Silné búšenie srdca, nevoľnosť a paralyzujúci strach, ktorý nejde ovládnuť – to sú typické príznaky fóbie. K najznámejším, ktoré trápia pomerne veľa ľudí, patrí strach zo zvierat, lekárov, z výšok či uzavretých priestorov. Existujú však aj nezvyčajné fóbie, ktoré sa vyskytujú ojedinele, ale sú popísané odborníkmi – ako napríklad strach z gombíkov, z práce alebo kvetov. V článku vám poradíme, ako získať nad fóbiami kontrolu, aby vám neničili život.
Strach je prirodzená odpoveď organizmu na psychické alebo fyzické ohrozenie1. Na rozdiel od bežného strachu je fóbia pretrvávajúci iracionálny panický strach alebo extrémna úzkosť z rôznych objektov, ľudí či situácií, ktorý nie sme schopní racionálne zvládnuť. Pri fóbii je strach neúmerný skutočnému nebezpečenstvu, ktoré predstavuje predmet fóbie.2
Človek, ktorý ňou trpí, môže pociťovať intenzívnu úzkosť, a pritom ani nemusí byť v kontakte s príčinou, ktorá ju vyvolala. Príde mu nevoľno, už len keď na ňu pomyslí. Svoj strach však nie je schopný ovládnuť vôľou.
Príčinou môžu byť určité genetické faktory alebo vplyvy vonkajšieho prostredia3. Ľudia, ktorí sú sami postihnutí úzkostnou poruchou, alebo ľudia, ktorí majú v rodine príbuzného s takouto poruchou, majú vyšší sklon k vzniku fóbií. Zvyčajne k tomu dochádza v ranom detstve, ale môže sa rozvinúť aj počas dospievania alebo dokonca až v ranej dospelosti.
Fóbiu môže vyvolať stresová životná situácia, napríklad uštipnutie včelou, nepríjemné vyšetrenie u lekára či zubára alebo pohryznutie zvieraťom. Akákoľvek takáto okolnosť môže byť spúšťačom veľkého strachu, ktorý prerastie do fóbie.
Podľa Americkej psychiatrickej asociácie (APA) odborníci rozlišujú tri typy fóbií4:
– sociálna fóbia,
– agorafóbia,
– špecifická fóbia.
Pre sociálnu fóbiu je typická silná úzkosť, ktorú jedinec pociťuje, keď sa na neho zameriava pozornosť iných ľudí, a ktorá mu komplikuje rozličné spoločenské situácie. Tie sa pre neho stávajú ťažko zvládnuteľnými, čo môže viesť k sebaizolácii. Deje sa tak napríklad pri kontakte s neznámymi ľuďmi alebo pri vystúpení pred publikom.
Agorafóbia je úzkostná porucha, ktorá sa prejavuje silným strachom v situáciách, kde sa nachádza veľké množstvo ľudí, ako napr. v dopravných prostriedkoch v MHD, v obchodoch či na verejných priestranstvách.
Špecifické fóbie sú charakteristické nadmerným a nezmyselným strachom spojeným s určitým objektom, zvieraťom alebo situáciou (napr. z pavúkov, výšky, tmy, lietania, zo zubára a pod.) Pre špecifickú fóbiu stanovila Americká psychiatrická asociácia nasledovné diagnostické kritériá7:
Strach je na jednej strane dobrý, pretože nás chráni pred nebezpečenstvom. Človek, ktorý trpí fóbiou, však má hlboký pocit hrôzy alebo panický strach, ktorý môže byť sprevádzaný zvýšeným srdcovým tepom, nepravidelným dýchaním, problémami s rečou, suchom v ústach, nevoľnosťou, vysokým krvným tlakom, triaškou, nadmerným potením, točením hlavy či plačom. No takýto iracionálny strach veľmi obmedzuje kvalitu života.
Nadmerný strach núti človeka, aby sa intenzívne vyhýbal miestam, ľuďom, predmetom, okolnostiam, ktoré by mohli fóbiu vyvolať2. Nebezpečná je napríklad vtedy, keď sa pacient kvôli panickému strachu zo zubára vyhýba preventívnym prehliadkam a následne má zanedbaný chrup.
Takisto strach z bielych plášťov či z ihiel vedie k tomu, že človek odmieta lekárske prehliadky alebo ošetrenie, čo môže mať pre neho aj smrteľné následky.
Strach môžu vyvolávať rozličné situácie, zvieratá či objekty. Medzi najznámejšie patrí arachnofóbia – strach z pavúkov, hypsofóbia – strach z výšky, klaustrofóbia – strach z uzavretých priestorov, entomofóbia – strach z hmyzu, glosofóbia – strach z vystupovania na verejnosti, sociofóbia – strach z ľudí alebo sociálnych situácií, aerofóbia – strach z lietania, iatrofóbia – strach z lekárov, hemofóbia – strach z krvi.
Existujú však aj menej známe špecifické fóbie, napríklad strach z gombíkov – koumpounofóbia, alektorofóbia – strach z kurčiat, metrofóbia – strach z poézie alebo rýmovaných veršov, efebifóbia – strach z mládeže, ergofóbia – strach z práce, antofóbia – strach z kvetov, vestifóbia – strach z oblečenia, fronemofóbia – strach z myslenia.
Niektoré z nich si ďalej rozoberieme podrobnejšie.
Jednou z neštandardných, špecifických a veľmi nepríjemných fóbií je strach z gombíkov (koumpounofóbia). Niekomu sa to môže zdať ako výmysel alebo kuriozita. Odborníci sa s ňou nestretávajú často, vyskytuje sa ako u detí, tak aj dospelých, a príčiny bývajú rôzne.
Dokáže veľmi znepríjemniť život osobe, ktorá ňou trpí, pretože gombíky sa môžu vyskytovať prakticky všade a najčastejšie na oblečení druhých ľudí. Postihnutý si drží odstup pri kontakte s týmto materiálom, a preto sa často vyhýba aj kontaktu s tými, ktorí nosia košele, kabáty, či akékoľvek veci s gombíkmi.
Niekto sa nad tým môže pousmiať, ale fóbia z práce naozaj existuje. Ide o iracionálny a vyčerpávajúci strach zo situácií, ktoré sa odohrávajú v pracovnom prostredí a ktoré súvisia s úlohami, sociálnymi vzťahmi alebo komunikáciou či prezentovaním. Človek však pracovať musí, preto ľudia, ktorí ňou trpia, denne prekonávajú úzkosť a nepríjemné pocity.
Kvôli fóbii pacient často mení zamestnania, máva dlhé pauzy medzi zamestnaniami a veľa vymeškaných hodín, trpí iracionálnymi obavami z ohodnotenia a môže mať problémy s komunikáciou s ostatnými spolupracovníkmi alebo s nadriadenými.
Ak v práci zažívate niečo podobné a obávate sa, že dôvodom by mohla byť ergofóbia, pozrite si niektoré uvedené príznaky. Ak u seba sledujete viaceré z nich, mali by ste navštíviť psychológa, ktorý vás vyšetrí, a poradí vám, ako s fóbiou bojovať:
U niektorých ľudí je strach z lekárov a vyšetrení taký silný, že im v prítomnosti doktora stúpne tlak. Odborníci odhadujú, že 15 až 30 percentám ľudí sa v lekárskom prostredí zjavne zvýši krvný tlak9.
Častou príčinou tohto problému býva trauma zažitá v detstve. Vyskytujú sa aj prípady, kedy lekár nesprávne určil diagnózu, prípadne pacient zažil viacero nepríjemných vyšetrení. Následkom negatívnych zážitkov sa potom u neho rozvinula fóbia.
Nasledovné odporúčania môžu pomôcť zmierniť pocity úzkosti a strach z lekára:
Návštevu doktora by ste si mali naplánovať tak, aby ste pred ňou alebo po nej neboli zaťažení inými komplikovanými alebo stresujúcimi povinnosťami. Mali by ste mať dosť času na pokojný presun k lekárovi. Premyslite si, kedy sa vám ľahšie znášajú náročnejšie veci – či ráno, alebo popoludní.
V strese dýchame plytšie a rýchlejšie, čo vedie k prehĺbeniu úzkosti. Vyskúšajte techniku 4-7-810, pri ktorej v duchu počítate: pri nádychu do štyroch, zadržíte dych do siedmich a vydýchnete až na osem. Zamerajte sa na to, aby ste s každým nádychom nabrali vzduch až do brucha, nielen do hrudníka.
Zapojte svoje zmysly a zrelaxujte sa pomocou upokojujúcej autohypnózy. Je založená na pomalom dýchaní, pozitívnej vizualizácii a relaxácii mysle. Niektoré výskumy potvrdili, že autohypnóza by mohla zlepšiť pozornosť a znížiť stres, zmierniť pocity úzkosti či zbaviť vás závislosti od fajčenia.
Túto techniku môžete použiť pred odchodom k doktorovi alebo počas čakania na vyšetrenie.
Majte pripravené povzbudzujúce pozitívne vety a slová, ktorými sa sami upokojíte a dodáte si odvahu: „Zvládnem to…”, „Bude to trvať len chvíľu… “, „Ostanem pokojný…“
Pre lekára bude informácia o vašej úzkosti dôležitá. Ak sa s lekárom podelíte o svoje pocity, podporí to lepší vzťah medzi vami a aj to môže zmierniť váš pocit úzkosti. Keď pomenujete, čoho sa obávate, už len tým svoj strach zmiernite.
Ak sa vám pri kontakte s lekárskym bielym plášťom zrýchli pulz a zvýši krvný tlak, požiadajte lekára alebo sestričku, aby vám odmerali životné funkcie (tep, tlak) až celkom na konci vašej návštevy10.
Niektorí ľudia nedokážu svoj strach vôbec ovládať a často siahajú po alkohole alebo drogách. Najúčinnejšou formou pomoci je psychoterapia6, ktorá postihnutému pomôže získať kontrolu nad myšlienkami a činmi. Ľudia sa vďaka terapii naučia, ako zmeniť svoje myšlienkové vzorce a reakcie na určité podnety, ktoré fóbiu spúšťajú.
Kognitívno-behaviorálna terapia je metódou prvej voľby pri zvládaní špecifických fóbií. Pracuje s myšlienkami, ktoré spôsobujú úzkosť. Terapeut vedie rozhovor s pacientom o tom, čo si myslí, pričom ovplyvňuje spôsob, akým sa pacient cíti a správa. Snaží sa pomôcť pacientovi zistiť, prečo reaguje tak, ako reaguje, s cieľom zmeniť jeho vzorce myslenia alebo prekonať mentálne bariéry6.
Veľmi dobré výsledky v liečbe špecifických fóbií priniesla expozičná terapia. Pri nej sú pacienti postupne vystavení obávanému objektu alebo situácii bezpečným a kontrolovaným spôsobom8.
V rámci psychoterapie môže byť použitá aj hypnoterapia (liečba hypnózou) a neurolingvistické programovanie6 (NLP je súbor praktických metód, techník a komunikačných modelov, ktoré je možné sa naučiť, a tak zvyšovať svoju pracovnú výkonnosť a tvorivý duševný potenciál12).
Niektoré fóbie v dospelosti vymiznú samy alebo sa vďaka terapiám oslabia. Iné však môžu človeka trápiť celé roky. Ak sú neriešené, trvajú väčšinou celý život.
Aj keď nie vždy nás čaká u zubára zložitý zákrok, mnohí pred vstupom do ambulancie pociťujeme vnútorné napätie či strach.…
Po svete sa šíri niečo ešte nákazlivejšie, než je koronavírus Covid-19, a tým je strach z tejto neviditeľnej hrozby. Dá…
