27.02.2020 • 5 minút na prečítanie

Zápalové ochorenie pečene

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Ak lekár pri vyšetrení zistí zvýšenú hladinu pečeňových testov a prítomnosť protilátok proti vírusovej hepatitíde, je pravdepodobné, že ide o závažné ochorenie pečene. Hepatitíd existuje niekoľko druhov podľa typu vírusov, ktoré ich vyvolávajú. V rámci prevencie sa odporúča očkovanie, ako vhodná forma prevencie pre všetkých cestovateľov do krajín s vysokým a stredným rizikom nákazy, bez ohľadu na dĺžku alebo účel pobytu.

Spôsob prenosu

Hepatitída A a E sa prenášajú podobným spôsobom, fekálno – orálnym. Žltačka typu A je nazývaná aj ako choroba špinavých rúk, podľa najfrekventovanejšieho spôsobu prenosu. Najčastejším prameňom nákazy býva kontaminovaná voda a potraviny. Hepatitídy typu B, C a D sa prenášajú prevažne krvou a sexuálnym stykom, ale aj vertikálne z matky na dieťa. Najčastejším prameňom nákazy je krv a telesné tekutiny.

Výskyt

Žltačky sú nákazy vyskytujúce sa po celom svete, no výskyt jednotlivých typov hepatitíd je v rôznych častiach sveta rozdielny. Hepatitída typu A sa vyskytuje najmä v Stredomorí, východnej Európe, Ázii, Afrike, Strednej a Južnej Amerike, karibskej oblasti, ale aj v Grónsku.

Hepatitída typu B najmä v tropickej Afrike, strednej a južnej Ázii, Južnej Amerike a ostrovoch Tichomoria. Vzhľadom k spôsobu prenosu patrí hepatitída A k najčastejším nákazám cestovateľov, ktorých postihuje častejšie ako cholera alebo brušný týfus. Riziko nákazy hepatitídou B je vyššie u osôb s dlhším pobytom v endemických oblastiach (vymedzená geografická oblasť s výskytom nákazy alebo pôvodcu ochorenia), keď hrozí prenos lekárskymi aj nelekárskymi zákrokmi pomocou kontaminovaných nástrojov, alebo cez porušenú kožu a sliznice.

Príznaky

K najčastejším príznakom ochorenia patrí ožltnutie kože a očných bielok, stmavnutie moču a zosvetlenie farby stolice. Ostatné príznaky sú nešpecifické a môžu sa vyskytnúť aj pri iných vírusových ochoreniach. Ide najmä o slabosť, nevoľnosť, vracanie, hnačky, zvýšené teploty. Môže sa vyskytnúť svrbenie kože alebo príznaky zvýšeného krvácania a tvorby modrín.

Diagnostika

K diagnostike ochorenia pomáha informácia o pobyte v endemickej oblasti s údajmi o konzumácii rizikových potravín a vody (pri hepatitíde A) a o rizikovom správaní (u hepatitídy B). Medzi rizikové potraviny patrí surová zelenina, neolúpané ovocie, tepelne neupravené potraviny, morské plody, kocky ľadu alebo náhodné napitie sa pri kúpaní v kontaminovanej vode. U hepatitídy B je to najmä kontakt s krvou a infikovanými sekrétmi ako sú sliny, ejakulát, pošvový sekrét.

Diagnóza hepatitídy sa stanovuje na základe laboratórneho vyšetrenia s dôkazom protilátok proti jednotlivým vyvolávateľom nákazy. U hepatitídy B a C sa určí, či ide o akútne alebo chronické štádium ochorenia. Charakteristickým príznakom je aj prítomnosť zvýšenej hladiny pečeňových testov a bilirubínu. Pri hepatitíde A je pacient infekčný 1 až 3 týždne pred vypuknutím nákazy a 1 týždeň po nákaze. U hepatitídy B je infekčný vo fáze vylučovania antigénu (látka vyvolávajúca tvorbu protilátok) až do sérokonverzie (vznik protilátok v krvnom sére). Infikovaná osoba je poučená o infekčnosti, sledovaná a liečená.

Liečba

V prípade hepatitídy A je základom liečby pečeň šetriaca diéta s obmedzením tukov, so zákazom požívania alkoholu. K liečbe sa pridávajú hepatoprotektívne látky a vitamíny.

V prípade hepatitídy B je rozdiel v liečbe akútnej a chronickej formy. Pri akútnej je liečba podobná ako pri hepatitíde A. Pri chronickej je to liečba pomocou interferónu (bielkovina vznikajúca ako antivírusová odpoveď po napadnutí bunky patogénom) v kombinácii s virostatikami alebo interferon-free režim. V oboch prípadoch je však základom liečby diéta a telesné šetrenie až do rekonvalescencie s dodržiavaním kontrôl a režimových opatrení.

Prevencia

V prevencii hepatitídy A je najdôležitejšie dodržiavanie zásad hygieny potravín a vody a to najmä v zahraničí, aj pri krátkych pobytoch. Pri prevencii hepatitídy B dodržiavanie zásad bezpečného sexu a vyvarovanie sa ošetrení, tetovaniu, akupunktúre a piercingu. V prípade operačného zákroku je odporúčané ho absolvovať až po prevoze na Slovensko (vzhľadom na rizikovosť), ak to časové hľadisko dovoľuje.

Špecifickou a najúčinnejšou prevenciou je očkovanie. Pri cestách do endemických oblastí, nielen do tropického a subtropického pásma, ale aj do Európy a Ameriky, sa odporúča očkovanie proti hepatitíde A. Pri dlhodobejších pobytoch v endemických oblastiach očkovanie proti hepatitíde B, najmä pre osoby s možným rizikom nákazy pri vykonávaní profesie – humanitárni pracovníci, misionári, diplomati a letušky. Ohrození sú aj polymorbídni pacienti (s väčším počtom ochorení) s možnosťou potreby ošetrenia alebo operácie v zahraničí. Proti ostatným typom hepatitídy profylaxia v podobe očkovania zatiaľ nie je k dispozícii.

V neposlednom rade je vhodné zdôrazniť dostatočné formy prevencie proti uvedeným nákazám, nakoľko predstavujú obmedzenie kvality života pacienta na rôzne dlhé obdobia:

  • dodržiavanie režimových opatrení,
  • telesné šetrenie,
  • diéta,
  • obmedzenie výkonu pracovnej činnosti, športu a cestovania.

V prípade chronického priebehu je liečba zdĺhavejšia, s možným výskytom nežiaducich účinkov, môže dôjsť k zhoršeniu priebehu iných chronických ochorení. V najhorších prípadoch vyústia komplikácie chronického priebehu do cirhózy (nenávratné štádium poškodenia počene), alebo hepatocelulárneho karcinómu (nádorové ochorenie pečene).

Je potrebné zdôrazniť, že klinický priebeh importovanej nákazy býva závažnejší. Príčinou je nákaza virulentnejším kmeňom vírusu, vyššou dávkou, či mutáciou vírusu. Priebeh zhorší aj duálna nákaza skombinovaná s inou infekciou prenosnou z potravín a vody ako je týfus, hnačka cestovateľov. K ťažšiemu priebehu prispieva aj neskorá diagnostika ochorenia, keď cestovateľ prodromálne (počiatočné nešpecifikické) štádium podcení, alebo „prechodí“.

Hepatitída je zápalové ochorenie pečene spôsobujúce poškodenie pečeňových buniek. Často sa v hovorovej reči názov ochorenia zamieňa slovom “žltačka”. Najčastejším pôvodcom hepatitídy sú vírusy. Tie, ktoré napádajú pečeň, sa nazývajú hepatotropné. Označujeme ich písmenami A, B, C, D, E a G.

Podľa vyvolávajúceho typu vírusu existuje niekoľko druhov hepatitíd. Líšia sa nielen vlastnosťami pôvodcu, ale aj spôsobom prenosu, dĺžkou inkubačnej doby, prognózou ochorenia (s možnosťou prechodu do chronicity) a prítomnosťou komplikácií. V neposlednom rade dĺžkou a spôsobmi liečby.

Redakcia portálu Lekar.sk
Ochorenia
horúčkanevoľnostpečeňslabosťstrata chutiúnavazápal pečene