Vplyv liekov proti bolesti na pečeň

V tomto článku sa dozviete

• Čo je bolesť?
• Dá sa bolesť vyjadriť vizuálne?
• Farmakologická liečba
• Môžu analgetiká poškodiť pečeň?
• Paracetamol
• Kyselina acetylsalicylová
• Ibuprofén
• Záver

Čo je bolesť?

Bolesť je definovaná ako nepríjemný emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potencionálnym poškodením tkaniva. Je vždy subjektívna a jej vnímanie je individuálne, závislé od pohlavia, veku, dennej doby, strachu, predchádzajúcej skúsenosti, či prítomnosti ochorenia.

Akútna bolesť trvá krátko (sekundy až týždne) a je z biologického hľadiska veľmi prínosná. Informuje o možnom blížiacom sa poškodení organizmu a núti organizmus chrániť sa. Väčšinou je definovaná ako ostrá, pálivá, bodavá a môže vzniknúť následkom úrazu, operačných výkonov a choroby. Jej liečba je dobre zvládnuteľná a je najlepšou prevenciou vzniku chronickej bolesti.

Chronická bolesť je stála bolesť, ktorá trvá viac ako 3 až 6 mesiacov. Neplní žiadnu biologicky užitočnú funkciu a predstavuje samostatné ochorenie, ktoré je potrebné intenzívne liečiť. Je spojená so zhoršením kvality života, chorého vyčerpáva a môže spôsobiť vznik celkovej frustrácie, depresie či nespavosti.

Dá sa bolesť vyjadriť vizuálne?

Štandardom pre hodnotenie intenzity bolesti je vizuálna analógová stupnica bolesti (VAS 0 – 10):

Toto jednoduché rozdelenie pomáha nielen pri diagnostike, ale aj pri výbere vhodného analgetika a posúdení účinnosti liečby. Liečba je individuálna. Jej cieľom je nielen uľaviť od bolesti, ale zároveň zlepšiť kvalitu života chorého. Klasická farmakoterapia je často kombinovaná s nefarmakologickou liečbou (rehabilitácia, ultrazvuk, akupunktúra, psychoterapia, invazívne metódy, alternatívna terapia).

Farmakologická liečba

Farmakoterapia je základným postupom v liečbe akútnej a chronickej bolesti. Liečivá používané na potlačenie bolesti sa nazývajú analgetiká.

Patria sem tiež liečivá, ktoré sa primárne používajú na liečbu iných ochorení (depresie, epilepsie), avšak majú aj špecifický analgetický účinok. Často sa preto používajú ako doplnok základnej liečby. Označujú sa spoločným názvom adjuvantné analgetiká alebo koanalgetiká.

Voľba a vedenie analgetickej liečby vychádza z pacientových údajov o charaktere a intenzite bolesti, jej klinického stavu a pôvodu (nádorová vs. nenádorová).

Podľa mechanizmu účinku možno analgetiká rozdeliť na:

• opioidné
• neopioidné
  • analgetiká, antipyretiká: paracetamol
  • nesteroidné antiflogistiká – antireumatiká (NSAID): kyselina acetylsalicylová, diclofenac, indometacin, sulindak, ibuprofen, ketoprofen, flurbiprofen, naproxen, kyseliny tiaprofenová, meloxicam, piroxicam, nimesulid, celecoxib, metamizol, propyfenazón

Môžu analgetiká poškodiť pečeň?

Hepatotoxicita je vzácny, ale potenciálne závažný nežiaduci účinok neopioidných analgetík. Poškodenie pečene signalizujú zvýšené hodnoty jedného alebo viacerých funkčných pečeňových testov. Môže sa vyskytovať v rôznych podobách od nesymptomatickej formy cez zvýšenie pečeňových enzýmov až po zlyhanie pečene.

Príznaky sú podobné ako pri vírusovej hepatitíde a zahŕňajú:

• napínanie na zvracanie, zvracanie,
• anorexiu, bolesť brucha v pravej hornej časti,
• únavu a žltačku.

Niektoré analgetiká boli z dôvodu hepatotoxicity stiahnuté z trhu, u iných dokonca nebolo udelené povolenie na ich registráciu a užívanie.

Medzi nesteroidné antiflogistiká s menšou hepatotoxicitou patrí ibuprofen a koxiby, naopak vyšší výskyt bol pozorovaný u liečiv nimesulid, sulindak, flurbiprofen a diklofenak.

Paracetamol

Typickým predstaviteľom potenciálne hepatotoxicky pôsobiacich liečiv je paracetamol. Tento inak bežne používaný a bezpečný liek slúži na potlačenie bolesti a zníženie horúčky tam, kde nie je potrebný protizápalový účinok.

Toxický účinok nemá samotné liečivo, ale jeho vysoko reaktívny metabolit, ktorý vzniká v pečeni. U zdravých ľudí, pri zachovaní odporúčanej terapeutickej dávky, je riziko akútneho pečeňového zlyhania nízke, avšak u ľudí so zvýšenou aktivitou pečeňových enzýmov (alkoholizmus, ochorenia pečene) predstavuje možnosť smrteľnej nekrózy pečene.

Intoxikácia prebieha v 4 fázach:

1. nechutenstvo, nevoľnosť, zvracanie, malátnosť
2. ústup príznakov prvej fázy, bolesť alebo tlak pod pravým rebrovým oblúkom, znížené močenie
3. obvykle po 48 až 120 hodinách sa vracajú príznaky prvej fázy a nastupujú príznaky pečeňového zlyhania (žltačka, hypoglykémia)
4. obličkové a pečeňové zlyhanie, porucha funkcie srdca

Maximálna denná dávka pre dospelých je 4 g, liečebná jednorazová dávka je 500 mg. Pri otravách sa podáva špecifické antidotum (protijed) N-acetylcysteín.

Kyselina acetylsalicylová

Výška rizika toxicity kyseliny acetylsalicylovej stúpa s dĺžkou liečby a závisí na veľkosti podanej dávky. V dávke 60 – 100 mg denne je podávaná pre antiagregačný účinok. Analgetický a antipyretický účinok nastupuje po podaní 500 mg tablety. Bežná dávka je 500 – 1000 mg/deň.

Pre dosiahnutie protizápalového a antireumatichého efektu sa podáva v množstve max. 3600 – 4000 mg denne. Keďže ide o kyselinu, v žalúdku sa rýchlo vstrebáva do buniek, čím môže dôjsť k ich priamemu poškodeniu. Je nevyhnutné ju prijímať s veľkým objemom tekutín.

Užívanie vyšších dávok po dlhší čas má za následok vznik tzv. salicylismu s prejavom miernej alebo ťažkej formy otravy. Prípravky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej sú kontraindikované u detí do 16 rokov pre výskyt často letálneho Reyovho syndrómu. Ide o akútne nezápalové ochorenie mozgu s prítomnosťou opuchu sprevádzané pečeňovým zlyhaním z dôvodu stukovatenia pečene.

Ibuprofén

Kyselina acetylsalicylová bola práve z uvedených dôvodov v liečbe bolesti nahradená inými bezpečnejšími liečivami, predovšetkým ibuprofenom. Používa sa na liečbu horúčky, akútnej aj chronickej bolesti, zápalu a patrí medzi liečivá s najlepším bezpečnostným profilom. Výsledný účinok je závislý od veľkosti podanej dávky. Jednotlivá dávka je od 200 do 600 mg maximálne 3x denne. Denná dávka predstavuje 2400 mg.

Záver

Neopioidné analgetiká patria celosvetovo medzi najčastejšie predpisované a používané lieky. Tieto liečivá však majú veľké množstvo nežiaducich účinkov a liekových interakcií. Jednou z ďalších nevýhod je riziko závažných gastrointestinálnych nežiaducich účinkov, najmä vznik vredov a krvácania do tráviaceho traktu.

Pri predávkovaní platí všeobecné pravidlo okamžitého vysadenia toxicky pôsobiaceho lieku a v prípade potreby začatia symptomatickej liečby. Účinnosť liečiv a výskyt nežiaducich účinkov musia byť pravidelne monitorované od začiatku liečby. Prínos analgetickej liečby by mal zreteľne prevyšovať jej vedľajšie prejavy.