Tendinitída je zápal alebo podráždenie šľachy, hrubej vláknitej anatomickej štruktúry, ktorá pripevňuje svaly ku kostiam. Tento stav spôsobuje bolesť a citlivosť v blízkosti postihnutého kĺba. Najčastejšie postihuje ramená, lakte, zápästia, päty akolená. Problémy s tendinitídou sú známe aj pod označením tenisový lakeť, golfový lakeť, džbánové rameno, plavecké rameno či skokanské koleno. Väčšina prípadov tendinitídy sa môže úspešne liečiť odpočinkom, fyzikálnou terapiou, protizápalovými liekmi a liekmi na zníženie bolesti. Ak je tendinitída závažnejšia a vedie k pretrhnutiu šľachy, je potrebná operácia.
V prípade zápalového procesu šľachy patrí medzi charakteristické symptómy bolesť v mieste, kde sa šľacha upína na kosť. Často je opisovaná ako tupá bolesť, prejavujúca sa najmä pri pohybe postihnutej končatiny alebo kĺba. V mieste zápalu šľachy sa nezriedka objavuje aj sčervenanie a opuch.
Lekár zvyčajne diagnostikuje tendinitídu počas fyzického vyšetrenia. Môže nariadiť vyšetrenie s využitím röntgenových lúčov alebo iné zobrazovacie vyšetrenia, kvôli vylúčeniu iných stavov, ktoré môžu spôsobovať príznaky podobné tendinitíde.
Vznik a príčina
Šľachy sú útvary, ktoré pripájajú svaly (aktívnu časť pohyblivého aparátu) ku kostiam (pasívnej zložke pohybového aparátu). V špecifických situáciách dochádza k poškodeniu tejto štruktúry a vzniká zápal. Napriek tomu, že tendinitída môže byť zapríčinená aj náhlym zranením, stav je oveľa pravdepodobnejší dôsledkom opakovaného pohybu v priebehu času (súčasť pracovného zamerania, prípadne záľuby, ktoré zahŕňajú opakujúce sa pohyby – tenis, golf). Z tohto hľadiska je obzvlášť dôležité osvojiť si správnu techniku pohybu pri opakovaných športových aktivitách alebo pri aktivitách súvisiacich s prácou. Nesprávna technika šľachu preťažuje.
Rizikové faktory pre vývoj tendinitídy sú: vek, práca na určitých pracovných pozíciách a aktívna forma niektorých športov. Z hľadiska veku sú šľachy s pribúdajúcimi rokmi čoraz menej flexibilné. To znamená zvýšené riziko ich poranenia, ktoré sa prejaví zápalom. Tendinitída je bežnejšia u ľudí, ktorých práca zahŕňa opakované pohyby (automechanici, údržbári), neprirodzené polohy pri práci (balet, tanec) alebo úkony vyžadujúce častejšie dvíhanie bremien, prípadne stavanie sa na špičky, ale tiež prácu, pri ktorej vznikajú vibrácie a prináša zvýšenú námahu. Tendinitída je častejšia u aktívnych športovcov, venujúcich sa bejzbalu, basketbalu, kolkom, golfu, behu, plávaniu či tenisu. Bez vhodnej liečby môže tendinitída zvýšiť riziko závažnejšieho stavu – pretrhnutia šľachy, ktoré vyžaduje operatívne riešenie. Ak podráždenie šľachy trvá niekoľko týždňov alebo mesiacov, môže sa vyvinúť tendinóza. Tento stav zahŕňa degeneratívne zmeny šľachy s abnormálnym rastom nových krvných ciev.
Cieľom liečby tendinitídy je zbaviť pacienta bolesti a znížiť zápal. V niektorých prípadoch tendinitída ustúpi sama od seba, ihneď po odpočinku, prípadne po aplikácii ľadu a liekov proti bolesti. Pri liečbe tendinitídy lekár môže odporučiť lieky na zmiernenie bolesti. Ťažkosti spojené s tendinitídou môže zmierniť užívanie aspirínu, naproxenu sodného alebo ibuprofenu. Topické krémy s protizápalovými účinkami pomáhajú pri zmierňovaní bolesti a zápalu. Niekedy môže lekár indikovať liečbu injekciami kortikosteroidných liekov do okolia šľachy. Injekcie kortikosteroidu takto znižujú zápal a pomáhajú zmierniť bolesť. Neodporúča sa opakovaná aplikácia kortikosteroidov pri tendinitíde, pretože opakované injekcie môžu oslabiť šľachu a zvýšiť riziko jej pretrhnutia.
Pri tendinitíde sa využíva aj terapia plazmou bohatou na krvné doštičky, ktorá zahŕňa odobratie vzorky krvi pacienta. Tá sa následne scentrifuguje kvôli oddeleniu krvných doštičiek. Roztok sa potom injektuje do oblasti chronického podráždenia. Vhodnou formou liečby je aj fyzická terapia, ktorá využíva účinok špecifického cvičenia na roztiahnutie a posilnenie postihnutých svalov a šliach. Chirurgické procedúry sa využívajú, keď fyzická liečba nevyriešila príznaky tendinitídy. Liečba suchou ihlou pripomína akupunktúru. Lekár prostredníctvom ihly stimuluje štruktúry, ktoré sa podieľajú na hojení poranených šliach. Ultrazvuková liečba využíva malý rez. Cezeň sa vloží špeciálne zariadenie, ktoré odstráni zjazvené tkanivo prostredníctvom ultrazvukových vĺn. V závislosti od závažnosti poranenia šľachy, najmä ak sa šľacha odtrhne od kosti, môže byť potrebná chirurgická reparácia.
Prevencia vzniku tohto stavu spočíva vo vyhýbaní sa možným rizikovým faktorom. Ak sa pri nejakom opakovanom úkone objaví tupá bolesť, odporúča sa činnosť prerušiť a nastoliť pokojový režim. Ak bolesť pretrváva alebo sa po obnovení aktivity opakuje, je vhodné zmeniť športovú aktivitu, prípadne zlepšiť techniku pri práci. Súčasťou každej športovej aktivity, prípadne fyzicky viac náročnejšej pracovnej činnosti, by malo byť strečingové cvičenie pred aktivitou a po nej. Vďaka strečingu dochádza k postupnému roztiahnutiu šliach, čím sa minimalizuje riziko úrazu. Dôležité je dodržiavať zásady ergonómie na pracovisku (úprava stoličky, klávesnice, pracovnej plochy, podľa usmernení pre konkrétnu telesnú výšku, dĺžku ramien a podobne).
Ak ich viete odlíšiť, smerujete vďaka cielenej liečbe k rýchlejšej úľave a dokážete predísť bolestiam hlavy v budúcnosti. …
Obavy z pooperačnej bolesti sú pred aj po operačnom výkone našou bežnou starosťou. To, prečo a ako vzniká a ako…
Ramenný kĺb je najpohyblivejší kĺb v tele. Posúva rameno dopredu a dozadu a umožňuje jeho kruhový pohyb. Na jeho pletenci…
