Pomocou CT koronarografie je možné vytvoriť trojrozmerný obraz srdca a ciev. Využíva sa pri odhalení ischemickej choroby srdca, monitoringu bypassu alebo na dôkaz prítomnosti trombov v srdcových dutinách. Vyšetrenie patrí medzi minimálne invazívne. Včasné odhalenie srdcovo-cievnych ochorení výrazne pomáha k nastaveniu správnej a účinnej liečby.
Neustály technický pokrok umožňuje rozvoj nových technológií. Aj v medicíne sa otvárajú nové možnosti zobrazenia srdca a cievneho riečiska. Jednou z nich je aj multidetektorová špirálová počítačová tomografia, MDCT.
CT koronarografia je neinvazívne vyšetrenie srdca a jeho ciev pomocou MDCT s použitím kontrastnej látky.
Vyšetrenie pomocou MDCT je jediný neinvazívny variant katetrizačnej CT koronarografie. Rekonštrukciou získaných dát je možné získať:
MDCT je vysoko citlivou metódou aj na zistenie množstva kalcifikátov v koronárnych tepnách. Jej hlavné využitie je v prípadoch, keď sa nedá zrealizovať klasická koronarografia kvôli nemožnosti zavedenia katétra alebo nedostupnosti periférneho riečiska.
Ak bojujete s cukrovkou alebo vysokým krnvým tlakom nedovoľte aby to zašlo k ďalším komplikáciám a bezplatne využite linku poradenstva pre zdravie.
K samotnému vyšetreniu je potrebné technické a materiálne vybavenie. MDCT prístroj musí mať príslušné technické parametre – hardvérové aj softvérové. Pri vyšetrení srdca sú najvyššie požiadavky kladené na:
V snahe skrátiť čas skenovania na minimum bol vytvorený systém špirálového zberu jednotlivých dát. Ide o súčasnú rotáciu röntgenovej lampy s detektormi a kontinuálnym posunom vyšetrovacieho stola. Tým sa získa neprerušený súbor dát z vyšetrovanej oblasti a rekonštrukciou plynulé, na seba nadväzujúce obrazy.
Pacienta na vyšetrenie srdca odporúča lekár internista, alebo kardiológ. Lekár špecialista sa v plnom rozsahu podieľa na príprave pacienta na vyšetrenie. Dobre pripravený pacient je predpokladom úspešnej realizácie vyšetrenia.
Pred vyšetrením musí byť pacient informovaný o priebehu a rizikách vyšetrenia, zároveň sa získavajú informácie o ťažkostiach a prípadných alergiách. Dôležité je pacientovi odmerať tlak krvi (TK). Ak je rytmus srdca vyšší, je nutné znížiť frekvenciu pulzov. V takom prípade vyšetrujúci lekár, alebo prítomný kardiológ indikuje podanie liekov na zníženie frekvencie pulzov pomocou beta-blokátorov per os (ústami) alebo intravenózne (do žily). Po znížení frekvencie je možné vyšetrenie zrealizovať. Pacient nesmie 4 hodiny jesť, aby v prípade komplikácií neaspiroval.
Dôležité je zabezpečiť 3 hodiny pred vyšetrením a 24 hodín po vyšetrení dostatočný príjem tekutín, pretože podaná kontrastná látka je nefrotropná (z tela sa vylučuje obličkami). Dostatočným podaním tekutín dôjde k urýchleniu vylučovania. Pacientom s ochorením obličiek by mal byť urobený odber krvi na stanovenie hladiny sérového kreatinínu. Ak je hladina vysoká, môže byť podaná kontrastná látka len so súhlasom nefrológa. Pacient prípadne absolvuje po vyšetrení dialýzu.
Priebeh vyšetrenia si vyžaduje sledovanie srdcového rytmu, preto je dôležité, aby mal pacient počas celého vyšetrenia stabilný pulz. Pri niektorých MDCT prístrojoch je to do 70 úderov/minútu (môže byť aj vyššia, závisí od rýchlosti skenovania prístroja). Uvedená frekvencia je potrebná na vylúčenie pohybových artefaktov, pretože srdce je v neustálom pohybe.
V prípade diagnostikovaných alergií pacient absolvuje deň pred vyšetrením antialergickú prípravu. Je potrebné, aby pacient užil všetky svoje predpísané lieky ako zvyčajne. Neužitie liekov by mohlo negatívne ovplyvniť tlak krvi a srdcový rytmus a vyšetrenie by sa nedalo zrealizovať. V prípade alergie na jód a jódové preparáty absolvuje pacient vhodnú antialergickú prípravu a počas vyšetrenia je monitorovaný lekárom z odboru anestézie a resuscitácie.
Kvôli vizualizácii srdca a ciev je nevyhnutná aplikácia kontrastnej látky. Ide o nefrotropný vodný roztok jódu (k vylúčeniu dochádza obličkami). Výslednú denzitu v krvnom riečisku počas vyšetrenia významne ovplyvňuje koncentrácia jódu. Dávkovanie sa určuje podľa váhy a habitu pacienta, obvykle je to 70 až 100 ml roztoku. Celková dávka sa pohybuje do 2 ml na 1 kilogram hmotnosti pacienta.
Časť objemu kontrastnej látky sa môže nahradiť aj fyziologickým roztokom (NaCl) v množstve 30 až 50 ml, pretože pri podaní sa kapacitne prepĺňa venózny systém. Kontrastná látka sa počas vyšetrenia aplikuje dvojcestným automatickým injektorom. Umožní synchronizáciu aplikácie kontrastnej látky a fyziologického roztoku. Automatický injektor naplní cievny systém vyšetrovanej oblasti rovnomerne počas celého skenovania.
K vyšetreniu srdca a jeho ciev je potrebné poznať rytmus pacientovho srdca, tzv. EKG krivku. Pred samotným vyšetrením musí byť EKG konektor na vyšetrovacom stole pripojený k EKG zvodom, ktoré sú umiestnené na hrudníku pacienta.
Pacient leží v polohe na chrbte, napojený na EKG. Periférna žila sa napichne pomocou kanyly, napojí sa automatický injektor s kontrastnou látkou a pomocou laserových zameriavačov sa nastaví vyšetrovaná oblasť.
Komunikácia s pacientom je dôležitou súčasťou vyšetrenia. Získava sa ňou dôvera. Dobrá spolupráca personálu s pacientom je kľúčom k úspešnej realizácii vyšetrenia. Pokoj pacienta pozitívne ovplyvní aj frekvenciu srdcového rytmu, čo je veľmi dôležité. Pacient môže počas aplikácie kontrastnej látky pociťovať teplo v celom tele. Je dôležité, aby sa nehýbal a dodržiaval dýchacie pokyny počas skenovania. Vyšetrenie trvá v priemere 20 minút. Jeho dĺžka závisí od spolupráce a pripravenosti pacienta, TK, frekvencie srdca a prípadnej aplikácie beta-blokátorov.
Po skenovaní s aplikáciou kontrastnej látky sa získajú dáta na ďalšie post-processingové spracovanie. Post-processing je metóda rekonštrukčných úprav obrazu, pomocou ktorých sa z hrubých dát rekonštruujú priestorové 3D obrazy. Kvalita priestorového rozlíšenia je daná štruktúrou, ktorú ako najmenšiu je možné ostro zobraziť. Pre vyšetrenie koronárnych artérií je potrebné z EKG krivky určiť na rekonštrukciu obrazov správny interval srdcového cyklu. Pri hodnotení ciev musí byť dobre hodnotiteľný aj vnútorný lúmen ciev, pričom aj tie najmenšie odlišnosti musia byť zreteľné.
obrázok č. 2 Srdce – 3D priestorový model zobrazený pomocou softvérovej rekonštrukcie z CT koronarografie (VRT)
obrázok č. 3 Srdce po operácii – 3D priestorový model zobrazený pomocou softvérovej rekonštrukcie z CT koronarografie (VRT)
CT koronarografia má nezastupiteľné miesto medzi diagnostickými metódami kardiovaskulárnych ochorení. Patrí medzi minimálne invazívne metódy. CT koronarografia je vyšetrenie schopné hodnotiť choroby srdca. Pokročilejšie techniky postprocesingu zvýšili možnosť hodnotenia anatomických a funkčných zmien srdca. Pomocou získaných dát je môžné hodnotiť funkciu komôr srdca, hodnotenie aberentných ciev, priechodnosť by-passov a stentov a hodnotenie plakov v cievach.
Má určité obmedzenia, ktoré negatívne ovplyvňujú celé vyšetrenie. Je to rýchla frekvencia srdca (nad 70 úderov/minútu), ako aj fibrilácia predsiení, extrasystólia (porucha srdcového rytmu), výskyt objemných kalcifikátov a tiež nespolupracujúci pacient. Tieto obmedzenia by sa mali pred vyšetrením odstrániť alebo aspoň zmierniť, aby bolo možné vyšetrenie zrealizovať.
Požiadavka na neinvazívne zobrazovacie metódy v kardiológii stúpa s pokročilým vekom populácie. Do istej miery nahrádza klasickú koronarografiu, hlavne u pacientov, ktorí nie sú schopní ju podstúpiť. Potenciál CT koronarografie je v tom, že poskytuje komplexnejšie hodnotenie ako klasická koronarografia.
Koronarografia je vyšetrenie srdca a ciev, ktoré dokáže včas odhaliť krvné zrazeniny (tromby) aj ischemickú chorobu. Podstúpiť ju môžete aj…
Ischemická choroba srdca patrí medzi najčastejšie ochorenia srdca a je tiež jednou z najčastejších príčin úmrtí v celosvetovom meradle. Ochorenie…
CT alebo počítačová tomografia, je vyšetrovacia metóda, ktorá je rýchla, bezbolestná, neinvazívna a presná. Využíva röntgenovú technológiu na detekciu rôznych…
