Transplantácia tenkého čreva je operácia nahradzujúca choré alebo skrátené tenké črevo zdravýmtenkým črevomod darcu. Táto zložitá operácia sa uskutočňuje v špecializovaných strediskách, pričom úspešná transplantácia tenkého čreva výrazne zlepšuje kvalitu života, hoci lieky a pravidelné kontroly sú potrebné na neurčitý čas.
Transplantácia tenkého čreva sa zvažuje u pacientov s poškodením čriev, ktorí majú komplikácie z celkovej parenterálnej výživy (TPN), alebo ak nie je TPN možná. Parenterálna výživa je postup, pri ktorom sa všetka výživa podáva kvapkaním do žily, lebo črevo nie je schopné absorbovať živiny z potravy.
Syndróm krátkeho čreva je spôsobený chýbajúcou veľkou časťou tenkého čreva, ktorá bola odstránená alebo poškodená. Mohlo k tomu dôjsť z dôvodov, ako je krútenie čriev (volvulus) či vrodená chyba, keď sa časť tela dieťaťa vyvíjala mimo tela (gastroschisis). Príčinou môže byť aj stav, keď časť tkaniva čriev odumrie (nekrotizujúca enterokolitída) alebo chirurgický zákrok na odstránenie veľkej časti čreva na liečbu Crohnovej choroby alebo rakoviny čriev.
Väčšina ľudí s krátkym črevom potrebuje určitú parenterálnu výživu. Avšak v niektorých prípadoch môže dlhodobá TPN viesť ku komplikáciám, ktoré ohrozujú život. Medzi tieto problémy patrí vyčerpanie vhodných žíl na vloženie katétrov a infekcia, ktorá sa po zavedení katétra šíri cez krvný obeh, až môže dôjsť k sepse či ochoreniu pečene.
Pred transplantáciou je nutné zhodnotiť, či je plánovaný postup pre pacienta vhodný. Pred samotnou transplantáciou pacient podstupuje krvné testy – na kontrolu funkcie pečene, elektrolytov, funkcie obličiek a zistenia, či sú prítomné závažné infekcie, ako je HIV alebo hepatitída, množstvo ďalších vyšetrení – napríklad röntgen hrudníka, počítačovú tomografiu (CT), skenovanie brušnej dutiny, ultrazvukové vyšetrenie pečene, endoskopiu na preskúmanie vnútornej časti čriev a pľúcne funkčné testy.
Na základe celkového stavu a výsledkov pacienta sa rozhodne, či transplantácia tenkého čreva je najlepšou voľbou pre daného pacienta. V prípade, ak má pacientrakovinu, ktorá sa rozšírila do niekoľkých oblastí tela, má závažné ochorenie s veľmi zlým výhľadom, potrebuje podporu dýchania ventilátorom, má viac ako 60 rokov a nekoná na základe odporúčaní – napríklad neprestal fajčiť alebo neužíval predpísané lieky, výkonanie transplantácie bude s najväčšou pravdepodobnosťou pre pacienta zamietnuté.
Ak sú výsledky u pacienta dobré a transplantácia sa môže vykonať, je nutné získať darcovský orgán. Môže ho poskytnúť člen rodiny, ktorému sa odoberie časť tenkého čreva, prípadne pacienta umiestnia na zoznam čakateľov od anonymného darcu. Čas čakania závisí od krvnej skupiny, dostupnosti darcu, množstva pacientov na zozname a naliehavosti ich prípadov.
Hlavné typy transplantačného postupu sú:
Transplantácia tenkého čreva sa uskutočňuje v celkovej anestézii a trvá 8 až 10 hodín. Po odstránení postihnutého čreva sa krvné cievy spoja s krvnými cievami transplantovaného čreva. Transplantované črevo sa potom spojí s tráviacim traktom alebo s tým, čo zostalo z čriev. Chirurg vytvorí ileostómiu – časť tenkého čreva sa odkloní cez otvor v bruchu (stómia).
Po operácii ileostómia umožňuje, aby tráviaci odpad odchádzal z tela pacienta do vonkajšieho vrecka. Transplantačnému tímu to umožňuje posúdiť úroveň stavu transplantovaného čreva. V závislosti od pacientovho zdravia a úspešnosti operácie môže byť ileostómia niekoľko mesiacov po operácii uzavretá a črevo sa znova pripojí. Tento postup však v niektorých prípadoch nie je možný. Pacient sa tak po zvyšok života vyprázdňuje do vonkajšieho vrecka.
Bezprostredne po uskutočnení vykonanej transplantácie tenkého čreva pacienta odvezú na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS), kde je sledovaný a pod dozorom zdravotníckeho personálu. Okrem katétrov kvôli výžive a napojenia na monitorovacie zariadenie môže absolvovať pravidelnú biopsiu čriev. Odoberaním vzorky tkaniva sa kontroluje, ako telo prijíma nový orgán. Kvôli kontrole môže byť urobená aj endoskopia, pri ktorej sa používa rúrka s kamerou na konci.
Ak výsledky ukazujú, že telo nový orgán odmieta, je potrebné začať liečbu. Reakcia imunitného systému sa potláča imunosupresívami. V začiatkoch zotavovania býva pacient presunutý na špecializované oddelenie transplantácie, kde naďalej užíva lieky proti bolestiam a imunosupresívne lieky a dostáva parenterálne výživy. Väčšina pacientov postupne môže prejsť od parenterálnej výživy ku konzumácii normálnej stravy. Zdravotnícky tím pacienta naďalej sleduje.
Pacientov po transplantácii tenkého čreva z nemocnice prepúšťajú priemerne po štyroch až šiestich týždňoch. Počas prvých týždňov alebo mesiacov po opustení nemocnice je potrebné pokračovať v pravidelných krvných testoch a endoskopických vyšetreniach. Hoci môže trvať dlhšie obdobie, kým sa pacient z transplantácie úplne zotaví a existuje riziko možných komplikácií, cieľom operácie je umožniť pacientovi viesť čo najnormálnejší život vrátane práce, koníčkov a čo najmenšej závislosti od opatery iných.
Riziká transplantácie tenkého čreva: Rovnako ako pri všetkých typoch chirurgických zákrokov existuje riziko spojené s transplantáciou tenkého čreva. Najčastejšie sú komplikácie so srdcom a problémy s dýchaním, infekcia tenkého čreva, napríklad cytomegalovírusom (CMV). Hrozia aj krvné zrazeniny (trombóza), posttransplantačná lymfoproliferatívna porucha (PTLD), pri ktorej Epsteinov-Barrovej vírus infikuje biele krvinky. To môže zapríčiniť zlyhanie viacerých orgánov a problémy súvisiace s dlhodobým užívaním liekov proti odmietnutiu (zvýšené riziko infekcií, problémy s obličkami a niektoré typy rakoviny).
Odmietnutie nového orgánu: Odmietnutie môže byť prirodzenou reakciou tela. Keď sa transplantuje cudzí orgán, imunitný systém tela ho považuje za hrozbu a vytvára protilátky, ktoré môžu zastaviť jeho fungovanie. Imunosupresívne lieky, ktoré oslabujú imunitný systém, sa podávajú počas transplantácie a po nej a pacient ich musí užívať celý život, aby sa znížilo riziko odmietnutia. Okrem toho, že darovaný orgán prestane pracovať správne, odmietnutie môže niekedy znamenať, že baktérie z tenkého čreva sa môžu dostať do krvného obehu a spôsobiť závažnú rozšírenú infekciu.
Existuje aj zriedkavý druh odmietnutia, keď imunitné bunky transplantované s novým orgánom bojujú proti bunkám hostiteľa. Ide o chorobu štepu proti hostiteľovi (GvHD). GvHD sa môže vyskytnúť už niekoľko týždňov po transplantácii. V niektorých prípadoch, keď transplantát zlyhá, môže byť pacient opäť zaradený na čakací zoznam kvôli ďalšiemu darcovskému orgánu.
Vinou rizík a celkovo oslabeného zdravia ľudí, ktorí prekonali transplantáciu tenkého čreva, časť z nich zomrie v priebehu niekoľkých rokov po zákroku. Avšak väčšina dospelých a detí žije najmenej päť rokov. Je dôležité dodržiavať pravidelné kontroly po zákroku a byť monitorovaný pod dozorom lekárov. Napriek tomu, že ide o zásah náročný pre telo a zotavovanie môže trvať dlhšie, ak zákrok prebehne úspešne a telo orgán neodmietne, kvalita pacientovho života sa výrazne zlepší.
Je to chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstraňujepečeň, ktorá už nefunguje správne (zlyhanie pečene) a nahradí ju zdravou od žijúceho…
Zlyhanie pečene je život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje neodkladnú lekársku starostlivosť. K zlyhaniu pečene dochádza najčastejšie postupne, po dobu…
Transplantácia kostnej drene je lekársky postup, pri ktorom sa nahradí kostná dreň v dôsledku jej poškodenia chorobou, infekciou či chemoterapiou.…
