Vplyv matky a otca na psychické dozrievanie dieťaťa

V tomto článku sa dozviete

• Najlepší štart do života dieťaťa
  Vplyv matky a otca
• Puberta je náročné vývinové obdobie
• Vplyv starých rodičov

Pre zdravý psychický vývin, na formovanie osobnosti a pre zdravé budovanie pocitu vlastnej hodnoty je najdôležitejších prvých 5 rokov života dieťaťa. Jednoducho povedané, to, čo sa do dieťaťa v prvých piatich rokov vloží, z toho môže potom čerpať celý svoj život. Pokiaľ dieťa vyrastá v harmonickej rodine, má možnosť vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s matkou aj s otcom. Ak sa v jeho ďalšom živote vyskytnú nejaké záťaže, stresy, traumy, náročné životné situácie, má v sebe vybudovaný zdroj, z ktorého môže čerpať a záťažové situácie tak spracovať a zvládnuť.

Najlepší štart do života dieťaťa
Vplyv matky a otca

Aby štart dieťaťa do života prebehol čo najlepšie, je dôležité, aby o dieťa v rannom veku bolo postarané kontinuálnym spôsobom, jednou osobou. Najčastejšie je to osoba matky, ktorá je na dieťa emočne napojená, prístupná. Keďže rodičovská rola prináša na osobu matky a otca isté nové a nepoznané nároky, na ktoré rodičia nie sú niekedy dostatočne pripravení, často sa stáva, že práve v tomto období vznikajú prvé vážnejšie nezhody a konflikty medzi rodičmi. Sú často spôsobené tým, že matka sa cíti byť vyčerpaná starostlivosťou o dieťa, a otec sa cíti byť vyčlenený z novovzniknutej diády matka – dieťa. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitej a nenahraditeľnej role a toho, aby pri mame svojho dieťaťa stáli, aby jej boli oporou, aby sa mala o koho oprieť a mala tak dosť síl starať sa o to dieťa. Vždy platí, že keď je mama spokojná, je spokojné aj dieťa.

Rola matky

Je základom pre to, ako bude mať dieťa naplnené základné, hlboko zakorenené potreby bezpečia a istoty.

Rola otca

Vo vzťahu k dieťaťu je však rovnako dôležitá. Približne vo veku 3 rokov života dieťaťa, rola otca naberá na svojej dôležitosti. Otec má byť ten, kto učí dieťa vchádzať do sveta, do spoločnosti, učí dieťa zvládať iné životné situácie než matka, učí dieťa vyhrávať, prehrávať, prekonávať prekážky.

Cez to, ako vníma dieťa vzťah medzi rodičmi, učí sa nielen vzťahu k svojmu pohlaviu, ale aj vzťahu k opačnému pohlaviu. Z toho dôvodu je preto veľmi dôležité, aby bol prítomný pri výchove aj otec. Ak otec chýba, nie je prítomný, alebo sa o ňom buduje negatívny obraz (platí to aj naopak, keď chýba matka), dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. To spôsobuje u detí rozpoltenosť, ktorá na dieťa pôsobí negatívne.

Otec a syn

Syn sa potrebuje s otcom identifikovať. Keď otec z nejakého dôvodu chýba, alebo keď o tom otcovi nemá chlapec vytvorený dobrý obraz, nemá sa s kým identifikovať a to spôsobuje jeho vnútornú neistotu. Preto je veľmi dôležité, aby malý chlapec mal možnosť byť s otcom, aby mohol prejsť na pomyslený druhý breh rieky, k tomuto mužskému pohlaviu.

Otec a dcéra

Pre dcéru je veľmi dôležité mať taktiež vzor otca. Otec učí dcéru vychádzať s mužmi, podporuje jej ženskú hodnotu, učí ju prirodzenému sebavedomiu a sebaúcte, ktorú v kontakte s mužmi môže prejaviť.

Ak sa rodina z nejakého dôvodu rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod zrelo spracovať a fungovať na rodičovskej rovine tak, aby všetky rozhodnutia robili v prospech a záujme dieťaťa. Dieťa musí cítiť zo vzájomného vzťahu rodičov a z ich komunikácie pocit, že obaja rodičia podporujú vzťah svojho dieťaťa s druhým rodičom.

Puberta je náročné vývinové obdobie

Hovorí sa, že deťom treba dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Ak má dieťa dobrý základ a je dobre „zakorenené“, má aj vybudovaný dobrý sebaobraz, dobrú sebahodnotu. Podľa psychológov, ak neboli v útlom veku závažné situácie, ktoré by otriasli psychikou dieťaťa (prípadne ak aj boli, ale boli dobre spracované), puberta s väčšou pravdepodobnosťou prejde ľahšie a bez závažnejších komplikácií.

Ak sa v puberte vyskytnú nejaké ťažkosti v správaní, napríklad útek z domu, striedanie partnerov, alkohol, nevhodná partia, sebapoškodzovanie a pod., tieto prejavy majú vždy korene v minulosti. Nespracované traumy, straty, konflikty, či nedostatočná starostlivosť zo strany rodičov v detstve,  sa premietnu v období puberty, objavia sa ako tiene z minulosti.

V období puberty, kedy už má mať dieťa krídla, je dôležité u dieťaťa vytvoriť pocit vlastnej zodpovednosti a slobody, nakoľko sa dieťa v rámci vývinu potrebuje prirodzene od rodičov odpútať. Nie je dobré brániť mu vo vzťahoch a v kontakte s rovesníkmi, medzi ktorými skúša svoje schopnosti, svoju sociálnu pozíciu, a medzi ktorými potrebuje svoju osobnosť rozvíjať a sociálne dozrievať. Ak aj jeho rané detstvo bolo nejakým spôsobom komplikované, treba hľadať akékoľvek vhodné spôsoby, ktorými sa dá vybudovať dôvera medzi rodičom a adolescentom, aby  adolescent mohol „odísť do sveta“ s čo najlepšou výbavou.

Dieťa sa na rodičov a situácie, ktoré prežíva, pozerá svojim,  špecifickým pohľadom, a to vzťahovaním si všetkého, čo sa okolo neho deje, na seba. Keďže k prirodzenému správaniu rodičov patrí aj zlyhanie v dôsledku únavy, vyčerpania, či hádky medzi rodičmi, je potrebné uvedomovať si to, a ponúkať  dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, že teraz sa s ním nemôže mama hrať, pretože je veľmi unavená z práce, alebo že mala náročný deň. Dieťa si uvedomí, že mama je unavená, ale nesúvisí to s ním. Keď mama na dieťa pravidelne nakričí, pretože je nahnevaná napr. kvôli udalostiam zo zamestnania, a dieťaťu to primerane nevysvetlí, pre dieťa sa tieto zážitky stanú emočne zaťažujúcimi a ľahko sa môže stať, že dôvod zlej maminej nálady si dieťaťa stiahne na seba. Dieťa musí vedieť, že dôvodom hnevu mamy nie je ono samotné. Rodič by mal aj v zložitejších situáciách dať dieťaťu vedieť autenticky a nezraňujúco spätnú väzbu.

Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa tým nič nekončí. Potrebuje zažívať, že rodičia dokážu urobiť ústretový krok, že konflikty sa dajú riešiť, že život sa môže vrátiť do starých koľají. Dieťa sa učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu, ale že aj keď rodičia majú rôzne názory, dokážu sa zmieriť. Dieťa sa učí, že keď je nejaký problém, že sa nerezignuje, neodchádza. Formuje sa tak osobnosť dieťaťa v kontexte jeho postojov k problémom.

Vplyv starých rodičov

Mnoho starých rodičov sa chce aktívne podieľať na výchove svojich vnúčat, a častokrát sú prvou voľbou pre rodičov, ak potrebujú pri starostlivosti o svoje deti pomoc. Aj preto mnoho detí považuje práve starých rodičov za svoje emočne dôležité osoby.

To, aký vzťah bude medzi vnúčatami a starými rodičmi, ovplyvňuje viac faktorov:

• ochota starých rodičov byť k dispozícii,
• ochota rodičov umožniť kontakt starých rodičov s vnúčatami,
• vzájomný vzťah medzi starými rodičmi a rodičmi dieťaťa.

Podľa psychológa je preto dôležité, aby starí rodičia nenahrádzali rolu rodičov, aby pomáhali pri pomáhali, ale do nej nezasahovali a rešpektovali rozhodnutia rodičov. Dôležitá je tiež medzi starými rodičmi a rodičmi otvorená komunikácia o ich vlastných možnostiach a očakávaniach. Starí rodičia totiž svojím vplyvom môžu byť láskavým, emočným a prijímajúcim zázemím pre deti.

Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa vytvára najvhodnejšie podmienky práve úplná harmonická rodina. Vzájomný vzťah rodičov a im dané špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu rodiča. Rodič je pre dieťa ukazovateľom života, správania, vystupuje ako autorita, je stelesnením ochrany a zároveň modelom správania a konania.