Bolesť vnímame každý inak. Chvíľu ju vydržíme, no väčšinou siahneme po osvedčenom lieku proti bolesti. Vedeli ste však, že je možné poškodenie pečene liekmi? O ktoré ide a ktoré sú, naopak, menej škodlivé, sa dočítate v článku.
Bolesť definujeme ako nepríjemný emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva. Je vždy subjektívna a individuálne je aj jej vnímanie – závisí od pohlavia, veku, strachu a predchádzajúcej skúsenosti.
Rozlišujeme 2 základné typy bolesti:
Akútna bolesť trvá relatívne krátko (sekundy až týždne) a z biologického hľadiska je veľmi prínosná. Informuje totiž o možnom blížiacom sa poškodení organizmu a núti ho chrániť sa. Väčšinou je definovaná ako ostrá, pálivá či bodavá. Jej liečba môže pomôcť predísť prechodu do chronickej bolesti.
Chronická bolesť je stála bolesť, ktorá trvá viac ako 3 až 6 mesiacov. Neplní žiadnu biologicky užitočnú funkciu. Zhoršuje kvalitu života, chorého vyčerpáva a vedie až k frustrácii, depresii či nespavosti.
Štandardom pre hodnotenie intenzity bolesti je vizuálna analógová stupnica bolesti (VAS 0 – 10), pomocou ktorej viete lekárovi uľahčiť predstavu, akú silnú bolesť pociťujete:
Toto jednoduché rozdelenie pomáha nielen pri diagnostike, ale aj pri výbere vhodného analgetika a posúdení účinnosti liečby.
Liečba bolesti závisí od veku a príčiny, ktorá ju vyvolala. Bolesť ako taká môže odznieť po podaní liekov proti bolesti – analgetík, no pomôcť môže aj rehabilitácia. Farmakoterapia, čiže liečba bolesti liekmi, je základným postupom v terapii akútnych i chronických stavov.
Podľa účinku delíme lieky proti bolesti na:
Hepatotoxicita, čiže chemicky spôsobené poškodenie pečene liekmi, je vzácny, ale závažný nežiaduci účinok analgetík. Poškodenie pečene liekmi môže mať rôzne podoby – od bezpríznakovej formy cez zvýšenie pečeňových enzýmov až po zlyhanie pečene.
Poškodenie pečene liekmi vzniká najmä po požití vysokých dávok liekov alebo v ich kombinácii s alkoholom.
Príznaky sú podobné ako pri vírusovej hepatitíde a zahŕňajú:
Ani tieto lieky nie sú úplne „nevinné“ – ich nadmerný príjem má negatívny vplyv najmä na sliznicu žalúdka, kde môžu spôsobovať vredy, a na obličky.
Celkovo sú najčastejšie využívané práve neopioidné lieky na bolesť.
Typickým predstaviteľom liekov, ktoré škodia pečeni je paracetamol. Tento inak bežne používaný a bezpečný liek slúži na potlačenie bolesti a zníženie horúčky tam, kde nie je potrebný protizápalový účinok.
Toxicky nepôsobí samotné liečivo, ale jeho vysoko reaktívny metabolit, ktorý vzniká v pečeni. U zdravých ľudí je pri zachovaní odporúčanej terapeutickej dávky riziko akútneho pečeňového zlyhania nízke. Nebezpečenstvo poškodenia pečene stúpa u tých, ktorí konzumujú alkohol alebo už trpia pečeňovým ochorením. Alkohol toxicitu paracetamolu zvyšuje.
Intoxikácia prebieha v 4 fázach:
Maximálna denná dávka pre dospelých je 4 g, liečebná jednorazová dávka je 500 mg. Ak už siahnete po paracetamole, dbajte na dávku v závislosti od hmotnosti a taktiež na časový rozostup. Pri otravách sa podáva špecifické antidotum (protijed) N-acetylcysteín.
Toxicita kyseliny acetylsalicylovej stúpa s dĺžkou liečby a závisí od veľkosti dávky. V množstve 60 – 100 mg denne je podávaná pre protizrážanlivý účinok. Analgetický a antipyretický účinok nastupuje po aplikácii 500 mg tablety. Keďže ide o kyselinu, v žalúdku sa rýchlo vstrebáva do buniek, čím môže dôjsť k ich priamemu poškodeniu. Je nevyhnutné prijímať ju s veľkým objemom tekutín.
Prípravky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej sú zakázané u detí do 16 rokov pre výskyt často smrteľného Reyovho syndrómu. Ide o akútne nezápalové ochorenie mozgu s prítomnosťou opuchu, ktoré je sprevádzané pečeňovým zlyhaním z dôvodu stukovatenia pečene.
Užívanie nadmerne vysokých dávok diklofenaku môže takisto negatívne vplývať na pečeň. Odporúčaná denná dávka sa líši v závislosti od ochorenia, preto sa stále poraďte s lekárom alebo lekárnikom. Maximum, ktoré sa za deň môže vziať, je 150 mg v rozdelených dávkach na deň (1 až 3 tablety).
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje