Týfus je ochorenie spôsobené infekciou baktériami rodov Rickettsia a Orientia . Ochorenie prenášajú blchy, roztoče, vši a kliešte, ktoré organizmus atakujú prostredníctvom poštípania. Porušením a následným škriabaním pokožky podráždenej poštípaním týmito článkonožcami sa vytvárajú ďalšie predpoklady na vstup baktérií do krvného riečiska. Tam sa rozmnožujú a rastú. Existuje niekoľko typov týfusu podľa druhu článkonožca, ktorý ho prenáša. Týfus sa najviac vyskytuje v rozvojových krajinách alebo v chudobnejších regiónoch. Neošetrený môže viesť k vážnym komplikáciám aj k smrti.
Infekcia sa lieči antibiotikami. Na stabilizáciu pacienta je niekedy potrebný príjem intravenóznych tekutín a kyslíka. Úmrtnosť pacientov, bez antibiotickej liečby sa pohybuje od 10 do 50 percent. V prípade liečby antibiotikami úmrtnosť predstavuje hodnotu 10 percent. Ak sú podávané intracelulárne antibiotiká ako tetracyklín, blíži sa k nule. Infekcii sa dá predchádzať očkovaním. Medzi antibiotiká, ktoré sa najčastejšie používajú na liečbu týfusu, patrí doxycyklín (Doryx, Vibramycin), chloramfenikol a ciprofloxacín (Cipro).
Týfusové ochorenie nie je možné prenášať z človeka na človeka kvapôčkovou infekciou ako napríklad chrípka. K infekcii baktériou dochádza prostredníctvom prenášačov, článkonožcov. Existujú tri typy týfusu. Každý spôsobuje iný typ baktérií a prenáša ho iný druh článkonožca.
Škvrnitý týfus je známy aj pod označením thyphus exanthematicus, epidemický škvrnitý týfus, klasický škvrnitý týfus či Brillova-Zinserova choroba. Zapríčiňuje ho baktéria Rickettsia prowazekii a prenášajú ho blchy, roztoče a vši. Je rozšírený po celom svete, ale častejšie sa vyskytuje v oblastiach s nižším sociálnym statusom. V minulosti boli rozsiahle epidémie škvrnitého týfusu, ktoré si vyžiadali mnoho obetí. Baktéria po prestupe do organizmu prežíva v tráviacom trakte hostiteľa, prostredníctvom jeho výkalov sa dostáva do okolitého prostredia. Organizmus človeka kolonizuje baktéria cez rany vzniknuté uhryznutím hostiteľa. To spôsobí podráždenie, svrbenie a intenzívne škrabanie. Baktérie obsiahnuté vo výkaloch bĺch a iných hostiteľov sú infekčné aj niekoľko týždňov po smrti hostiteľa.
Endemický týfus je známy ako myší týfus. Spôsobuje ho baktéria Rickettsia typhi a prenášajú ho blchy, ktoré parazitujú na potkanoch a mačkách.
Džungľový tyfus vyvoláva baktéria Orientia tsutsugamushi. Pôvodne sa predpokladalo, že ho spôsobuje druh Rickettsia tsutsugamushi, ale neskôr sa zistilo, že táto baktéria je osobitný druh. Ochorenie je tiež známe ako horúčka tsutsugamushi. Vyskytuje sa predovšetkým v juhovýchodnej Ázii a na tichomorských ostrovoch. Zdrojom infekcie sú hlodavce a larvy komárov, prenášačom je komár alebo roztoč.
Infekcia môže spôsobiť komplikácie vrátane encefalitídy, tá môže zapríčiniť ohluchnutie. Známe sú tiež prípady napadnutia srdcového svalu, ktoré môžu spôsobiť smrť. Komplikáciou týfusu je aj hepatitída (zápal pečene), gastrointestinálne krvácanie a hypovolémia (zníženie objemu krvi). Po prekonaní infekcie človek získa obranyschopnosť.
Príznaky sa mierne líšia podľa typu týfusu, ale existujú také, ktoré sú spoločné pre všetky tri typy. Patrí medzi ne bolesť hlavy, horúčka, zimnica, vyrážka, ktorá sa začína na chrbte alebo na hrudi a rozširuje sa na okolité časti, zmätok, porucha vnímania, nízky krvný tlak (hypotenzia), citlivosť očí na jasné svetlo, silná bolesť svalov. Niekedy dochádza k opuchu lymfatických uzlín, objaví sa únava a červená lézia alebo bolesť na koži v mieste uhryznutia. Inkubačná doba tejto choroby je priemerne 5 až 14 dní a príznaky sa zvyčajne neobjavia pred piatym dňom od uštipnutia.
Ak má pacient podozrenie na týfus, lekár pri diagnostike začne anamnézou prostredia, kde pacient žije, prípadne lokalitu, kde strávil nejaký čas v rámci dovolenky. Diagnostické testy na prítomnosť týfusu zahŕňajú kožnú biopsiu (odber vzorky kože), Western blot – test na identifikáciu prítomnosti týfusu, imunofluorescenčný test na detekciu týfusového antigénu vo vzorkách séra a iné krvné testy, ktoré môžu naznačovať prítomnosť infekcie.
Počas druhej svetovej vojny vznikla očkovacia látka proti epidemickému týfusu. Zmenšujúci sa počet prípadov však výrobu vakcíny zastavil. Preto najjednoduchší spôsob, ako zabrániť týfusu, je vyhnúť sa škodcom, ktoré ho šíria. Prevenciou je vyhýbanie sa prostrediu, kde hrozí zvýšený výskyt prenášačov (blchy, roztoče), prípadne rezervoárov infekcie (potkany, myši, mačky, komáre). V prípade nižších socioekonomických skupín sa prevencia sústredí na dodržiavanie hygienických postupov predchádzajúcich premnoženiu prenášačov. Dôležitá je tiež kontrola populácie hlodavcov a vyhýbanie sa cestovaniu do regiónov, kde sa vyskytla týfusová infekcia, alebo do krajín, ktoré sú vysoko rizikové vinou nedostatočnej hygieny. Účinná je tiež chemoprofylaxia s doxycyklínom ako preventívna liečba iba u osôb s vysokým rizikom, napríklad pri humanitárnych kampaniach v oblastiach s extrémnou chudobou a s nízkym hygienickým štandardom.
Brušný týfus je závažné horúčkové ochorenie zapríčinené bakteriálnou infekciou. Na Slovensku je brušný týfus pomerne vzácny a väčšina prípadov je…
Mykoplazmy sú baktérie, ktoré sa radia medzi najmenšie, známe voľne žijúce mikroorganizmy. Majú široké spektrum hostiteľov, ako sú človek, živočíchy…
Stafylokoky sú neželaní hostia, ktorí s vami častokrát žijú dlhú dobu bez toho, aby ste o nich čo i len tušili. Ak však…
