Život s bipolárnou poruchou býva plný období, keď sa človek cíti dobre, ale aj chvíľ, ktoré sú psychicky veľmi náročné. Ochorenie ovplyvňuje nielen jeho, ale aj partnera, rodinu či priateľov. Včasná diagnostika, správne nastavená liečba a podpora blízkych však môžu výrazne pomôcť zvládať ochorenie aj každodenný život.
Bipolárna porucha je duševné ochorenie, pri ktorom sa striedajú depresívne a manické epizódy. Najčastejšie sa rozvíja pred 30. rokom života, pričom priemerný vek vzniku ochorenia je približne 21 rokov.
Jej vznik aj priebeh sú u každého iné. Ovplyvňujú ich genetické predispozície, ale aj životné udalosti a dlhodobá záťaž.
Prvé príznaky sa objavujú postupne a nemusia prísť všetky naraz. Preto si človek spočiatku často neuvedomuje, že ide o bipolárnu poruchu. Zmeny si v úvodných štádiách nemusia všimnúť ani jeho blízki.
Veľmi dôležité je správne určiť diagnózu a odlíšiť bipolárnu poruchu od iných psychických ochorení. Od nej sa následne odvíja aj vhodná liečba.
Počas depresívnej epizódy si človek zvyčajne uvedomuje, že sa necíti dobre. Nemusí si však uvedomiť, že ide o ochorenie. Často má pocit, že zlyhal alebo že len nezvláda náročné životné obdobie.
Psychologička a vysokoškolská pedagogička Mária Vágnerová (2014) vo svojej publikácii o psychopatológii opisuje, že okolie prvé zmeny v správaní často zľahčuje. Blízki môžu hovoriť napríklad: „Vzchop sa, nepoddávaj sa tomu, nie je to nič vážne. Nemysli na to a bude dobre.“
Manická epizóda vyzerá úplne inak. Človek má veľa energie, elánu a chuti púšťať sa do rôznych aktivít. Na prvý pohľad môže pôsobiť, že má len výbornú náladu a je plný života. Ak sú príznaky miernejšie, okolie ich nemusí vnímať ako súčasť ochorenia.
Práve preto ľudia počas manickej epizódy často nemajú pocit, že potrebujú odbornú pomoc. Liečbu, návštevu psychológa alebo psychiatra preto zvyknú odmietať.
Pre bipolárnu poruchu je typické opakované striedanie dlhšie trvajúcich depresívnych a manických epizód.
Pre bipolárnu poruchu je typické striedanie depresívnych a manických epizód, čo môže sťažovať rozpoznanie ochorenia aj stanovenie správnej diagnózy. Každá z týchto fáz má svoje charakteristické prejavy, ktoré môžu pomôcť odborníkom pri diagnostike aj nastavení vhodnej liečby. Zmeny si môžu všimnúť aj blízki, ktorí často ako prví spozorujú, že správanie človeka nie je preňho typické.
Dĺžka jednotlivých epizód aj spôsob, akým sa striedajú, sú individuálne a môžu sa u každého človeka líšiť.
U niektorých ľudí s bipolárnou poruchou sa môže objaviť aj zmiešaná epizóda. Znamená to, že sa u nich naraz objavia príznaky depresie aj mánie. Môžu sa cítiť smutní, beznádejní alebo úzkostní, no zároveň nepokojní, podráždení a plní energie. Podľa toho, ktoré príznaky prevládajú, odborníci rozlišujú zmiešanú mániu a zmiešanú depresiu.
Práve táto kombinácia môže byť veľmi mätúca, a to nielen pre samotného človeka, ale aj pre jeho okolie. Nálada sa môže rýchlo meniť, človek býva výbušný, podráždený a emočne nestabilný.
Na prvý pohľad pritom tieto prejavy nemusia pôsobiť ako príznaky duševného ochorenia. Často si ich okolie vysvetľuje ako stres, únavu alebo bežné výkyvy nálady. Zmiešaná epizóda je však závažný stav, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc.
V tomto období je vyššie riziko samovražedných myšlienok aj samovražedného správania. Preto je dôležité, aby si zmeny všimli aj blízki a podporili človeka vo vyhľadaní odbornej pomoci. Vyššie riziko sa častejšie opisuje u žien, dospievajúcich a ľudí so závislosťami.
Zmiešaná epizóda sa nevyskytuje u každého človeka s bipolárnou poruchou. Odhaduje sa, že postihuje približne pätinu pacientov.
V posledných desaťročiach priniesli výskumy nové poznatky o bipolárnej poruche. Psychiater Branislav Moťovský vo svojom prehľadovom článku opisuje koncept bipolárneho spektra, ktorý poukazuje na to, že ochorenie sa môže prejavovať rôznymi formami a intenzitou príznakov. Toto poznanie pomáha lekárom presnejšie rozpoznať bipolárnu poruchu, odlíšiť ju od iných psychických ochorení a zvoliť vhodnú liečbu.
Pri liečbe zohrávajú dôležitú úlohu stabilizátory nálady, medzi ktoré patrí aj lítium. Keďže sa pri bipolárnej poruche striedajú depresívne a manické epizódy, cieľom liečby nie je riešiť len jednu z nich, ale dlhodobo udržiavať stabilitu nálady a znižovať riziko ďalších epizód.
V niektorých prípadoch môže psychiater nasadiť aj antidepresíva. Ich užívanie však musí starostlivo zvážiť, pretože môžu zvýšiť riziko hypománie, rýchleho striedania epizód alebo zmiešaných stavov.
Často sa stáva, že človek vyhľadá odbornú pomoc počas depresívnej epizódy a lieči sa len na depresiu. Keď sa jeho stav neskôr zlepší alebo prejde do manickej fázy, môže nadobudnúť pocit, že liečbu už nepotrebuje, a lieky vysadí. Bez dlhodobej liečby sa však zvyšuje riziko ďalších epizód, ktoré môžu negatívne ovplyvniť nielen jeho život, ale aj vzťahy s blízkymi.
Úspešná liečba bipolárnej poruchy nestojí len na liekoch. Najlepšie výsledky prináša komplexný prístup, ktorý spája:
Život s bipolárnou poruchou nie je jednoduchý, no správna liečba a podpora okolia môžu výrazne zlepšiť jeho kvalitu. Mnohí ľudia s týmto ochorením pracujú, študujú, budujú vzťahy aj rodiny. Dôležité je naučiť sa rozpoznať, čo vám pomáha udržiavať psychickú stabilitu, a všímať si prvé signály, že sa váš stav mení.
Klinická psychologička MSc. Denisa M. Debrecká upozorňuje, že diagnóza bipolárnej poruchy neznamená koniec plnohodnotného života. Hoci ochorenie prináša určité obmedzenia, pri správne nastavenej liečbe a spolupráci s odborníkmi sa dá dlhodobo zvládať.
Pomôcť môže aj niekoľko jednoduchých návykov:
Podpora človeka s bipolárnou poruchou sa začína porozumením. Je dôležité uvedomiť si, že mnohé zmeny v správaní sú dôsledkom samotného ochorenia, nie úmyselného konania. Takýto pohľad môže blízkym pomôcť lepšie pochopiť, čo ich blízky prežíva, a zvládať náročné situácie s väčším nadhľadom.
Počas manickej epizódy môže mať človek pocit, že zvládne všetko. Má veľa energie, prichádza s množstvom nových nápadov a môže konať impulzívne alebo riskantne. Niekedy to vedie k unáhleným finančným rozhodnutiam, konfliktom vo vzťahoch alebo správaniu, ktoré môže mať vážne dôsledky.
Môžete mu pomôcť najmä tým, že:
Podpora však neznamená, že máte človeka ospravedlňovať alebo zaňho preberať zodpovednosť. Vašou úlohou je stáť pri ňom, nie riešiť ochorenie namiesto neho.
Rovnako dôležité je, aby ste mysleli aj na vlastné psychické zdravie. Starostlivosť o človeka s bipolárnou poruchou môže byť psychicky náročná, preto môžete vyhľadať odbornú podporu, ak ju potrebujete.
Čím skôr sa podarí zachytiť zhoršenie zdravotného stavu, tým väčšia je šanca predísť závažnej depresívnej alebo manickej epizóde. Preto je dôležité všímať si prvé zmeny v nálade, správaní, spánku či každodennom fungovaní.
Medzi varovné signály môžu patriť napríklad:
Ak si tieto zmeny všimnete u seba alebo u svojho blízkeho, nečakajte, že samy odznejú. Čím skôr kontaktujete psychiatra alebo psychológa, tým väčšia je šanca zabrániť rozvoju závažnej epizódy a potrebe hospitalizácie.
Ak človek bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie, prípadne hrozí, že si ublíži, ide o krízovú situáciu. V takom prípade neváhajte privolať záchrannú zdravotnú službu alebo vyhľadať najbližšie psychiatrické pracovisko.
Psychologička online psychologickej poradne MOJRA
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Osamelosť prichádza aj uprostred davu a nezriedka aj medzi blízkymi. Pozerať sa na tento svet ako divák môže byť krátkodobo osviežujúce.…
Familiárna stredomorská horúčka je klasifikovaná ako, zriedkavo sa vyskytujúci, autozápalový syndróm. Autozápalové syndrómy sú charakterizované opakujúcimi sa epizódami zápalu, ktoré…
Schizoafektívna porucha je porucha duševného zdravia, u ktorej sa kombinujú príznaky schizofrénie, ako sú halucinácie a bludy, a zmeny nálady,…
