Trasenie

V tomto článku sa dozviete

• Príznaky
• Vznik a príčiny
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Prevencia

Príznaky

Samotné trasenie vyzerá ako množstvo malých a rýchlych pohybov. Človek sa môže triasť neustále alebo príležitostne. Zasiahnuté bývajú obe strany tela, ale nemusia byť ovplyvnené rovnako. Intenzita trasenia tela sa môže stupňovať od miernej až po veľmi silnú.

Väčšina ľudí pociťuje trasenie pri určitej aktivite, napríklad viazaní šnúrok. Priebeh trasenia môže byť v tom prípade až veľmi silné a intenzívne. Iní ľudia pociťujú triašku aj pri pokojovom režime, ktorá je v takomto prípade označovaná ako triaška v pokoji.

Chvenie môžu dočasne zhoršiť niektoré faktory vrátane emocionálneho stresu, únavy, hladu, chladu alebo horúčavy, kofeínových nápojov a fajčenia cigariet.

Vznik a príčiny

Trasenie môže byť spôsobené aj nadmerným požívaním alkoholu, zvýšenou činnosťou štítnej žľazy, mozgovou príhodou a rôznymi neurologickými stavmi. Tieto triašky nie sú charakterizované ako esenciálne triašky.

Presná príčina esenciálneho tremoru nie je známa. Vedci nezistili žiadne genetické a ani environmentálne príčiny a so stavom nie je spojená ani žiadna bunková porucha. Výskumy však naznačujú, že esenciálny tremor môže byť vyvolaný zmenami v určitých oblastiach mozgu.

Rizikové faktory pre esenciálny tremor: Ľudia sú vystavení vyššiemu riziku vzniku esenciálneho tremoru, ak sú starší viacako 40 rokov. Riziko môže zvýšiť i genetika. Esenciálny tremor totiž môže byť vrodený, ale môže sa vyskytnúť aj u ľudí, ktorí tento stav v rodine nemajú.

S familiárnou triaškou má dieťa 50-percentnú pravdepodobnosť vzniku esenciálneho tremoru. Niektoré výskumy naznačujú, že ľudia s esenciálnou triaškou majú vyššie riziko vzniku Parkinsonovej choroby alebo zmyslových problémov, ako je strata čuchu alebo sluchu.

Diagnostika

Diagnostika prebieha pozorovaním, zhodnotením závažnosti trasenia tela a vylúčením iných príčin. Kvôli diagnostikovaniu základného ochorenia, ktoré môže spôsobovať trasenie (napríklad Parkinsonova choroba), môžu byť vykonané zobrazovacie testy ako CT a magnetická rezonancia.

Liečba

Liečba závisí od základnej príčiny. Ak nejde o poruchu tela, ale príčinou je napríklad užívanie alkoholu alebo drog, ukončenie ich konzumácie môže triašku zastaviť.

Na esenciálny tremor neexistuje liek, ale progresia symptómov je postupná a pomalá. Existujú liečby, ktoré môžu zmierniť príznaky, prípadne, ak nie sú obťažujúce, nie je potrebná ani liečba.

Lieky: Na tremor sa najčastejšie predpisujú:

• beta-blokátory, napríklad propranolol – obmedzujú adrenalín a zabraňujú zhoršeniu tremoru
• lieky na krvný tlak, ako je flunarizín – obmedzujú adrenalín
• antikonvulzívne lieky, ako je primidón (pôsobia na zníženie excitability nervových buniek)
• mierne trankvilizéry, ako je alprazolam, sú tiež možnosťou liečby

Botoxové injekcie: Ich aplikovaním do rúk možno oslabiť svaly a minimalizovať alebo zastaviť trasenie.

_Terapia:_Môže byť osožná na zlepšenie koordinácie a svalovej kontroly.

Chirurgia: Chirurgický zákrok je alternatívnou liečbou v tom prípade, ak iná liečba už neposkytuje úľavu. Ide o poslednú možnosť. Využíva sa hlboká mozgová stimulácia a stereotaktická rádiochirurgia. Hlboká stimulácia mozgu využíva malé elektródy v oblasti mozgu, ktorá riadi pohyb. Tieto elektródy blokujú nervové signály spôsobujúce chvenie. Stereotaktická rádiochirurgia využíva vysokovýkonné röntgenové lúče na malej ploche mozgu, určené na korekciu chvenia.

Prevencia

Mnoho ľudí s tremorom žije normálny život. Závažnosť chvenia môže zostať relatívne rovnaká alebo sa môže časom zhoršiť. Kvôli bezpečnosti možno nosiť protišmykovú obuv, namiesto šnurovania využívať suchý zips, gombíky a cvoky, pri pití používať slamky, vzdať sa ručných žiletiek a používať elektrické zariadenia a podobne.