné kolektívne hry s dostatočnou dynamikou pohybov. Postupne je možné v tomto veku začať aj s cieleným posilňovaním pod dohľadom skúseného trénera, v rámci ktoréhokoľvek športu. V dospelosti – najmä u ľudí so sedavým zamestnaním alebo s monotónnou prácou v stoji, je potrebné každodenné niekoľkominútové precvičenie celého tela, jednak posilňovacími, ale aj naťahovacími a uvolňovacími cvikmi.
Pre začiatok je vhodné dať si poradiť odborníkom, napr. vo fitness centre a naučiť sa súbor správne vykonávaných cvičení, ktoré potom môže človek cvičiť pravidelne aj sám doma, či už s použitím vlastnej váhy tela alebo s pomôckami, ako sú rôzne gumové expandery, tyče, primerane ťažké závažia a podobne.
Zásobník vhodných cvikov je široký. Menej rizikovými sú uvolňovacie a naťahovacie cvičenia, ktorými naťahujeme skrátené svalové partie. Vhodný je mačací chrbát – v kľaku štvornožky vyhrbíme chrbát a zotrváme v tejto polohe niekoľko sekúnd. Potom sa prehneme chrbtom nadol a taktiež zotrváme v tejto polohe. V tomto postavení môžeme tiež vytáčať telo striedavo do jednej, potom do druhej strany tak, aby sme sa dívali na päty. V sede roznožmo na zemi sa hlboko predkloníme a ruky naťahujeme čo najviac dopredu.
Obdobie pandémie „pripútalo“ k stoličkám ešte viac ľudí, než je obvyklé. Mnohé veci sa vybavujú spoza počítača a možno ste sa už…
Ľudská chrbtica je tvorená 26 stavcami, ktoré ochraňujú miechu a umožňujú nám chodiť vzpriamene a zohýňať sa. Ochoreniami chrbtice trpí…
Obavy z pooperačnej bolesti sú pred aj po operačnom výkone našou bežnou starosťou. To, prečo a ako vzniká a ako…
