Prichytili ste sa niekedy pri pocite napätia či nervozity, cítili ste chvenie rúk či formujúce sa kvapky potu? Možno ste práve prežívali úzkosť. Prejavuje sa nielen psychicky, ale aj fyzicky. Príznaky úzkosti sa môžu podobať bežnej únave alebo stresu, preto si ich mnohí spočiatku s úzkosťou ani nespoja. Najčastejšie ju spúšťa pretrvávajúci stres, nedostatok oddychu alebo zdravotné problémy. Rozpoznanie jej príznakov je prvým krokom k tomu, aby ste vedeli včas zasiahnuť.
Úzkosť je zvyčajne prirodzená reakcia na tlak alebo pocit ohrozenia. Má fyzické aj psychické príznaky. Môžeme ju opísať ako pocit obáv, strachu alebo nepokoja, ktorý môže byť mierny až veľmi silný.
Bežné prejavy úzkosti zahŕňajú silnejší, rýchlejší alebo nepravidelný tep srdca, zrýchlené plytké dýchanie alebo pocit nedostatku vzduchu, nepokoj, závraty a mdloby alebo vyhýbavé správanie voči situáciám, ktoré úzkosť vyvolávajú.
Problém nastáva vtedy, keď sa človek nadmerne trápi aj pre maličkosti alebo relatívne neškodné situácie. Vtedy, keď je úzkosť veľmi intenzívna alebo začne zasahovať do každodenného života môže ísť o úzkostnú poruchu.
Ľudia si ju často mýlia s inými problémami, najmä preto, že má výrazné fyzické príznaky. Najčastejšie si ju zamieňame práve za srdcové problémy, napríklad infarkt pre búšenie srdca a tlaku na hrudi.
Pre pocit nedostatku vzduchu ľudia často myslia aj na astmu. Ak je pri úzkosti prítomná bolesť brucha a nevoľnosť, môžu si ju pomýliť s tráviacimi ťažkosťami. Úzkosť je často podceňovaná za obyčajný stres alebo prepracovanosť.
Ak neviete určiť, či je dýchavičnosť spôsobená úzkosťou, alebo vás znepokojujú aj iné príznaky, navštívte svojho lekára.
Príznaky, ktoré ľudia prežívajúci úzkosť najčastejšie udávajú:
Odbornú pomoc vyhľadajte, ak úzkosť pretrváva, zosilňuje sa, prejavuje sa panickými záchvatmi, obsesívnymi myšlienkami, neschopnosťou zvládať povinnosti alebo výraznými telesnými príznakmi. Okamžitú lekársku pomoc je potrebné vyhľadať pri sebapoškodzovaní alebo samovražedných myšlienkach.
Úzkosť sa stáva poruchou vtedy, keď zaberá priveľa mentálnej energie a zasahuje do každodenných činností a výkonu.
Občasné prežívania úzkosti sú úplne normálne a patria k životu. Niekedy sa však obavy vymknú spod kontroly. Môžu sa objaviť bez zjavného dôvodu, alebo naopak, po prežití traumatickej udalosti alebo byť neprimerané situácii. Úzkostné myšlienky či telesné príznaky vás tiež môžu viesť k vyhýbaniu sa situáciám, ktoré vo vás vyvolávajú nepríjemné pocity.
| Bežná úzkosť | Úzkostná porucha | |
| Spúšťač | Reálna stresová situácia (skúška, pohovor, konflikt) | Často bez jasného dôvodu |
| Intenzita | Mierna až stredná, zvládnuteľná | Silná, zahlcujúca, strata kontroly, neprimeraná reakcia na bežné situácie |
| Trvanie | Krátkodobá, po skončení stresovej situácie sa zlepší | Pretrváva týždne až mesiace |
| Kontrola nad úzkosťou | Dá sa rozptýliť, upokojiť, „predýchať“ | Ťažko ovládateľná, myšlienky sa stále vracajú |
| Vplyv na fungovanie | Človek funguje v práci/škole aj doma | Zasahuje do fungovania, vyhýbanie sa povinnostiam či ľuďom |
| Telesné príznaky | Občasné búšenie srdca, potenie, napätie | Časté alebo intenzívne: tlak na hrudi, závraty, dýchavičnosť, tráviace ťažkosti |
| Spánok | Môže byť dočasne horší | Dlhodobé problémy so zaspávaním alebo prebúdzaním z úzkosti |
| Potrebná pomoc | Väčšinou stačia vlastné stratégie (oddych, životný štýl) | Často je potrebná psychoterapia, niekedy aj lieky |
Panický záchvat sposobuje náhle, dočasné pocity strachu a silné telesné reakcie na bežné, neohrozujúce situácie. Počas panického záchvatu sa môžete silno potiť, mať ťažkosti s dýchaním a cítiť, že vám rýchlo búši srdce. Môže to vyzerať, akoby ste mali srdcový infarkt. Hoci panické záchvaty samy o sebe nie sú nebezpečné, časté záchvaty môžu viesť k zníženiu kvality života.
U niektorých ľudí, ktorí zažijú panické záchvaty, sa vyvinie panická porucha, čo je typ úzkostnej poruchy. Hlavný rozdiel medzi panickou úzkosťou a poruchou je v tom, že panickú úzkosť často vyvolávajú určité stresory a môžu sa postupne vyvíjať. Naproti tomu záchvaty pri panickej poruche sa obyčajne objavujú bez varovania. Príznaky sú veľmi intenzívne a trvajú kratšie. Často pre ne neexistuje konkrétny spúšťač.
| Panická úzkosť / záchvat | Panická porucha | |
| Frekvencia | Jednorazové alebo zriedkavé záchvaty | Opakované panické záchvaty |
| Nástup | Postupné nabaľovanie úzkosti náhle prepukne v záchvat | Zvyčajne náhly, neočakávaný |
| Spúšťač | Väčšinou viazaný na stresovú situáciu | Často bez zjavného spúšťača |
| Trvanie záchvatu | Krátke, obvykle niekoľko minút | Krátke, ale záchvaty sa opakujú pravidelne |
| Intenzita príznakov | Intenzívne počas záchvatu | Veľmi intenzívne počas záchvatu, zvýšená úzkosť aj medzi záchvatmi |
| Fyzické príznaky | Búšenie srdca, dýchavičnosť, potenie, tras, pocit na odpadnutie | Rovnako ako pri panickom záchvate |
| Psychické prejavy | Silný strach, pocit ohrozenia, napätie | Strach z ďalšieho záchvatu, často sprevádzané strachom zo straty kontroly alebo smrti |
| Vplyv na život | Zvyčajne obmedzený, po záchvate sa človek upokojí | Záchvaty a obavy môžu výrazne zasahovať do každodenného života |
| Kontrola | Možno zvládnuť technikami dýchania, relaxácie | Záchvaty ťažko ovládateľné, vyžaduje často psychoterapiu alebo lieky |
Autonómny nervový systém vyvoláva reakciu „bojuj alebo uteč“, ktorá je určená na to, aby vám pomohla brániť sa alebo uniknúť pred nebezpečenstvom.
Keď ste pod stresom alebo prežívate úzkosť, tento systém sa aktivuje a objavujú sa telesné príznaky ako bolesti hlavy, nevoľnosť, dýchavičnosť, tras alebo bolesť brucha.
Všímajte si na sebe:
Všímajte si na ostatných:
Nevoľnosť spôsobená úzkosťou môže byť prirodzenou reakciou tela na stres. Keď zažívate úzkosť telo presmeruje prietok krvi od menej dôležitých systémov, napríklad z tráviaceho systému. To môže spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti.
Nevoľnosť súvisiaca s úzkosťou sa často prejavuje pocitom na zvracanie alebo nepokojným žalúdkom, ktorý sa objavuje počas prežívania stresu alebo obáv. Tento pocit môže byť sprevádzaný stratou chuti do jedla a v závažných prípadoch aj zvracaním.
Telo úzkosť vyhodnotí ako signál, že bude musieť čeliť hrozbe alebo z nej uniknúť. Svaly sa dostanú do pohotovosti na akciu, čo vedie k jemnému chveniu, svalovým zášklbom alebo traseniu.
Ide o pravdepodobne o tras z úzkosti pokiaľ:
Vhodnou metódou na zastavenie trasu je progresívna svalová relaxácia. Zameriava sa na postupné napínanie a následné uvoľňovanie rôznych svalových skupín. Môže sa vykonávať spolu s hlbokým dýchaním. Cieľom tejto techniky je navodiť uvoľnenie tela.
Úzkosť sa môže prejavovať aj svrbením, a to aj bez prítomnosti základného kožného ochorenia. sa Hovorí sa tomu psychogénne svrbenie. Deje sa to v dôsledku hormonálnych zmien a zmien v nervovom systéme spôsobených stresom, ktoré môžu viesť k nepríjemným pocitom pozdĺž jedného alebo viacerých nervov. Tieto pocity môžu spôsobiť pálenie alebo svrbenie kdekoľvek na koži.
Aj už existujúce kožné ochorenia, ako je ekzém alebo psoriáza, sa môžu vplyvom úzkosti zhoršiť, čo vedie k intenzívnejšiemu svrbeniu a väčšiemu diskomfortu.
Existuje viacero dôvodov, prečo môže úzkosť viesť k únave. Úzkosť vás uvádza do stavu zvýšenej ostražitosti známeho ako reakcia „bojuj alebo uteč“. Tento prežívací mechanizmus prirodzene uvoľňuje stresové hormóny ako sú kortizol a adrenalín.
Dlhodobé prežívanie úzkosti vás udržiava v neustálom stave pohotovosti čo vedie k vyčerpaniu a negatívne vplýva aj na kvalitu vášho spánku.
Úzkosť môže narúšať spánok natoľko, že dosiahnuť dostatočný odpočinok je takmer nemožné. Či už máte problém zaspať, spať bez prerušení alebo oboje, nedostatočný odpočinok vytvára začarovaný kruh, pretože problémy so spánkom úzkosť ešte zvyšujú.
Chronická únava môže spôsobovať mentálne a emocionálne vyčerpanie, ktoré nezmizne bez ohľadu na to, koľko odpočívate, relaxujete alebo spíte. Môžete pociťovať nedostatok energie či motivácie. Aj jednoduché každodenné úlohy môžu byť vyčerpávajúce. Fyzické príznaky ako častejšie bolesti hlavy, slabosť a ťažkosti so sústredením sa k únave môžu pridružiť.
Možno ste si všimli, že závraty alebo pocit na odpadnutie sa zhoršujú v situáciách, ktorých sa obávate, napríklad v dave, vo verejnej doprave alebo pred publikom. Aby ste vedeli, že vaše závraty skutočne spôsobuje úzkosť, zamerajte sa aj na jej ďalšie príznaky, ako napríklad strach, nervózne myšlienky alebo zvýšená srdcová frekvencia.
Mnohé typy úzkosti môžu spôsobovať závraty z nasledujúcich dôvodov:
Mení sa vaše dýchanie – keď sa cítite úzkostne, vaše dýchanie sa zrýchli. Tým sa znižuje hladina oxidu uhličitého v krvi, čo môže spôsobiť závraty, pocit na odpadnutie, nevoľnosť a mravčenie v rukách alebo nohách.
Spustí sa reakcia „bojuj alebo uteč“ – pri prežívaní úzkosti, vyplavený adrenalín spôsobí zrýchlenie srdcového tepu a zvýšenie krvného tlaku, aby sa telo pripravilo na akciu. Nával adrenalínu môže vyvolať závrate alebo na odpadnutie.
Niekedy však telo zareaguje prehnane. Namiesto toho, aby zostalo v „režime pohotovosti“, srdcová frekvencia aj krvný tlak náhle klesnú. Keď mozog na pár sekúnd nedostane dostatok krvi, dôjde k odpadnutiu. Nazýva sa to vazovagálna synkopa, pretože vzniká vtedy, keď je blúdivý nerv (nervus vagus), ktorý znižuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak, nadmerne aktivovaný silnými emóciami či strachom. Ide o reakciu, ktorá sa snaží chrániť telo, keď je preťažené.
Zatiaľ čo niektorí ľudia s úzkosťou môžu schudnúť, iní môžu naopak, priberať.
Priberanie pri úzkosti:
Jedným z najvýznamnejších dôvodov priberania je emocionálne jedenie – tendencia konzumovať jedlo, najmä kalorické alebo sladké potraviny, ako reakciu na stres či negatívne emócie. Nedávna britská štúdia zistila, že depresívne a úzkostné príznaky patrili medzi faktory spojené so zvyšovaním indexu telesnej hmotnosti (BMI) počas 4 rokov.
Medzi príznaky úzkostnej poruchy patrí únava, nepokoj a problémy so spánkom, ktoré môžu znižovať hladinu energie a fyzickú aktivitu. Okrem toho môže úzkosť zvyšovať hladinu kortizolu – stresového hormónu, ktorý zvyšuje chuť do jedla a môže tak postupne prispievať k priberaniu. Pitím väčšieho množstva alkoholu na zvládanie emócií sa zvyšuje celkový príjem kalórií, čo vedie k nárastu váhy.
Chudnutie pri úzkosti je pomerne časté, pretože dlhodobý stres mení fungovanie tela.
K lekárovi je vhodné ísť vtedy, ak je úbytok hmotnosti rýchly a výrazný alebo chudnutie pretrváva. Vyšetrenie pomôže vylúčiť fyzické príčiny, ktoré chudnutie mohli spôsobovať. Zároveň je to krok k riešeniu samotnej úzkosti, aby sa problém neprehlboval.
Tu je niekoľko dôvodov, prečo môže úzkosť prispievať k chudnutiu:
1. Strata chuti do jedla
Mnohí ľudia si všimnú výrazné zníženie chuti do jedla, keď pociťujú úzkosť, pretože neustále obavy a strach môžu spôsobiť, že jedlo pôsobí neatraktívne. Dlhodobý znížený príjem potravy a menší kalorický príjem môžu viesť k neúmyselnému chudnutiu.
2. Zrýchlený metabolizmus
V dôsledku neustáleho uvoľňovania stresových hormónov pri úzkosti sa môže metabolizmus výrazne zrýchliť. To znamená, že telo spaľuje viac kalórií aj v pokoji, čo vedie k väčšiemu energetickému deficitu a môže spôsobiť rýchle chudnutie. Neustále zvýšený kortizol môže navyše spôsobovať odbúravanie svalového tkaniva, čím sa chudnutie ešte zvyšuje.
3. Tráviace problémy.
Stresové signály z mozgu môžu narušiť trávenie. Medzi bežné príznaky patria nevoľnosť, kŕče v bruchu a hnačka, ktoré môžu narúšať pravidelné stravovanie, vstrebávanie živín a udržanie zdravej hmotnosti.
4. Úzkosť a poruchy príjmu potravy
V niektorých prípadoch môže úzkosť prispieť k úmyselnému chudnutiu vo forme porúch príjmu potravy. Strach z priberania sa môže stať silným zdrojom úzkosti a viesť k obsesívnym myšlienkam o jedle či tele, čo môže mať za následok nebezpečné chudnutie.
Nervový systém uvoľňuje stresové hormóny a tým do reakcie zapája viacero orgánov naraz. Miesto, kde cítite príznaky, závisí od individuálnej citlivosti nervového systému, predošlých skúseností s úzkostnými stavmi, vášho zdravotného stavu a od toho, na ktoré telesné pocity sa sústredíte najviac.
Svaly, vrátane svalov v hrdle, sa môžu napínať ako súčasť reakcie „bojuj alebo uteč“, čo vyvoláva pocit stiahnutého hrdla pri úzkosti. Môžete pociťovať pocit „hrče“ v hrdle alebo akoby ste okolo hrdla mali stiahnutý pás či zastretý hlas. Hoci je tento pocit neškodný, niekedy môže ešte viac znepokojiť.
Úzkosť môže niekedy spôsobovať aj fyzické príznaky, ako sú bolesť alebo tlak na hrudníku. Bolesť na hrudníku spojená s úzkosťou môže byť u každého človeka odlišná. Niektorí ľudia pociťujú bolesť postupne, iní ju zažijú náhle a neočakávane.
Úzkostnú bolesť na hrudníku ľudia často opisujú ako:
Ak nemáte skúsenosti s bolesťou na hrudníku pri úzkosti, tieto príznaky môžu signalizovať aj ochorenia srdca, preto vyhľadajú urgentnú starostlivosť. Je vždy dobré vylúčiť život ohrozujúce príčiny bolesti na hrudníku u lekára.
Bolesť chrbta spôsobená úzkosťou je bežná. Hoci určite nie je hlavnou príčinou bolesti chrbta, môže byť dôvodom, prečo niektorí ľudia vyhľadajú pri úzkosti pomoc.
Priamo spôsobená bolesť môže vzniknúť, pretože úzkosť spôsobuje napätie svalov aj v oblasti chrbta. Maséri často hovoria, že ich najviac vystresovaní klienti majú uzly v svaloch, najmä v ramenách a hornej časti chrbta.
Predpokladá sa však, že bolesť chrbta z úzkosti je väčšinou nepriama – to znamená, že úzkosť vedie k správaniu a návykom, ktoré bolesť vyvolávajú.
Patria sem:
Niektoré fyzické príznaky úzkosti, ktoré súvisia s cievnym systémom tela, ako sú búšenie srdca a zvýšenie krvného tlaku môžu spôsobovať neznáme alebo nepríjemné pocity v oblasti hlavy ako závraty, potenie, začervenanie alebo návaly tepla.
Medzi ďalšie bežné príznaky úzkosti patria:
Keď sme vystresovaní, telo uvoľňuje hormóny nazývané kortizol a adrenalín. Adrenalín napríklad spôsobuje rozšírenie zreničiek, aby sme jasnejšie videli možné hrozby.
Dlhodobé vysoké hladiny týchto hormónov môžu však spôsobiť:
Zvýšený vnútroočný tlak:
Môže poškodiť zrakový nerv najmä ak máte diagnostikovaný glaukóm, preto je dôležité absolvovať pravidelné očné vyšetrenia.
Citlivosť na svetlo:
Jasné svetlo spôsobuje bolesť očí alebo sťažuje videnie – tento jav sa nazýva fotofóbia.
Tik v oblasti očí:
Tikanie očí je pomerne bežná reakcia na stres, ktorá sa môže zhoršiť pri nadmernom príjme kofeínu a nedostatku spánku. Je zvyčajne neškodné a často samo od seba ustúpi.
Rozmazané videnie:
Počas extrémneho stresu, napríklad pri panickom záchvate, môže zrýchlené dýchanie spôsobiť nejasné videnie kvôli nerovnováhe kyslíka a oxidu uhličitého v tele.
Tunelové videnie:
Extrémna úzkosť môže dočasne zablokovať tvoje bočné (periférne) videnie a môžete mať pocit, že vidíte len objekty priamo pred sebou. Ak to trvá dlho alebo sa objavuje pravidelne, informujte očného lekára.
Nervozita a stres sú bežné reakcie na situácie, ktoré vyžadujú výkon či rozhodnutie (napr. prezentácia, úloha v práci). Príznaky sú dočasné a ustúpia po skončení stresovej situácie. Človeku môžu pomôcť prekonať situáciu alebo vyriešiť problém.
Úzkosť je intenzívnejší a dlhotrvajúci stav obáv, často neprimeraný situácii alebo sa objavuje aj bez jasnej príčiny. Úzkosť môže zasahovať do bežného života.
| Nervozita a stres | Úzkosť | |
| Trvanie | Krátkodobé, súvisiace so situáciou | Dlhodobé, môže pretrvávať mesiace |
| Intenzita | Mierna až stredná, zvládnuteľná | Silná a nepríjemná |
| Spúšťač | Jasná príčina (pohovor, skúška) | Môže byť nejasný alebo neprimeraný |
| Fyzické príznaky | Búšenie srdca, potenie, napätie svalov | Búšenie srdca, závraty, dýchacie ťažkosti, bolesť brucha, svalové napätie |
| Psychické príznaky | Sústredenie sa na problém, podráždenosť, motivácia | Nadmerné obavy, katastrofické myslenie, napätie, podráždenosť |
| Zmeny v správaní | Sústredené správanie, zvýšená aktivita | Vyhýbanie sa situáciám, nervozita |
| Vplyv na život | Dočasný, väčšinou neovplyvňuje každodenné fungovanie | Môže výrazne ovplyvniť prácu, školu, vzťahy a spánok |
Vzniká najmä v dôsledku dlhodobého stresu, prehnaného premýšľania a nedostatku spánku. Súvisí s úzkosťou tým, že telo aj myseľ zostávajú v neustálom stave pohotovosti, čo spôsobuje, že aj bežné situácie vyvolávajú napätie a obavy. Tento pocit sa dá zmierniť pravidelnou fyzickou aktivitou, dychovými cvičeniami, relaxačnými technikami, kvalitným spánkom a pri pretrvávajúcich ťažkostiach aj odbornou pomocou.
Príznaky neustálej nervozity sú:
Úzkosť sa prejavuje nadmerným strachom, obavami a napätím, často spojeným s fyzickými príznakmi. Myseľ je často zahltená obsesívnymi alebo katastrofickými myšlienkami.
Depresia sa prejavuje pretrvávajúcim smútkom, stratou záujmu o aktivity, nízkou energiou a pocitom beznádeje. Môže viesť k problémom so spánkom a sebahodnotením.
Vyhľadajte špecialistu (psychológ, psychiater), ak príznaky trvajú a neustupujú alebo sa u vás objavujú myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu.
| Úzkosť | Depresia | |
| Typické pocity | Strach, napätie, obavy | Smútok, beznádej, prázdnota |
| Trvanie | Dlhodobé ale často v reakcii na situácie | Dlhodobé, pretrvávajúce až mesiace |
| Fyzické príznaky | Búšenie srdca, závraty, potenie, napätie svalov | Únava, pasivita, zmeny spánku a váhy |
| Psychické príznaky | Katastrofické myslenie, nadmerné obavy | Strata záujmu, nízke sebavedomie, pocit viny alebo beznádeje |
| Zmeny správania | Vyhýbanie sa stresovým situáciám, nervozita | Sociálne stiahnutie, zanedbávanie povinností a záľub |
| Príčina/Spúšťač | Dlhodobý stres, genetické predispozície, životné udalosti | Genetické faktory, životné udalosti, chronický stres |
| Vplyv na život | Sťažené zvládanie bežných udalostí | Výrazne ovplyvňuje každodenné fungovanie, vzťahy a motiváciu |
Príčiny úzkosti a úzkostných porúch môžu byť zložité. Pravdepodobne ide o kombináciu viacerých faktorov, vrátane genetických a environmentálnych vplyvov (dlhodobý stres môže zmeniť rovnováhu neurotransmiterov, ktoré riadia náladu, takisto úzkostné poruchy môžu súvisieť aj s prežitím traumatickej udalosti).
Príznaky úzkosti môžu byť vyvolané alebo zhoršené konkrétnymi udalosťami, emóciami alebo skúsenosťami. Tieto faktory sa nazývajú spúšťače. Medzi tie bežné u ľudí patrí kofeín, niektoré lieky, finančné starosti alebostres. Identifikácia konkrétnych spúšťačov úzkosti prostredníctvom písania denníka, terapie asebareflexie môže pomôcť využívať účinné stratégie zvládania úzkosti.
Úzkosť a nespavosť majú obojsmerný vzťah – úzkosť môže viesť k poruchám spánku a nedostatok spánku môže zhoršovať príznaky úzkosti.
Insomnia je medicínsky termín pre nespavosť, ktorá môže zahŕňať:
Zlepšenie kvality spánku môže pozitívne ovplyvniť duševné zdravie a pomôcť znížiť úzkosť, depresiu aj stres.
Ak je vaše pracovné prostredie príliš náročné, pociťujete neustály tlak alebo nedostatok podpory, môže to vyvolať pocity úzkosti aj paniku. Konflikty medzi kolegami a negatívna atmosféra na pracovisku môžu tiež spôsobiť emocionálnu neistotu. Rovnováha medzi prácou a osobným životom je preto veľmi dôležitá.
Niektoré zamestnania sú namáhavejšie ako iné, a hoci je stres normálny, dlhodobo môže viesť k vyhoreniu. Vojenskí pracovníci, hasiči, piloti lietadla a policajti – sa radia medzi štyri najviac stresujúce povolania.
Počas stresujúcich dní alebo situácií môžete mať chuť dať si pohár vína alebo pivo na upokojenie. Pitie alkoholu, najmä vo väčšom množstve a dlhodobo, však môže úzkosť v skutočnosti zvyšovať. Môže viesť k výpadkom vedomia, strate pamäti a dokonca aj k poškodeniu mozgu. Namiesto alkoholu je lepšie skúsiť zdravšie spôsoby zvládania stresu, ako sú pohyb, dychové cvičenia, relaxačné techniky či dostatok spánku.
Alkohol mení hladiny serotonínu a ďalších neurotransmiterov v mozgu. Po odznení účinku alkoholu sa preto môžete cítiť ešte úzkostnejšie. Úzkosť vyvolaná alkoholom môže trvať niekoľko hodín alebo dokonca celý deň po pití. V takom prípade pomáha hydratácia, jedlo, spánok a vyhýbanie sa kofeínu či ďalšiemu alkoholu.
Bežné presvedčenie, že fajčenie pomáha zmierniť stres je mýtus. Fajčenie v skutočnosti zvyšuje úzkosť a napätie. Ak riešite úzkosť fajčením, je dobré hľadať zdravšie spôsoby zvládania stresu a napätia.
Nikotín ovplyvňuje určité transmitery v mozgu. Keď si fajčiar dlho nedal cigaretu, túžba po ďalšej vyvoláva podráždenosť a úzkosť. Tieto pocity môžu byť dočasne zmiernené fajčením, tým pádom sa fajčiarom spája zlepšenie nálady so zapálením cigarety.
Dôležité je uvedomiť si, že fajčenie samo často úzkosť spôsobuje, a opakujúce sa alebo veľmi silné stavy by mali byť konzultované s odborníkom.
Pre niektorých deň nezačne bez prvej šálky kávy. Pre iných však tento rituál – známy tým, že prináša sústredenie a energiu – môže spôsobiť zrýchlený tep, tras rúk a nevysvetliteľný pocit úzkosti, ktorý pretrváva ešte dlho po odznení povzbudzujúceho účinku kofeínu.
Do 15 až 45 minút po vypití šálky kávy sa kofeín dostane krvou do mozgu. Tam blokuje receptory pre adenozín, ktoré spôsobujú ospalosť. Tento blok uvoľňuje dopamín a noradrenalín – dva neurotransmitery, ktoré zvyšujú bdelosť, aktivitu a znižujú únavu. Pri vyšších dávkach však zvyšujú aj srdcovú frekvenciu a krvný tlak a aktivujú oblasti mozgu zodpovedné za vnímanie hrozby. Ide o rovnaký systém, ktorý riadi stresovú reakciu tela a môže prispieť k nepokoju a úzkostným myšlienkam.
Dobrou správou je, že kávu nemusíte úplne prestať piť. Mierna konzumácia kávy, približne dve až tri šálky denne je všeobecne bezpečná. Dôležitý je však čas. Vyhýbanie sa kofeínu popoludní alebo večer pomáha chrániť kvalitu spánku. Tiež nikdy nepite kávu nalačno. Jedlo spomaľuje vstrebávanie kofeínu a zmierňuje jeho účinok na stresové hormóny. Ak chcete znížiť účinok kofeínu, môže vám pomôcť bezkofeínová verzia. Bezkofeínová káva prakticky nevyvoláva stimulačné účinky na nervový systém. Odporúča sa nekonzumovať viac ako 400 mg kofeínu denne.
Udalosti, ktoré si vyžadujú konverzáciu alebo interakciu s neznámymi ľuďmi, môžu vyvolávať pocity úzkosti, čo môže byť príznakom sociálnej úzkostnej poruchy. Nejde len o obyčajnú hanblivosť či introvertnosť ale intenzívny strach z toho, že vás iní budú posudzovať, kritizovať alebo že sa pred nimi strápnite.
Ak je to možné, vezmite so sebou osobu, ktorá vám pomôže zmierniť obavy. Je však dôležité spolupracovať aj s odborníkom a nájsť spôsoby, vďaka ktorým budú takéto udalosti z dlhodobého hľadiska lepšie zvládnuteľné.
Strach z lietania sa odborne nazýva aerofóbia. Často nejde len o strach z pádu lietadla, ale o kombináciu strachu z uzavretých priestorov (klaustrofóbia) a strachu zo straty kontroly.
Pred odletom je kľúčové naštudovať si ako let a lietadlo funguje alebo trasu letu. Vyberte si sedadlo nad krídlami, kde je pohyb lietadla najstabilnejší.
Počas samotného letu pomáha upokojiť nervovú sústavu dychové cvičenie, vyhýbanie sa kofeínu a zamestnanie mysle.
Po pristátí je dôležité pochváliť sa za zvládnutie cesty, čím si mozog postupne buduje pozitívnejšiu asociáciu s cestovaním.
Úzkosť pri šoférovaní je bežný jav. Prejavuje sa strachom z nehody, zlyhania alebo reakcií iných vodičov a pocitom straty kontroly nad vozidlom.
Úzkosť pri šoférovaní môže vzniknúť z rôznych dôvodov. Často sú spúšťačom traumatické skúsenosti, ako predchádzajúce nehody. Ďalším dôvodom je nedostatok skúseností. Noví vodiči sa môžu za volantom cítiť neistí.
Existuje viacero spôsobov, ako úzkosť pri šoférovaní zvládať. Pomáha postupné naberanie skúseností. Začnite jazdiť na menej frekventovaných cestách a postupne sa prepracujte k zložitejším situáciám. V prípade silnej úzkosti môže byť vhodná konzultácia s psychológom, ktorý vám pomôže pracovať s pocitom strachu.
Úzkosť súvisiaca s menštruáciou sa týka zvýšených pocitov nervozity, obáv alebo dokonca paniky, ktoré sa objavujú pred alebo počas menštruácie. Často je sprevádzaná fyzickými symptómami, ako sú nadúvanie, kŕče a únava, čo ešte viac zvyšuje emočnú záťaž.
Prečo sa to deje? Hormonálne zmeny počas cyklu môžu výrazne ovplyvniť vaše emocionálne prežívanie.
Prejavuje sa to ako:
Ak sa tieto pocity objavujú približne v rovnakom období každý mesiac úzkosť a menštruácia pravdepodobne spolu súvisia.
Príznaky môžete zmierniť pravidelným pohybom, relaxačnými technikami (dychové cvičenia, meditácia), dostatočným spánkom a vyváženou stravou. Pomáha aj vedenie denníka symptómov a sledovanie cyklu aby ste lepšie zvládali svoje pocity a vedeli ich predpovedať. Ak je úzkosť nezvládnuteľná obráťte sa na vášho gynekológa.
Obavy zo smrti alebo straty blízkeho sú prirodzenou súčasťou života, ale ak sú vaše myšlienky o smrti extrémne stresujúce, časovo náročné alebo vám bránia robiť dôležité veci, môže ísť o úzkosť zo smrti.
Úzkosť zo smrti alebo thanatofóbia je bežná. Výskumy naznačujú, že až 10 % ľudí pociťuje úzkosť zo smrti. Tieto obavy sa môžu týkať vlastnej smrti, smrti iných, procesu zomierania alebo toho, čo nastáva po smrti. Kognitívno-behaviorálna terapia je účinnou liečbou úzkosti.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Diktuje vám nepríjemný pocit strachu denný program, narúša spánok či vzťahy? Je čas brať ju vážne. Úzkostné stavy dokážu výrazne…
Na prvý pohľad možno pôsobíte sebavedomo, úspešne a vyrovnane. V skutočnosti vás však zvnútra zožierajú neustále obavy, stres a tlak…
V predchádzajúcich dvoch častiach nášho seriálu zameraných na určitý typ duševných porúch ste sa mohli dočítať už o dvoch z nich…
