Srdce pracuje neustále, neoddýchne si ani v noci. Za jednu minútu sa stiahne a uvoľní viac než 60 krát. Napriek tomu, že je v tejto činnosti plne samostatné, môže sa stať, že potrebuje našu pomoc. Vtedy prichádza na scénu malé šikovné zariadenie, ktoré zachraňuje životy – kardiostimulátor. Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
ako srdce vie, kedy sa má stiahnuť a kedy uvoľniť,
čo sa stane, ak stratí rytmus,
čo je to kardiostimulátor a z čoho sa skladá,
aké sú príznaky, ktoré môžu znamenať jeho potrebu,
ako prebieha jeho implantácia,
ako často je potrebná jeho výmena,
a aký je život pacientov so strojčekom .
Srdce je svalová pumpa, ktorá pracuje neustále. Impulzy pre stiahnutie a uvoľnenie vznikajú priamo v ňom, vďaka jeho vlastnému prevodovému systému. Elektrické vzruchy vznikajú v pravej predsieni srdca a to na základe prestupu iónov do buniek (a von z buniek).
Následne sa vzruchy šíria z jednej časti srdca na druhú, konkrétne z predsiení na komory. To, či sú tieto elektrické vzruchy prenášané fyziologicky alebo nie, dokážeme hodnotiť na základe elektrokardiografického (EKG) záznamu, ktorý ich prenos sleduje.
Proces stiahnutia a uvoľnenia je vďaka elektrickým impulzom opakovaný a pravidelný. V prevodovom systéme však môže nastať chyba, napríklad:
Ak k takejto chybe dôjde, výsledkom je vznik arytmie – teda poruchy rytmu srdca. Rytmus srdca môže byť zrýchlený – vtedy hovoríme o tachykardii alebo znížený – čo predstavuje bradykardiu. Okrem toho sa arytmie rozdeľujú aj na základe toho, v ktorej časti srdca došlo k chybe.
Život s kardiostimulátorom je náročný. Preto nedovoľte aby to zašlo k ďalším komplikáciám a bezplatne využite linku poradenstva pre zdravie.
Porucha tvorby či vedenia vzruchu môže vzniknúť z viacerých príčin. Patrí medzi ne napríklad porucha iónovej rovnováhy (nedostatok či nadbytok niektorého z iónov), vrodené a zápalové srdcové ochorenia či kardiomyopatie. Najčastejšou príčinou ich vzniku je však Ischemická choroba srdca.
Možnosti liečby arytmií sú naozaj pestré. To, ktorú lekár zvolí, závisí od konkrétneho pacienta – od jeho zdravotného stavu, príčiny vzniku ťažkostí a podobne. Medzi ich alternatívy patrí:
Jednou z možností je aj implantácia kardiostimulátora, ktorý slúži na liečbu spomaleného srdcového rytmu.
Kardiostimulátor alebo po anglicky pacemaker, je malé zariadenie, ktoré pomáha pacientom, ktorých srdce stratilo rytmus. „Udáva krok“ a určuje, kedy by sa srdce malo stiahnuť a uvoľniť. Slúži teda na liečbu arytmií.
Tento malý, no život zachraňujúci prístroj, váži asi len 25 až 50 gramov sa skladá z 2 hlavných častí – z generátora impulzov a z elektród. Zatiaľ, čo samotný „strojček na srdce“ sa implantuje pod kožu a človek si ho vie pod ňou nahmatať, druhá časť (elektródy) sa implantujú priamo do srdca.
Úlohou generátora je monitorovať srdcovú frekvenciu a následne generovať elektrický výboj v prípade, že to srdce samé nedokáže. Výboj sa následne prenesie na svalovinu srdca čím sa vyvolá jeho kontrakcia. Elektródy neustále prinášajú informácie zo srdca a kardiostimulátor vyhodnocuje, či je nutné, aby zasiahol. Frekvenciu impulzov je možné upraviť a nastaviť podľa individuálnych potrieb pacienta.
Implantácia kardiostimulátora je relatívne malý a bezpečný zákrok s malým rizikom vzniku komplikácií. Nie je pri ňom potrebná celková anestézia. Operácia trvá zvyčajne 1 až 2 hodiny a vykonáva sa pri vedomí, no v lokálnej anestézii. Pacienti sa teda nemusia obávať, že by niečo ucítili.
Implantácia sa začína malým, drobným rezom v oblasti pod ľavou kľúčnou kosťou. V podkoží sa vytvorí miesto pre generátor. Elektródy sa zvádzajú cez veľkú žilu (v. subclavia) až do pacientovho srdca. Pri zavádzaní elektródy je potrebná kontrola špeciálnym zariadením, aby sa lekári uistili, že sa elektróda ukotvila na presnom mieste v srdci. Elektróda sa po zavedení v srdci ukotví, jej opačný koniec sa pripojí do kardiostimulátora a zafixuje sa.
Počas celého zákroku je srdce monitorované pomocou EKG prístroja, je monitorovaný krvný tlak pacienta a je mu podávaný infúzny roztok s liekmi.
Následne sa robia testy na overenie správnej frekvencie impulzov vedených z kardiostimulátora do srdca a opačne. Ak testovanie prebehne úspešne, generátor sa implantuje do priestoru pod kľúčnou kosťou. Rana, ktorá vznikla, sa potom zašije. Keďže kardiostimulátor sa nachádza tesne pod kožou, vyklenutie je viditeľné na povrchu a pacient si ho môže nahmatať. Po zavedení je potrebné pozorovanie v lekárskej starostlivosti počas jedného týždňa. Počas nasledujúcich 3-4 týždňov je potrebné, aby pacient dodržiaval pokojový režim a vyhýbal sa fyzickej činnosti.
Životnosť kardiostimulátora nie je večná. Batéria vydrží priemerne 15 rokov. Ak sa vybije, generátor impulzov treba vymeniť. Aby sa to nestalo náhle a nečakane, sú potrebné pravidelné kontroly pre monitorovanie stavu batérie.
Operačný zákrok potrebný pre výmenu batérie zvyčajne trvá kratšie, než prvotná implantácia prístroja. Operatérom stačí približne 40 minút. Takýto zákrok je tiež menej náročný a vykonáva sa za rovnakých podmienok, teda bezbolestne v lokálnej anestézii. Už v nasledujúci deň po zákroku môže byť pacient prepustený do domácej starostlivosti.
Medzi nami žije mnoho ľudí s kardiostimulátorom, pričom o tom vôbec nemusíme tušiť. Väčšinou totiž žijú normálny a plnohodnotný život. Ich život sa po implantácii strojčeka dokonca omnoho kvalitatívne zlepší. Existuje však pre nich pár obmedzení a odporúčaní.
Nemusíte sa obávať používania elektrických spotrebičov v domácnosti. Od mixérov, cez vysávač, sušič vlasov či holiaci strojček. Všetky z nich síce môžu narúšať a ovplyvňovať činnosť strojčeka, no ak ich budete používať v bezpečnostnej vzdialenosti – aspoň 15cm od strojčeka, nehrozia vám žiadne komplikácie.
Ak však predsa len ucítite, že vaše srdce bije o čosi rýchlejšie, než obyčajne, prípadne akékoľvek komplikácie, vzdiaľte sa od spotrebiča. Srdcový rytmus by sa mal následne vrátiť do normálu.
Ak máte kardiostimulátor, pri prechode cez letiskovú kontrolu by ste o ňom mali informovať ochranku. Kontrola sama o sebe nepoškodí generátor, avšak detektor kovu by nad strojčekom nemal byť dlhšie, než po dobu 1-2 sekúnd. Magnetické pole z detektora kovov by mohlo dočasne zmeniť nastavenie strojčeka.
Aj s mobilným telefónom a kardiostimulátorom môžete nájsť kompromisy. Mobil by ste mali držať počas telefonovania na opačnej strane, než je kardiostimulátor a vyhnite sa noseniu mobilu v náprsnom vrecku (prípadne na šnúrke). Ak dodržíte tieto zásady, nemal by vám spôsobovať žiadne problémy. Keby predsa len nastali, jednoducho oddiaľte telefón od miesta, kde máte implantovaný kardiostimulátor.
MR vyšetrenie sa u pacientov s kardiostimulátorom nevykonáva. Dôvodom je silné magnetické pole, ktoré by mohlo poškodiť nastavenie kardiostimulátora. Navyše, keďže má tento malý prístroj kovové časti, mohlo by dôjsť k ich prehriatiu a vzniku poranení.
Počas doby 4 až 6 týždňov po implantácii prístroja by ste sa mali vyhnúť zvýšenej fyzickej záťaži. Po uplynutí tohto času by ste mali byť schopní vykonávať väčšinu športov a aktivít. Mali by ste sa však vyhnúť kontaktným športom, ako je futbal či hokej, ktoré sú nevhodné kvôli častému vzniku nárazov.
Pojmom arytmia sa označujú rôzne poruchy tvorby a vedenia vzruchov v srdci. Typickým prejavom arytmie je príliš rýchla, príliš pomalá…
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
Mnoho ľudí v našej krajine má veľké srdce a to doslova. Hypertrofia myokardu je u nás veľmi častým nálezom. Vo…
