Vírusy a baktérie, baktérie a vírusy. Stále dookola. Nočná mora rodičov po nástupe ich dieťaťa do kolektívu. Škola či škôlka? Choroby si nevyberajú, či už ide o respiračné alebo o kožné ochorenia. S nástupom do kolektívu jednoducho prichádza čas zvýšenej chorobnosti.
Na jeseň sú deti vystavené nielen nepriazni počasia, ale aj väčšej záťaži na ich imunitný systém pobytom v kolektívoch s druhými deťmi, aj to nie vždy úplne zdravými. Dôležitým momentom je aj odlúčenie od rodičov, ktoré je po prázdninách obzvlášť stresujúce. Skrátka, pobyt v školskom či predškolskom zariadení významne vplýva na psychickú pohodu dieťaťa. A tá, spolu s častým plačom môže ovplyvniť imunitu oslabeného dieťaťa, ktoré ľahšie ochorie. Jednoducho začarovaný kruh.
Časté hlieny, kašeľ, horúčky – kolotoč takmer až do jari. Pediatri sa zhodujú, že vždyprítomné hlieny nemusia byť dôvodom na to, aby dieťa nešlo do školy či do škôlky. Záleží na ich farbe či konzistencii a samozrejme na tom, či ich sprevádza aj iný faktor naznačujúci, že dieťa nie je zdravé.
Hlieny sú prirodzenou sekréciou dýchacích ciest, netreba sa im nasilu brániť. Až keď telo napadne vírus či baktéria, zafarbia sa a treba proti nim bojovať. Základom je naučiť deti správne smrkať a čistiť nos. Je to prirodzené, pretože dieťaťu sa buduje imunita až do 6. roku života. Imunitný systém „sa vytrénuje“ až stretnutím s baktériami, vírusmi a bacilmi rôzneho druhu. Preto sú deti v predškolskom veku tak často choré. Rodičom neostáva iné, len toto obdobie večných chorôb vydržať a popri tom imunitu trénovať primeranou telesnou aktivitou a pobytom detí na čerstvom vzduchu, pestrou racionálnou stravou a v období chorôb zvýšeným prísunom vitamínov.
Chrípka je vysoko infekčné vírusové ochorenie, ktoré sa môže skončiť fatálne. Šíri sa vzduchom, môže zapríčiniť vznik ďalších vážnych ochorení ako je zápal pľúc či priedušiek. Nedá sa jej ubrániť, no zachrániť nás môže dodržiavanie hygienických návykov ako umývanie rúk, vetranie v miestnosti či vyhýbanie sa priestorom s vysokou koncentráciou ľudí. „Úplne najúčinnejšou prevenciou proti chrípke je očkovanie. Zdravotné poisťovne ho preplácajú v plnej výške. Je dobrovoľné, vysoko odporúčané najmä pre rizikové skupiny, do ktorých patria lekári, zdravotnícky personál, deti, chronicky chorí pacienti, tehotné ženy a ľudia s vekom nad 65 rokov,” vymenúva infektológ a vedúci lekár Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny MUDr. Ivan Bakoš.
Chrípka má oproti nádche okamžitý nástup a vie človeka doslova „priklincovať” na lôžko. Chorý sa často nedokáže ani pohnúť z postele, typickými príznakmi sú vysoké horúčky, bolesti svalov a kĺbov, zimnica, extrémna únava a bolesti hlavy a hrdla sprevádzané suchým kašľom.
Naopak nádcha či prechladnutie nemá až taký dramatický priebeh, trvá kratšie a sprevádzajú ju výtok z nosa, bolesti hrdla, hlavy, zvýšená teplota, kašeľ a kýchanie. Obe diagnózy však patria do domácej liečby, netreba podceňovať ani bežnú nádchu. Zodpovedným prístupom k vlastnému zdraviu napr. tým, že zostaneme pár dní doma, predídeme šíreniu infekcií na verejnosti, teda v škôlkach, školách a kanceláriách.
Presne tieto časti tela detského pacienta môžu byť napadnuté vírusmi zo skupiny enterovírusov. Najčastejšie ide o vírus Coxsackie. Ten spôsobí, že sa deťom objaví vyrážka v ústach alebo na ústach, na rukách a nohách. Niekedy postihne aj miesta na brušku, chrbátiku či stehnách.
Ochorenie je typické pre malé deti do 4 rokov, avšak postihnúť môže aj staršie so zníženou imunitou. Vyskytuje sa najmä koncom leta a začiatkom jesene. Vírus je silne odolný voči prostrediu, na hračkách prežíva aj niekoľko dní. Najrozšírenejší je v škôlkach, kde si deti po použití toalety nedostatočne umyjú ruky, prenáša sa orálno – fekálnou cestou. Je to, podobne ako žltačka, choroba špinavých rúk.
„Dieťa je vhodné nechať doma, znižovať horúčku, prípadne zmierňovať svrbenie a bolesť. Dôležité je, aby rodičia a ďalší členovia rodiny nepreniesli vírus do iných kolektívov,” radí virologička z ústavu mikrobiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity MUDr. Anna Petrovičová.
Deti okrem kožných prejavov trpia bolesťou hrdla, niekedy nemôžu prehĺtať, slinia a preferujú chladené nápoje. „Môže sa pridružiť aj strata chuti do jedla, prípadne hnačka. Inkubačná doba je 3 až 6 dní, ochorenie ustúpi zväčša do dvoch týždňov,” objasňuje MUDr. Petrovičová.