Zápal prsníka (mastitída) sa najčastejšie objavuje v období šestonedelia (mastitis puerperalis), avšak môžebyť prítomnákedykoľvek v období dojčenia alebo vzácne u žien medzi 20. až 40. rokom života bez závislosti od tehotenstva a dojčenia. Je to bakteriálny bolestivý zápal mliečnej žľazy, ktorý je ľahko liečiteľný, no nemal by sa podceňovať. Vedie k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu matky a môže viesť k nutnosti prejsť od dojčenia na umelú výživu dieťaťa.
Zápal mliečnej žľazy v šestonedelí je typicky infekčný. Vstupnou bránou infekcie bývajú ragády (rôzne hlboké trhliny v koži) na prsnej bradavke a dvorci, väčšinou spôsobené nesprávnou technikou dojčenia. Menej často sa infekcia môže rozšíriť krvnou alebo lymfatickou cestou z iných ložísk v tele dojčiacej ženy.
Najčastejším pôvodcom je baktéria Staphylococus aureus, bežne sa vyskytujúca v koži. Pôvodcami zápalu však môžu byť aj streptokoky, Staphylococus aureus alebo kvasinka Candida albicans. Ďalšími rizikovými faktormi sú vrodené alebo získané deformity (stavy po operačných výkonoch na prsníku), mliečne žľazy spôsobujúce retenciu mlieka (zadržiavanie mlieka v žľaze), znížená obranyschopnosť matky alebo tesný odev brániaci odtoku žilovej krvi z prsníka.
Ak sa zápal objaví nezávisle od dojčenia, za hlavný faktor podieľajúci sa na vzniku ochorenia sa považuje fajčenie.
Prvý príznak je pocit napätia a bolesť prsníka, ktorý je zároveň opuchnutý, na pohmat citlivý, začervenaný. Bolesť sa zhoršuje pri dojčení. Tento stav sprevádza vysoká teplota (okolo 38 °C), zimnica, bolesť svalov, hlavy, môže sa objaviť aj vracanie. Zápal mliečnej žľazy môže vyústiť do abscesu, prípadne sa môže rozšíriť až na prsný sval.
Dôležité je odlíšiť zápal od iných ochorení mliečnej žľazy. Na to je potrebné, aby lekár prsník vyšetril pohľadom, pohmatom alebo ultrazvukom a vyšetrenie môže byť doplnené odberom krvi na zápalové markery, typicky CRP a krvný obraz.
Liekom prvej voľby sú antibiotiká, ktoré sa môžu podávať aj dojčiacim ženám. Pri vysokej teplote je vhodné podávať aj antipyretiká. Žena by nemala prestať dojčiť alebo by mala mlieko aspoň odstrekovať. Ďalej sú dôležité režimové opatrenia, zamedzenie ďalšieho vzniku ragád, napríklad premasťovaním prsnej bradavky a dvorca.
Dôležitým preventívnym opatrením je pravidelné dojčenie alebo odstrekovanie mlieka, aby nedošlo k jeho retencii v žľaze, správna technika dojčenia a starostlivosť o prsné bradavky a dvorce.
Dojčené deti dosahujú lepšie výsledky v testoch inteligencie. Matky zase dojčenie chráni pred popôrodnou depresiou. Po prečítaní článku budete vedieť: …
Materské mlieko poskytuje pre bábätko ideálnu výživu. Má takmer dokonalú zmes vitamínov, bielkovín a tukov, ktoré vaše dieťa potrebuje pre svoj…
Mnohé lieky sú pre tehotné a dojčiace matky a ich deti bezpečné. Niektoré sú však bezpečnejšie než iné. Keď ste tehotná…
