Nevhodné správanie dieťaťa v období dospievania takmer vždy pramení v nedostatočne vyvinutej emočnej stabilite ranného detstva. V dospievajúcom mozgu sa uskutočňujú intenzívne procesy, ktoré vysvetľujú správanie dieťaťa v období dospievania. Je vysoko pravdepodobné, že ak dieťa zažilo vyrovnané detstvo s pevnou citovou väzbou, tak obdobie dospievania prekoná bez výrazných odchýlok.
Dospievanie je čas medzi detstvom a dospelosťou. Prvou časťou dospievania je puberta a trvá asi od 11 do 15 rokov, po nej nasleduje adolescencia – asi od 15 do 22 rokov. Puberta sa prejavuje telesnými a duševnými zmenami a dokáže zaskočiť rodičov viac, ako by čakali.
Dospievajúci sa usilujú o rozvoj svojej identity, ktorá by bola špecifická a odlišovala ich od ostatných ľudí. Tento proces, ktorý sa nazýva individualizácia, začína v dospievaní a pokračuje v dospelosti. Podľa psychológov je rozvoj identity hľadaním odpovedí na množstvo otázok. Odpovede však pramenia práve v rannom detstve dospievajúceho.
Môžeme uvažovať, že deti, ktoré v puberte skúšajú alkohol, cigarety, úteky z domu, nevhodné partie atď, majú veľmi pravdepodobne zníženú sebaúctu. Sebahodnota takého dieťaťa je nejakým spôsobom narušená, pretože dieťa si kompenzuje pocit prijatia, pocit toho, že niekto ho má rád, že je prijímaný. Dieťa útekom z domu demonštruje pocit neprijatia, že ho nemajú dostatočne radi, a chce tým povedať „nepusti ma, nechci, aby som odišiel, chyť ma, daj mi pocítiť, že ma tu chceš.“ Takmer vždy je za takým správaním skrytá túžba po prijatí, po akceptácii.
Ak sa do psychickej nepohody/ nevyrovnanosti dostane v puberte dieťa, ktorého rané detstvo bolo harmonické, vyrastalo v harmonickej rodine a jeho potreby boli rešpektované a napĺňané, je vysoká pravdepodobnosť, že jeho kompenzačný mechanizmus bude iný, už nie nevhodný.
Ak má dieťa dozrieť na osobnosť, potrebuje pevnú vzťahovú väzbu vytváranú práve v prvých rokoch života a prijatie rovnako zo strany matky aj otca. Akonáhle prijatie neprebehne z jednej alebo z druhej strany, tak ten vnútorný pocit je pocitom necelistvosti, niečoho stále absentujúceho. Tento pocit ostáva v podvedomí a ovplyvňuje postoje a vzťahy dieťaťa v jeho budúcnosti, vplýva na vznik kompenzačných mechanizmov v puberte v záťažových stavoch. Takto nastavené podvedomie dieťaťa určuje jeho správanie.
Dieťa si tvorí obraz o sebe na základe toho, ako sa k nemu správa okolie, jdospievanieeho najbližší. Dospelí dieťaťu zrkadlia to, aké to dieťa je. Ak sa rodič správa negatívne, vyčítavo, kričí, tak dieťa si z toho odčíta svoju hodnotu, nadobudne pocit, že nie je dosť hodné lásky. Silný vplyv na vytváranie si sebahodnoty ale nemá iba to, čo dieťa počuje, ale aj to, čo vníma vizuálne, alebo pocitovo z tónu hlasu. Človek takmer vždy uprednostní vnímanie toho neverbálneho, teda viac ho ovplyvní to, akým výrazom v tvári k nemu rodič prehovorí, než to, čo mu rodič hovorí. Vždy si človek vyberie tú neverbálnu zložku komunikácie, napríklad akým tónom hlasu k nemu prehovoria. V prípade negatívneho vzoru si dieťa vzťahuje na seba to, čo vníma adresované k nemu samému, a dáva tomu významy. Keď sa k dieťaťu správajú láskavo, tak si z toho vezme informáciu, že má hodnotu. Ak sa k nemu budú správať odmietavo, tak naopak, osvojuje si informáciu, že nie je hodné lásky rodiča.
Nevyrovnané ranné detstvo
Hovoríme o nedostatočnej vzťahovej väzbe, traume z odlúčenia, neprijatia zo strany rodiča, o predčasnej separácii dieťaťa od matky, atď. Keď sa takéto dieťa s nevyrovnaným ranným detstvom dostane do nejakej ťažkej životnej situácie v období dospievania, pomerne často zlyháva, a mnohé z nich sa obracajú k alkoholu, drogám, nevhodným partiám, ale aj k závažnejším sociálnopatologickým formám správania.
Nevyrovnané, rozvrátené rodinné prostredie vzniknuté v období puberty
Narušené vzťahy medzi rodičmi ovplyvňujú duševné dozrievanie dieťaťa závažným spôsobom. Deti strácajú pocit bezpečia a istoty práve v období, keď ho nadmerne potrebujú. Vznikajúce pocity krivdy, sklamania, ohrozenia sa následne premietajú do utvárania ich postojov a životných hodnôt.
V období dospievania sa mozog zbavuje svojich slabých synáps a ponecháva tie, ktoré sú užitočné. Využívané synapsy zosilnejú, slabé sú naopak, potlačené. Toto “prerieďovanie” nadbytočných synapsií postupuje mozgom od jeho zadných častí dopredu smerom k čelu. Ako posledné sa reorganizujú čelné laloky zodpovedné za schopnosť plánovať, rozmýšľať, ovládať impulzy a robiť rozhodnutia. Preto sa dieťaťu v období puberty správanie „vymyká z rúk“. Deti v období puberty majú tiež tendenciu vyhodnocovať situácie skôr negatívne a ľahšie potom strácajú nad nimi kontrolu. Častejšie sa v nich objavuje pocit bezradnosti. Aj to vysvetľuje, prečo sú nevhodné formy správania v puberte mimoriadne ťažké v narušených rodinách.
U detí v období dospievania je teda charakteristická nižšia aktivita v čelných lalokoch, a naopak, viac aktivity v amygdale, teda v centre emócií. Práve amygdala dáva formu odpovediam útočným (slovne aj fyzicky) a útekovým odpovediam organizmu, a v tomto vývinovom období sa tiež ľahšie aktivuje. Dochádza tak k situáciám, kedy dospievajúce dieťa svoj emočný základ a svoju stabilitu budovanú v ranom detstve konfrontuje s formou vhodného alebo nevhodného správania. Ak bolo dieťa v ranom detstve dobre zakorenené, bude v období puberty svoje krídla využívať na let bezpečne a neuletí k nevhodným formám správania.
Najdôležitejšie pre zdravý psychický vývin dieťaťa je jeho prvých 5 rokov života. Rodina je nevyhnutným základom pre vývin harmonickej osobnosti…
Pri výchove dieťaťa s poruchami pozornosti a správania (ADD, ADHD) by si rodičia mali uvedomiť, že nejde o chorobu, ale problémové…
Vstupom dieťaťa do školy sa jeho život radikálne zmení od obdobia bezstarostných hier k prvým vážnym povinnostiam. Vyžaduje si to…
