Zápal vydutín sliznice hrubého čreva (divertikulitída) je infekčné ochorenie tráviacej sústavy. Vzniká ako následok divertikulózy, ochorenia, ktoré spôsobuje vznik vydutín na menej pevných častiach sliznice hrubého čreva. Prejavuje sa náhlou bolesťou a kŕčmi brucha, horúčkou a prípadne stolicou s prímesou čerstvej krvi. Medzi možné komplikácie patrí vznik abscesu a prasknutie vydutiny, ktoré vedú k závažnému infekčnému zápalu pobrušnice, peritonitíde. Ochorenie sa obvykle lieči diétnymi opatreniami a antibiotikami.
Mnohopočetné vydutiny sliznice hrubého čreva (divertikulóza) vznikajú ako následok starnutia, genetických faktorov a nedostatočného príjmu vlákniny počas života pacienta. Ide o civilizačné ochorenie, ktoré postihuje viac ako 70 percent ľudí starších ako 80 rokov. Divertikulóza prebieha vo väčšine prípadov bezpríznakovo, ale je prítomné riziko zápalu vydutiny. Zápal samotný vzniká ako následok vyplnenia alebo upchatia dutiny stolicou, čo vedie k poruche prekrvenia a množeniu baktérií – ideálnym podmienkam na vznik infekcie a zápalu. Rizikové faktory zápalu vydutín sú fajčenie, strava s nízkym obsahom vlákniny a vitamínu D, obezita, nedostatok fyzickej aktivity a lieky s obsahom kortikoidov.
Zápal má rýchly priebeh, prejavuje sa náhlou bolesťou a kŕčmi brucha, najčastejšie v jeho ľavej spodnej časti. Pri ochorení tiež býva prítomná horúčka, nevoľnosť, celková slabosť, vracanie a zápcha alebo hnačka s možnou prímesou čerstvej krvi v stolici. Divertikulitída má viaceré možné komplikácie. Zápal môže viesť k vzniku dutiny vyplnenej hnisom, abscesu alebo ku prasknutiu vydutiny. Obidva stavy vedú k zápalu pobrušnice, veľmi závažnému ochoreniu. Ďalšie možné komplikácie sú vznik píšťaly (fistuly) a abnormálneho spojenia čreva s iným orgánom v blízkosti (močový mechúr). V prípade chronického zápalu hrozí zrastanie a jazvenie okolitého tkaniva, ktoré môže spôsobiť zúženie čreva a zápchu.
Diagnóza sa stanoví na základe klinických príznakov pacienta a fyzikálneho vyšetrenia, ktoré sa doplnia zobrazovacími metódami, ako je röntgen, ultrasonografia (ultrazvuk) a počítačová tomografia (CT). Tieto metódy vylúčia ostatné možné ochorenia, ako je napríklad zápal červovitého prívesku slepého čreva alebo nádor hrubého čreva. Kolonoskopické vyšetrenie sa pri podozrení na akútny zápal vydutiny obvykle nevykonáva pre riziko pretrhnutia vydutiny.
Základnou terapiou divertikulitídy sú vnútrožilovo podávané antibiotiká a lieky proti bolesti (analgetiká). Závažné prípady vyžadujú hospitalizáciu pacienta a dočasné úplné vynechanie príjmu potravy a tekutín ústami, s výživou zabezpečenou infúziami. V prípade krvácania alebo komplikácií je potrebné chirurgické riešenie problému. Cieľom tejto operácie je vyčistenie abscesu alebo zápalu pobrušnice a odstránenie postihnutej časti čreva. Rozsah operácie a jej následky závisia od závažnosti zápalu, obvykle dochádza k úplnému zotaveniu.
Možnosti prevencie vzniku divertikulózy a divertikulitídy sú podobné. Strava s vysokým obsahom vlákniny, dostatočný pitný režim a pravidelná fyzická aktivita významne znižujú riziko vzniku oboch ochorení. Pacientom s divertikulózou sa odporúča venovať zvýšenú pozornosť tráviacim ťažkostiam, a v prípade problémov vyhľadať lekára, najmä ak majú problémy v ľavom podbruší.