Zápal osrdcovníka, perikarditída, môže prebiehať ako akútne ochorenie väzivového obalu srdca s tvorbou výpotku alebo ako chronický zápal s tvorbou väziva. Zápal osrdcovníka môže byť i súčasťou systémových ochorení, akými sú dna, sklerodermia či komplikácie po rádioaktívnom ožiarení. Osrdcovník tvoria dva väzivové listy, medzi ktorými je malé množstvo tekutiny. Pri zápale sa môže množstvo tekutiny zväčšiť, prípadne sa v priestore medzi listami osrdcovníka môže začať tvoriť zvýšené množstvo väziva.
Akútne perikarditídy môžu byť zapríčinené infekciou, najčastejšie vírusmi, ako je coxackie vírus, cytomegalovírus či vírus chrípky. U pacientov s oslabenou imunitou sa stretávame aj so zápalom vyvolaným baktériami alebo hubami. Zápal osrdcovníka sa môže vyskytovať tiež pri ochoreniach ako sklerodermia, systémový lupus erythematodes, reumatiodná artritída alebo dna. So zápalovou reakciou osrdcovníka sa môžu stretnúť aj pacienti po úraze, po implantovaní kardiostimulátora, po operácii srdca alebo pri rozširovaní nádorového ochorenia najmä z pľúc, pŕs a hrubého čreva.
Častá býva bolesť v oblasti srdca, obvyklé ostrá, niekedy môže vyžarovať do ramena. Zväčšujúce sa množstvo tekutiny v osrdcovníku vedie k utláčaniu srdca a zníženiu jeho kontraktility. Malátnosť, zadýchavanie, slabosť, kašeľ a mdloby sú ďalšie príznaky, vyplývajúce z obmedzenia funkcie srdcového svalu. Z celkových príznakov môže byť prítomná i horúčka.
Pri zväčšujúcom sa množstve výpotku môže dochádzať až k útlaku pažeráka a problémom s prehĺtaním potravy. Ak tlak tekutiny v osrdcovníku prekročí diastolický tlak krvi, hovoríme o srdcovej tamponáde, pre ktorú je charakteristická zvýšená náplň krčných žíl, opuchy dolných končatín, plytké a rýchle dýchanie a nízky krvný tlak.
Lekár na základe anamnézy, klinického a laboratórneho vyšetrenia zhodnotí pacientov stav. V prípade väčšieho množstva tekutiny v osrdcovníku sú srdcové ozvy slabšie počuteľné. Na EKG bývajú zaznamenané odchýlky oproti normálnemu EKG nálezu. Množstvo výpotku sa dá zhodnotiť pomocou ultrazvukového vyšetrenia srdca, prípadne pomocou röntgenovej snímky hrudníka, na ktorej vidieť rozšírenie srdcových oddielov.
Lekár pod ultrazvukovou kontrolou odčerpá väčšie množstvo tekutiny ihlou (perikardiocentéza). Je to jeden z výkonov zachraňujúcich život. V prípade, že množstvo tekutiny nestúpa, používajú sa lieky tlmiace bolesť a odporúča sa pokoj na lôžku. Ďalšia liečba závisí od príčiny zápalu osrdcovníka. V prípade bakteriálnej infekcie sa využíva antibiotická liečba, u vírusových pôvodcov antivírusová terapia.
Pri nádorovom ochorení sa pokračuje v protinádorovej liečbe. Na potlačenie zápalovej reakcie lekári niekedy podávajú kortikoidy. Ak zápal osrdcovníka spôsobuje zníženie funkcie srdcového svalu, pacientom sa podávajú lieky podporujúce jeho funkciu, napríklad diuretiká — lieky na odvodnenie. Pri tvorbe väzivových zrastov medzi listami osrdcovníka je často nutná kardiochirurgická liečba na odstránenie prebytočných väzivových pruhov, ktoré obmedzujú schopnosť srdca prečerpávať krv.
Obrovské brucho a chudé telo – taký je typický obraz ascitu. V brušnej dutine sa môže nahromadiť až 20 litrov tekutiny. Po…
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
Odhaduje sa, že na vysoký tlak trpí celosvetovo 1,28-miliardy dospelých, pričom len 21% pacientov má vysoký tlak pod kontrolou. Účinná…
