Malé dieťa má oproti dospelému dvojnásobne dlhší reakčný čas. Jeho ťažisko je posunuté vyššie, preto často padá. V logickom myslení a predvídaní nebezpečenstva sa deti priblížia dospelým až po dvanástom roku života. Pri športovaní nielen v lete, ale hlavne v zimnom období hrozí u nich vyššie riziko úrazu hlavy. Vhodnou prevenciou je používanie kvalitnej prilby, ktorá dokáže zabrániť až 85 % poranení hlavy.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaraďuje úrazy medzi chronické neprenosné ochorenia, tzv. civilizačné choroby. V dôsledku úrazu zomiera vo svete 10 až 15 percent ľudí, pričom v prípade detí sú úrazy na prvom mieste.
Je potešujúce, že vysoká úrazovosť detí na Slovensku za posledných 10 rokov klesla približne o 40 %. Pred 10 rokmi na Slovensku zomieralo z dôvodu úrazu viac ako 200 detí a mladistvých ročne, čo bolo približne až o 300 % viac ako vo Švédsku, ktoré sa prevencii úrazov detí a mládeže komplexne a systematicky venuje viac ako 30 rokov.
Smrteľný úraz dieťaťa predstavuje obrovskú tragédiu, nielen pre rodinu, ale aj pre okolie. Vážny úraz predstavuje pre dieťa bolesť a často sa končí aj trvalými následkami. Na jeden smrteľný úraz dieťaťa tak pripadá približne desať závažných úrazov, ktoré spôsobujú u detí trvalé následky. Tie pre dieťa znamenajú trvalo zníženú kvalitu života.
U malých detí až do 7 rokov prevláda egocentrické myslenie a dieťa sa domnieva, že jeho vlastné vnemy sú prenášané na ostatné osoby. Ako príklad môže poslúžiť situácia, keď dieťa vidí prichádzať auto a je presvedčené, že vodič ho spozoroval takisto, aj keď je schované za hustým kríkom.
Schopnosť hĺbkového stereoskopického videnia, ktoré sa vyvíja až od 10 rokov, je príčinou vysokého počtu chybných odhadov vzdialenosti. Výsledkom je skutočnosť, že dieťa považuje veľké autá za bližšie a malé za vzdialenejšie. Deti tiež zle odhadujú rýchlosť idúceho auta a nedokážu bezpečne odlíšiť stojace auto od idúceho.
Zorné pole je u detí zúžené asi o 30 % oproti dospelým, čo znamená, že mnohé nebezpečenstvá, ktoré vidí dospelý, nie sú pre dieťa vôbec viditeľné.
Reakčný čas (t. j. čas, za ktorý dieťa začne na nebezpečenstvo reagovať) je napríklad u 5-ročného dieťaťa v porovnaní s dospelým až dvojnásobný. Navyše u dievčat je tento čas dlhší než u chlapcov. To vysvetľuje, prečo dieťa napr. vybehne za loptou na cestu s relatívnym oneskorením, čo u vodiča prichádzajúceho vozidla vzbudí pocit, že dieťa auto videlo a zostalo stáť.
Rovnako schopnosť sluchového vnímania je u dieťaťa znížená asi o 10 dB v porovnaní s dospelým jedincom.
Ťažisko tela je v detskom veku umiestnené výrazne vyššie než u dospelého, čo je jedným z dôvodov, prečo dieťa ľahšie stráca rovnováhu a častejšie padá.
V logickom myslení, postrehu, sústredení a v predvídaní nebezpečenstva sa deti priblížia dospelým až po 12. roku života. Úrazom sú ohrozené najmä deti hyperkinetické, hyperaktívne, agresívne, vystavené stresu alebo veľkej duševnej záťaži.
Dôležité je, aby sa pri výchove dieťaťa nezamieňala opatrnosť so strachom. Strach totiž často vedie k váhavému, nekoncentrovanému, neistému správaniu, ktoré zvyšuje riziko úrazu a je typické pre deti, ktoré sú práve úrazom často postihnuté. Stále treba mať na pamäti, že detská fantázia je nevyčerpateľná a ako zdroj rizík nemá hranice.
Niekedy stačí aj nešťastný pád na šmykľavom chodníku pokrytom ľadom. Chrániť si hlavu prilbou je vhodné počas zimného korčuľovania, najmä ak sa dieťa učí korčuľovať a ide o verejné korčuľovanie, kde je väčšie riziko zrážky s inou osobou. Nešťastne môže spadnúť ale aj skúsený korčuliar, stačí na to napríklad neočakávaná ryha v ľade. Pri korčuľovaní by si mali hlavu chrániť prilbou všetci, mladí aj dospelí.
Dobrý lyžiar na lyžiarskom svahu dosiahne rýchlosť aj vyše 80 km/h. Zrážka s takýmto lyžiarom je životu nebezpečná, najmä bez kvalitnej lyžiarskej prilby. Mozog je ako počítač, ktorý nás riadi. Ak sa poškodí určitá jeho časť, už nikdy nebude fungovať tak ako predtým. Hlava sa nedá opraviť ako pokazený počítač vymenením chybnej súčiastky.
Kvalitná lyžiarska alebo snoubordová prilba môže zabrániť až 85 % poranení lebky a mozgu. V krajinách, kde je nosenie prilby povinné, predstavuje úrazovosť oblasti hlavy 19 %. Na Slovensku vo vekovej kategórii do 19 rokov sa prihodí až 40 % úrazov práve na svahu.
Európskou krajinou, ktorá ako prvá zaviedla povinnosť nosiť na lyžiarskych svahoch prilby, bolo Taliansko. Deti do 14 rokov ich musia používať už od roku 2005. V Rakúsku maloletí do dovŕšenia 15. roku života musia nosiť pri jazde po lyžiarskych tratiach v rámci zimného športovania prilbu určenú na zimné športy. Rovnako je to aj pri jazde napríklad na skiboboch alebo sánkach.
Národná rada Slovenskej republiky na jeseň 2015 schválila novelou zákona o Horskej záchrannej službe povinnosť nosiť prilby a reflexné vesty pre deti mladšie ako 15 rokov, predovšetkým kvôli vlastnej bezpečnosti a ochrane pred úrazmi.
Každý lyžiar a snoubordista mladší ako 15 rokov je teda povinný na lyžiarskej trati chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Pre lyžiarske výcviky či lyžiarske školy platí povinnosť mať na sebe oblečený reflexný bezpečnostný odev alebo mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné bezpečnostné prvky (pre všetky deti do 15 rokov).
Na svahu na lyžiara číha ešte oveľa väčšie riziko ako pád, a to zrážka. Zrážky lyžiarov alebo snoubordistov na lyžiarskych svahoch sú z dôvodu nedisciplinovanosti pomerne časté. Najmä deti pri zrážke s dospelým lyžiarom často utrpia úraz hlavy.
Pri zrážke lyžiarov idúcich oproti sebe sa rýchlosti spočítavajú a následky takýchto zrážok bývajú často veľmi vážne, ba priam životu nebezpečné. Najúčinnejšou prevenciou na lyžiarskom svahu je dodržiavanie bieleho kódexu a nosenie kvalitnej ochrannej prilby.
Zákon č. 544/2002 Z.z. o Horskej zachrannej službe