Pobrušnica je tenká väzivová blana pokrývajúca brušnú stenu a orgány tráviacej sústavy. Zápal pobrušnice (peritonitída) je vo väčšine prípadov závažné hnisavé infekčné ochorenie spôsobené črevnými baktériami. Prejavuje sa vysokou horúčkou, bolesťou brucha sprevádzanou citlivosťou na dotyk a stuhnutím brušnej steny. Vzniká pri úrazoch a komplikáciách zápalov tráviacej sústavy. Ochorenie má prudký priebeh a vyžaduje hospitalizáciu. Úmrtnosť je menej ako 10 percent, ale u starších pacientov a cirhotikov dosahuje až 40 percent. Zápal pobrušnice sa lieči kombináciami antibiotík a prípadným chirurgickým ošetrením miesta zápalu.
Spôsob liečby závisí od príčiny ochorenia. V prípade bakteriálnej infekcie sa pacientovi aplikujú antibiotiká. Keďže zápal pobrušnice má veľmi závažný priebeh, používajú sa kombinácie širokospektrálnych antibiotík, podávané vnútrožilovo alebo priamo do brušnej dutiny. Poškodenie vnútorných orgánov si zvyčajne vyžaduje chirurgický zákrok, pri ktorom sa napraví alebo odstráni orgán zodpovedný za vznik peritonitídy (apendix, žlčník). Pre úspešné zotavenie pacienta je dôležitá podporná liečba, sústredená na dopĺňanie tekutín a zmierňovanie bolesti a horúčky.
Zápal pobrušnice obvykle zapríčiňujú črevné baktérie. Tie sa do sterilného prostredia pobrušnice dostanú pri mechanickom narušení brušnej steny alebo čreva pri úraze (bodné, strelné rany) či po chirurgickom zákroku. Zápal sa tiež môže presunúť na pobrušnicu z iného orgánu v brušnej dutine, ktorý na ňu dolieha. Preto je peritonitída možnou komplikáciou zápalov červovitého výbežku slepého čreva (apendicitída), žlčníka (cholecystitída) a hlbokých panvových zápalov u žien. Okrem baktérií zápal pobrušnice spôsobujú úrazy a zápaly žlčníka, pankreasu a močového mechúra, pri ktorých sa ich obsah vyleje do brušnej dutiny a chemické dráždenie spôsobí zápal. Riziku vzniku peritonitídy sú vystavení pacienti na peritoneálnej dialýze.
Zápal pobrušnice sa prejavuje vysokou horúčkou, zimnicou a bolesťou brucha, ktorá sa pri dotyku, pohybe, ale aj pri kašli zhoršuje. Brušné svalstvo je napnuté, preto je brucho na dotyk tuhé a pevné (doskovité brucho). Tieto príznaky sú v závislosti od rozsahu zápalu na celom bruchu alebo len na jeho časti. Ďalej je prítomná nevoľnosť, strata chuti do jedla, zvracanie a zápcha. Zápal vedie k hromadeniu tekutín v brušnej dutine, čo môže bez ich dopĺňania viesť až k šokovému stavu a zlyhaniu obličiek. K ďalším možným komplikáciám patrí vznik abscesu, infekcia krvného riečiska (sepsa, ľudovo otrava krvi) a nepriechodnosť čriev (paralytický ileus) spôsobená bakteriálnymi toxínmi. Po prekonaní zápalu je možné zrastanie blán pobrušnice, čo môže spôsobiť problémy s trávením a u žien s plodnosťou.
Diagnóza je založená hlavne na klinických príznakoch zápalu a fyzikálnom vyšetrení pacienta. Pre zápal pobrušnice je charakteristická stuhnutá a bolestivá brušná stena, ktorej bolesť sa zhoršuje pri kašli a dotyku. Na ohraničenie zápalu slúžia zobrazovacie metódy, ako je ultrazvuk, röntgen a počítačová tomografia (CT). Tiež sa využívajú krvné testy zamerané na množstvo bielych krviniek a prítomnosť -baktérií v krvi, znamenie sepsy.
Keďže zápal pobrušnice v drvivej väčšine prípadov vzniká ako komplikácia úrazov a zápalových ochorení, najúčinnejšou metódou prevencie je v prípade úrazov brucha alebo prítomnosti príznakov peritonitídy urýchlene vyhľadať lekársku pomoc. Pacientom so zlyhaním obličiek liečeným peritoneálnou dialýzou sa odporúča prísne dodržiavať všetky pravidlá bezpečnosti, hygieny a starostlivosti o katéter.