10.06.2019 • 5 minút na prečítanie

Tyreoiditída – zápal štítnej žľazy

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Tyreoiditídu sprevádza opuch štítnej žľazy v dôsledku jej zápalu. Štítna žľaza za normálnych okolností produkuje hormóny, ktoré riadia rast a metabolizmus tela. Tieto hormóny ovplyvňujú procesy, ako je srdcová frekvencia a telesná teplota, a premieňajú prijaté zložky potravy na energiu. Existuje niekoľko typov tyreoiditídy, liečba je pri každom type iná.

Vznik a typy tyreoiditídy

Štítna žľaza patrí medzi žľazy s vnútornou sekréciou. Má tvar motýlích krídel a nachádza sa na prednej strane krku, v mieste štítnej chrupky. Jej hmotnosť dosahuje približne 10 až 20 gramov. Pre organizmus je to nevyhnutný orgán. Produkuje hormóny (tyroxín, tyroníny), ktorými ovplyvňuje metabolické procesy v ľudskom organizme, stimuluje rast a vývoj, pôsobí na nervový systém, svalstvo, ovplyvňuje činnosť srdca a iné. Ku vzniku tyroiditídy prispieva niekoľko faktorov.

Akútna tyreoiditída patrí medzi pomerne vzácne sa vyskytujúce infekčné hnisavé zápaly štítnej žľazy. Najčastejšie je príčinou bakteriálne zápalové ochorenie mäkkých tkanív v okolí tváre a krku, ale aj tuberkulóza. Súvisí buď s oslabeným imunitným systémom, alebo s komplikáciami pri vývoji štítnej žľazy detí.

Subakútna tyreoiditída (označovaná tiež ako De Quervainova tyreoiditída) častejšie postihuje ženskú časť populácie. Pričňou je najčastejšie vírusová infekcia, ktorá sa často prejavuje po infekciách horných dýchacích ciest alebo v ich rámci (mumps, chrípka). Najčastejšie postihuje ženy vo veku 20 až 50 rokov.

Chronická tyreoiditída (Hašimotova tyreoiditída) je chronický autoimunitný zápal štítnej žľazy. Častou komplikáciou je hypotyreóza. Postihuje 5 percent populácie, častejšie ženy ako mužov (pomer 4 : 1). Príčina vzniku nie je známa. Pri tejto forme imunitný systém atakuje štítnu žľazu, dochádza k jej poškodeniu a poruche produkcie dostatočného množstva hormónov štítnej žľazy. To vedie k symptómom nedostatočnej štítnej žľazy (hypotyreóza), ktorá sa prejavuje únavou, prírastkom telesnej hmotnosti a suchosťou pokožky.

Riedelova tyreoiditída je veľmi zriedkavá, postihuje 0,3 percenta populácie, častejšie ženy.

Tyreoiditídu „postpartum” má malý počet žien krátko po pôrode. Častejšie sa vyvíja u žien s diabetom 1. typu. Pri postpartálnej tyreoiditíde imunitný systém zaútočí na štítnu žľazu približne do šiestich mesiacov po pôrode. Spôsobí dočasné zvýšenie hladín hormónov štítnej žľazy (tyreotoxikóza) a príznaky nadmerne aktívnej štítnej žľazy. Následne dôjde k vyčerpaniu hormónov štítnej žľazy, to vedie k symptómom nedostatočnej štítnej žľazy. Nie každá žena s popôrodnou tyreoiditídou však prekoná obe tieto fázy. U väčšiny žien sa funkcie štítnej žľazy vrátia do normálu do 12 mesiacov od pôrodu.

Ďalšou formou je tichá tyreoiditída, veľmi podobná popôrodnej tyreoiditíde, ale môže sa vyskytnúť aj u mužov, takže nesúvisí s pôrodom. Tyreoiditídu môžu zapríčiniť aj niektoré lieky (interferóny používané na liečbu rakoviny, amiodarón na liečbu problémov so srdcovým rytmom, lítium užívané na liečbu bipolárnej poruchy). Vzniknúť môže aj ako dôsledok rádioterapie indikovanej pri liečbe hyperaktívnej štítnej žľazy.

Príznaky

Akútna thyreoiditída sa prejavuje začervenaním oblasti nad štítnou žľazou, bolestivosťou pri zatlačení v oblasti prednej strany krku a horúčkou. Symptómy sú: celkový pocit nevoľnosti, opuch štítnej žľazy a niekedy príznaky nadmerne aktívnej alebo nedostatočnej štítnej žľazy. V prípade subakútnej formy sa objavuje bolestivé zdurenie v oblasti žľazy, bolesť môže vystreľovať do sánky a ucha. Časté sú aj celkové príznaky únavy, nervozita a zvýšené potenie. Pre chronickú tyreoiditídu je charakteristické dlhé obdobie bez prejavenia príznakov. Najčastejšie sa objavuje difúzna bezbolestná struma – zväčšenie žľazy, ktoré sa neskôr vytratí a s progresom ochorenia sa štítna žľaza zmenší. Príznakom Riedelovej tyreoiditídy je struma tuhá na dotyk. Spôsobuje nepríjemný tlak na okolité tkanivá, prípadne pocitu nedostatku vzduchu.

Liečba

Liečba akútnej tyreoiditídy spočíva v užívaní vysokých dávok širokospektrálnych antibiotík. U detí je zvyčajne potrebná operácia na odstránenie abnormálnej časti štítnej žľazy. V prípade subakútnej formy sa na zmiernenie bolesti využíva aspirín alebo ibuprofen. Ak nezaberajú, možno predpísať steroidy. Búšenie srdca a trasenie spôsobené komplikáciami tohto ochorenia sa môžu liečiť beta-blokátormi. Subakútna tyreoiditída, ktorá postihne veľkú časť objemu žľazy, môže spôsobiť hypotyreózu, pri ktorej sa využíva liečba tyroxínom. Chronická forma tyreoiditídy vyžaduje substitučnú liečbu tyreoideálnymi hormónmi a dlhodobé sledovanie v endokrinologickej ambulancii. Chirurgia je potrebná zriedkavo, napríklad, ak struma zapríčiňuje diskomfort, prípadne pri podozrení na rakovinu.

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
nadmerné potenienevoľnostopuchnutieštítna žľazatyreoiditídaúnava