Ankyloglossia je stav prítomný pri narodení. Postihuje uzdičku jazyka, obmedzuje rozsah jeho pohybu. Uzdička je miesto, ktoré pripája jazyk k spodine ústnej dutiny. Ovplyvňuje pohyblivosť jazyka a jeho funkciu. Ankyloglossia je abnormalita, ktorá sa prejavuje príliš krátkou alebo tuhou uzdičkou pod jazykom dieťaťa.
Jazyková uzdička je slizničná riasa. jej úlohou je prepojiť spodnú stranu jazyka so spodinou ústnej dutiny. Približne 5 percent novorodencov, častejšie jedincov mužského pohlavia, ju má v čase narodenia príliš krátku. S pribúdajúcim vekom sa jej veľkosť nemení. Tým, že obmedzuje pohyb jazyka, prispieva ku vzniku komplikácií pri dojčení. S narastajúcim vekom dieťaťa okrem komplikácií s príjmom a spracovaním potravy a prehĺtaním ovplyvňuje aj artikuláciu. Odzrkadľuje sa to na vzniku problémov s rečou.
Skrátenie uzdičky jazyka sa prejavuje obmedzením pohybu jazyka najmä smerom nahor. Tento pohyb je však kľúčový pri dojčení. Novorodenec na bradavku ženy pri prisatí potrebuje vytvoriť dostatočný tlak a skrátená uzdička mu v tom bráni. Dôsledkom je predĺženie času dojčenia a zníženie objemu prijatého mlieka. Tieto komplikácie sa premietnu do podráždenosti dieťaťa, ktoré je hladné, a odrazia sa na jeho hmotnosti. Okrem problémov s príjmom potravy skrátená uzdička jazyka obmedzuje prehĺtanie. To môže zapríčiniť nežiaduce vdýchnutie mlieka, prípadne prehĺtanie vzduchu, ktorý následne spôsobí koliku dieťaťa. Ak sa tieto problémy neprejavia počas kojenia, zvyčajne na skrátenú uzdičku upozorní rodičov problém v období rozvoja reči dieťaťa. Pre správnu artikuláciu a formovanie hlások je totiž dôležitá schopnosť jazyka opierať sa o ostatné časti ústnej dutiny. Do 5 rokov sa nesprávna výslovnosť považuje za normálnu, po 7. roku života je patologická. Najčastejšie sa prejavuje nesprávnym vyslovovaním tvrdých spoluhlások d, t, n, l, r. V iných prípadoch na skrátenie uzdičky rodiča upozorní neschopnosť dieťaťa obliznúť si hornú peru. Pri pokusoch sa jazyk skrúti a pripomína tvar srdca. V komplikovanejších prípadoch dieťa nie je schopné jazyk vyplaziť vôbec. Tento stav označujú lekári ako prirastený jazyk (lingua accreta).
Častou komplikáciou tohto stavu je aj nedostatočná ústna hygiena spojená s rozvojom zubného kazu a so vznikom zápalu ďasien. Neschopnosť vyplaziť jazyk si dieťa často kompenzuje vysúvaním jazyka cez spodné rezáky. Tlakom vzniká široká medzera medzi dvoma spodnými prednými zubami. V neskoršom veku môže skrátenie uzdičky jazyka ovplyvniť schopnosť lízania zmrzliny, bozkávanie alebo pískanie.
K symptómom skrátenej uzdičky jazyka patrí neschopnosť zdvihnúť jazyk k hornému zubnému oblúku, prípadne neschopnosť pohybovať jazykom zo strany na stranu. Srdcovitý tvar jazyka pri olizovaní hornej pery je typickým symptómom prirasteného jazyka. Časté sú tiež bolesti bruška dojčiat a poruchy tvorby reči detí vo vyššom veku.
Na problém často upozorní neonatológ alebo detský lekár, ktorí si všimnú problémy pri dojčení, prípadne ich na to upozorní rodič sťažujúci sa na bolesti bruška novorodenca. Lekár diagnostikuje skrátenie uzdičky aj pri vyšetrení ústnej dutiny pri diagnostike iných ochorení (angína). V niektorých prípadoch školský pedagóg upozorní rodičov, že problém s výslovnosťou môže spočívať v týchto anatomických odchýlkach, a odporučí rodičom návštevu logopedickej ambulancie. Ak je príčinou ťažkostí skrátená uzdička, logopéd to počas vyšetreniaidentifikuje a pošle dieťa na vyšetrenie k otorinolaryngológovi. Ten zhodnotí, či stupeň skrátenia vyžaduje operáciu.
Na liečbu skrátenej uzdičky existujú rôzne názory. Niektorí lekári a poradcovia v oblasti laktácie navrhujú chirurgickú úpravu ešte pred tým, než novorodenec pôrodnicu opustí. Iní dávajú prednosť vyčkávaniu a pravidelným kontrolám, pretože uzdička sa časom môže sama upraviť do prirodzených anatomických pomerov. Chirurgické postupy sú frenotómia a frenuloplastika. Frenotómia je jednoduchý chirurgický zákrok, pri ktorom sa v čiastočnej anestéze uzdička nastrihne pomocou sterilných nožníc. Postup je veľmi rýchly a nepríjemný je minimálne, pretože v tejto časti tela je málo nervových zakončení a krvných ciev. Komplikácie frenotómie sú zriedkavé. Patrí k nim krvácanie alebo infekcia jazyka či slinných žliaz. Frenuloplastika je rozsiahlejší postup a vykonáva sa v celkovej anestéze. Po uvoľnení uzdičky sa rana zvyčajne uzavrie pomocou stehov, ktoré neskôr telo absorbuje. Možné komplikácie frenuloplastiky sú zriedkavé. Najčastejšie ide o slabé krvácanie a infekciu jazyka alebo slinných žliaz. Po frenuloplastike lekár odporučí jazykové cvičenia na zvýšenie pohybu jazyka a zníženie možnosti zjazvenia.