Chronické ochorenia sú stavy, ktoré trápia pacientov dlhodobo, často vedú k invalidite a zároveň sú hlavnou príčinou úmrtia. Odborníci sa zhodujú, že pravidelné cvičenie je jedno z najlepších opatrení, ktoré môžete pre svoje zdravie urobiť. V prvom rade, fyzická aktivita pomáha znížiť riziko vzniku chronických ochorení, a v druhom rade minimalizuje príznaky a komplikácie, ktoré môžu z ochorenia vyplynúť. Ako často je však vhodné cvičiť a ktoré druhy cvičenia sú bezpečné? Odpovede aj na tieto otázky nájdete v našom článku.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Cvičenie má priaznivý účinok na kvalitu nášho spánku, funkciu mozgu a činnosť svalov a srdca. V neposlednom rade nám pomáha posilniť imunitný systém, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v priebehu rôznych chorôb. Aj keď trpíte chronickým ochorením, obmedzujúcim kvalitu vášho života, najlepšie je vstať z pohovky a začať sa hýbať.
Jedným z najjednoduchších cvičení, ktoré môže robiť skoro každý, je chôdza. Chôdza je ideálna fyzická aktivita či už pre začiatočníkov alebo pre pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje dynamickejší pohyb. Aj krátka prechádzka, ktorá vám rozprúdi krv v žilách, so sebou prináša zdravotné benefity.
U pacientov s artritídou pomáha cvičenie zmierniť bolesť a znížiť stuhnutosť kĺbov. Pacienti môžu benefitovať najmä zo silového tréningu, ktorý spomalí stratu svalovej sily súvisiacu s ochorením. Posilňovaním sa vybuduje svalová hmota, ktorá pomôže udržať kĺby stabilné.
Aj keď fyzická aktivita patrí medzi faktory, ktoré môžu vyprovokovať astmatický záchvat, vo všeobecnosti sa pacienti s liečenou astmou môžu zúčastniť všetkých typov cvičenia. Pravidelné zvyšovanie srdcovej frekvencie môže dokonca zmierniť príznaky astmy a to zlepšením funkcie pľúc a podporou imunitného systému v boji proti vírusom, ktoré sú bežnými spúšťačmi astmy. Nezabudnite sa pred každým cvičením dôkladne zahriať a vždy mať po ruke inhalátor.
Niekoľko štúdií skúmajúcich účinok aeróbneho cvičenia u dospelých v strednom alebo vyššom veku, zaznamenalo zlepšenie myslenia a pamäte a zníženie miery demencie. Medzi aeróbne cvičenie patrí napríklad rýchla chôdza, plávanie, práca v záhrade, bicyklovanie alebo tanec. Fyzická aktivita má tiež tendenciu pôsobiť proti určitému prirodzenému poklesu mozgových spojení, ku ktorému starnutím dochádza.
Cvičenie pomáha ľuďom s cukrovkou 2. typu kontrolovať hladinu cukru v krvi a to tak, že zvyšuje citlivosť tkanív na inzulín. Vďaka tomu sa dostane cukor do buniek a nehromadí sa v krvi, čo znižuje riziko srdcových chorôb a poškodenia nervov.
Srdce potrebuje cvičenie ako každý iný sval. Svaly, ktoré pravidelne trénujeme, sa stávajú silnejšími a zdravšími, zatiaľ čo svaly, ktoré sa trénujú málo, ochabujú. Pravidelná aeróbna aktivita pomáha posilniť srdcový sval a tiež udržiavať pružné cievy, čo zabezpečuje dobrý prietok krvi a optimálny krvný tlak.
Bez ohľadu na to, aký typ cvičenia ste si vybrali alebo ako dlho vám ho zdravotný stav dovoľuje vykonávať, aj krátka prechádzka v okolí domu je lepšia ako žiadna fyzická aktivita. Štúdie však ukazujú, že optimálny čas venovaný fyzickej aktivite by mal byť aspoň 30 minúť denne, päť dní v týždni. Ak nevládzete, fyzickú aktivitu si môžete dokonca rozdeliť na krátke časové úseky, rozložené do celého dňa. Pacienti, ktorí praktizovali 150 minút, stredne intenzívnej aktivity týždenne, ( rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie, turistika), mali o 14% nižšie riziko ischemickej choroby srdca ako tí, čo sa nehýbali vôbec.
Na intenzitu fyzickej aktivity by si mali dať pozor hlavne pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Ak začnete príliš zhurta, cvičenie môže preťažiť srdce čo sa prejaví príznakmi ako napríklad:
Je dôležité, aby ste týmto varovným signálom venovali pozornosť. Ak vám lekár predpísal nitroglycerínové tabletky, majte ich vždy po ruke a užite ich ak pocítite ostrú bolesť na hrudníku. Ak po podaní nitroglycerínu príznaky neustupujú, vyhľadajte lekársku pomoc.
Pred tým ako začnete s cvičením by ste mali poznať svoju pokojovú tepovú frekvenciu a rovnako aj hraničnú frekvenciu, ktorá je pri cvičení ešte bezpečná. Podľa centra pre prevenciu a kontrolu chorôb je maximálna srdcová frekvencia okolo 220 úderov za minútu mínus vek osoby. Napríklad pre 50 ročného človeka by sa odhadovaná maximálna srdcová frekvencia vypočítala ako 220 – 50 rokov = 170 úderov za minútu.
V prípade, že sa vám tep zvýši nad túto hranicu, dajte si pauzu a oddýchnite si. Pulz vám počas cvičenia ľahko zmeria inteligentný náramok alebo hodinky, no môžete si ho zmerať aj sami. V oblasti zápästia si pomocou ukazováka opačnej ruky nahmatajte pulz a spočítajte počet úderov za minútu.
Niektoré choroby si môžu vyžadovať opatrenia, ktoré je dobré pred cvičením vykonať, aby sa znížilo riziko komplikácii po tréningu. Napríklad ľudia s cukrovkou by mali vedieť, že fyzická aktivita znižuje hladinu cukru v krvi (glykémiu). Preto ak užívajú inzulín alebo lieky na cukrovku, by si mali pred cvičením dať malé občerstvenie, aby sa zabránilo prílišnému poklesu glykémie.
Pacientom s artritídou môže pred cvičením pomôcť teplá sprcha. Teplo môže uvoľniť kĺby a svaly a zmierniť ich bolesť. Dôležitý je aj výber topánok, ktoré dostatočne tlmia nárazy a udržujú tak kĺby počas cvičenia stabilné.
Aj keď strečing nemusí priamo prispievať k zdraviu srdca alebo kompenzácii diabetu, pomáha zlepšiť flexibilitu, rozsah pohybu kĺbov a eliminuje vznik svalových kŕčov. Vyššia flexibilita môže následne zvýšiť výkon vo fyzických aktivitách a znížiť riziko zranenia.
Po infarkte alebo mozgovej príhode sa niektorí ľudia môžu báť cvičiť, no pravidelná fyzická aktivita môže pomôcť znížiť riziko ďalšej závažnej cievnej príhody. S aktivitou však treba začať pomaly a postupne. Pacientom môže byť predpísaná rehabilitácia, pod zdravotným dohľadom, určená na zlepšenie zdravia srdca.
Rehabilitácie sú prispôsobené na základe tolerancie pacienta, štádia zotavenia, funkčných obmedzení či osobných preferencií a zahŕňajú aeróbne cvičenie, silový tréning, cviky na flexibilitu a rovnováhu. Rehabilitačný program by sa mal začať, keď sa obnoví každodenná aktivita pacienta pred mozgovou príhodou alebo infarktom.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: