Ischemická choroba srdca patrí medzi najčastejšie ochorenia srdca a je tiež jednou z najčastejších príčin úmrtí v celosvetovom meradle. Ochorenie sa môže začať formovať už vo veľmi mladom veku, pričom pacient počas nasledujúcich dekád svojho života nemusí mať žiadne ťažkosti. S pribúdajúcim vekom a v kombinácii s rizikovými faktormi pre rozvoj ochorenia, sa však závažnosť jeho zdravotného stavu zhoršuje.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Srdce človeka funguje ako pumpa, ktorá prečerpáva krv z celého tela. Vďaka jeho kontrakciám krv môže prúdiť a dostávať sa do všetkých častí tela. Srdce samé však taktiež potrebuje byť vyživené krvou a teda nestačí, aby ním len pretekala. Funkciu privádzania krvi do srdca zastávajú koronárne (vencovité) tepny nachádzajúce sa na povrchu srdca. Vystupujú priamo z aorty, vďaka čomu vedú k náročnému srdcu krv s čerstvou dodávkou kyslíka, glukózy a iných živín. Takto to funguje u zdravého človeka.
Ak ale pacient trpí chorobou koronárnych artérií, jeho koronárne tepny nie sú schopné plniť svoju funkciu. Výsledkom ochorenia je nedostatočné prekrvenie srdca (jeho časti) alebo inak povedané ischémia.
Hlavnou príčinou rozvoja ischemickej choroby srdca (choroby koronárnych artérií) je práve ateroskleróza, ľudovo známa ako kôrnatenie tepien. Ide o ukladanie tukových častíc (cholesterolu), vápnika, bielkovín a materiálu pochádzajúceho z odumretých buniek, do steny cievy. Cieva kvôli zabudovanému materiálu, ktorý vytvára typické pláty, stráca svoju pružnosť, postupne tvrdne, zužuje svoj lúmen a tým je značne obmedzený prietok krvi, ktorá ňou prúdi.
Tento stav môže nastať kdekoľvek v tele, teda aj v spomínaných koronárnych tepnách. Ak sú koronárne tepny postihnuté aterosklerózou, problémom nie je len nedostatočný prívod krvi, ale aj nedostatočný odvod odkysličenej krvi s produktmi metabolizmu. V postihnutom mieste chýba kyslík aj živiny obsiahnuté v krvi a naopak, hromadia sa tam splodiny metabolizmu. Vo všeobecnosti je teda možné povedať, že pri aterosklerotických koronárnych cievach dochádza k nepomeru medzi dopytom a ponukou. Srdce potrebuje viac (kyslíka aj živín), než sú postihnuté koronárne cievy schopné poskytnúť.
Ďalší problém, ktorý pri aterosklerotických tepnách môže nastať, je odtrhnutie časti aterómového plátu. Tento proces aktivuje tzv. koagulačnú kaskádu, ktorej výsledkom je tvorba krvných zrazenín. Zrazenina alebo odtrhnutá časť plátu sama o sebe, môžu spôsobiť úplné upchatie koronárnej cievy. Ak sa k bunkám nedostane žiadna krv, spôsobí to ich nenávratné odumieranie a hovoríme o infarkte myokardu.
Viac o ateroskleróze sa môžete dočítať v našom článku.
Nakoľko sa ochorenie vo väčšine prípadov rozvíja počas rokov až dekád, niektorí pacienti dlhodobo nemusia ani len tušiť, že týmto ochorením trpia. Príznaky môžu byť spočiatku tiché, nešpecifické a u každého pacienta môžu byť o čosi iné. Všeobecne sem patrí:
Ak však prejavy udrú “v plnej sile”, sú neprehliadnuteľné a pacientovi spôsobujú výrazné ťažkosti. Najtypickejším symptómom je:
V medicínskej terminológii sa táto bolesť nazýva angina pectoris. Ide o zvieravú, tlakovú alebo až pálivú bolesť, ktorú pacient pociťuje v oblasti uloženia srdca (za hrudnou kosťou). Objavuje sa charakteristicky v závislosti od typu choroby koronárnych artérií. V prípade, že pociťujete opísanú bolesť, neváhajte kontaktovať svojho lekára.
Rozlišujeme dva druhy tohto ochorenia – stabilnú CAD a nestabilnú CAD. Pri stabilnej chorobe koronárnych artérií sa objavuje aj stabilná angina pectoris. Neznamená to však, že sa bolesť objavuje nonstop “stabilne”, ale že sa objaví pri nejakých typických situáciách a tiež, že rovnako typicky aj odznie.
Najbežnejším prípadom, kedy sa stabilná angina pectoris objaví, je zvýšená telesná aktivita (napríklad pri cvičení, chôdzi po schodoch). Dôvod je jednoduchý. Pri zvýšenej fyzickej práci pracuje srdce rýchlejšie a tým narastajú aj jeho nároky na dodávku kyslíka. Pri poškodených koronárnych cievach to ale nie je možné, a tak sa určitá časť srdca nedokrvuje, čo pacientovi spôsobuje pocity bolesti. Stabilná angina pectoris zvyčajne ustane za pár minút, maximálne do 30min, od prerušenia fyzickej činnosti.
Nestabilná CAD sa prejavuje analogicky – nestabilnou anginou pectoris. Táto bolesť je naopak akútna, náhla a nezvyčajná. Môže sa napríklad objaviť, aj v situácii, keď je pacient v pokoji a neutícha ani po dlhšom čase. Väčšinou sa spája s upchatím koronárnej cievy krvnou zrazeninou (trombusom) alebo odtrhnutou časťou aterosklerotického plaku, ktorá spôsobí úplný uzáver tepny. Nedokrvené kardiomyocyty (bunky srdca) začnú nenavrátiteľne odumierať a vtedy hovoríme o infarkte myokardu.
Keďže až 99% prípadov ischemickej choroby srdca zapríčiňuje ateroskleróza, rizikové faktory pre jej vznik sú rovnaké pre obe ochorenia. Patrí sem:
Diagnostika ochorenia sa opiera o lekársku anamnézu, kedy lekár zisťuje klinický obraz pacienta, históriu ochorení v rodine, pýta sa na životný štýl pacienta, užívanie liekov či pridružené ochorenia. Následne prebieha diagnostika pomocou fyzikálneho vyšetrenia, laboratórnych (rozbor krvi) aj zobrazovacích vyšetrovacích metód, najmä pomocou elektrokardiogramu (EKG), echokardiogramu (ECHO) a počítačová tomografia (CT). Súčasťou diagnostiky sú aj záťažové testy, vďaka ktorým lekár získa lepšiu predstavu o tom, ako pacient zvláda zaťaženie srdcového svalu fyzickou aktivitou. Ďalšou diagnostickou metódou môže byť srdcová kateterizácia a angiogram.
Ischemickú chorobu srdca nie je možné úplne vyliečiť, avšak liečba dokáže pomôcť dostať symptómy pod kontrolu, uľaviť pacientovi a zredukovať šance pre vznik závažnejších komplikácií, ako je na príklad infarkt myokardu.
Pacientom sú ordinované lieky na zníženie srdcovej frekvencie (beta-blokátory), na rozšírenie tepien, zníženie cholesterolu či riedenie krvi. Okrem medikamentóznej liečby je dôležitou súčasťou terapie aj radikálna zmena životného štýlu pacienta. Ak je pacient obézny, je nevyhnutné, aby znížil svoju telesnú hmotnosť a aby upravil svoje stravovacie návyky. Odporúča sa strava s nízkym obsahom živočíšnych tukov (cholesterol, nasýtené tuky) a soli, zanechanie fajčenia, eliminácia stresu a v rámci možností každého jednotlivca aj pravidelný pohyb.
Môžnosťou je aj podstúpenie chirurgického zákroku – implantácia kardiostimulátora, aterektómia (odstránenie aterómového plátu z cievy), balónová angioplastika pre zlepšenie prietoku krvi v cievach) a vo veľmi závažných prípadoch bypass (použitie cievy z inej časti tela ako náhrady, za nefunkčnú cievu v srdci).
Prevenciou vzniku alebo zhoršenia ochorenia, je odstránenie rizikových faktorov v čo najväčšej miere. Znamená to teda najmä vedenie zdravého životného štýlu, ku ktorému patrí zdravá pestrá strava, dostatočný príjem tekutín, dostatok pohybu a kvalitný spánok.
Medzi príčiny vzniku ischemickej choroby patrí okrem aterosklerózy aj zápal ciev (vaskulitída), vazospazmus či koronárna embolizácia (keď cievu upchá krvná zrazenina alebo cudzí materiál – napr. časť bakteriálnej vegetácie). Preto v rámci prevencie pred týmto ochorením odporúčame poriadne doliečenie každej choroby, pravidelné lekárske prehliadky a odstránenie spomenutých rizikových faktorov.
Užívanie Viagry mužmi, ktorí trpia ischemickou chorobou srdca, bolo donedávna považované za rizikové. Predpokladalo sa, že u nich zvyšuje nebezpečenstvo vzniku infarktu myokardu. Táto hypotéza však bola vyvrátená. V marci tohto roku bola dokonca publikovaná nová štúdia vedcov z Karolínskeho inštitútu.
Vedci prišli na to, že muži, ktorí trpeli ischemickou chorobou srdca a zároveň užívali Viagru, mali naopak menšiu šancu pre vznik infarktu myokardu, zlyhania srdca či smrť, oproti pacientom, ktorí užívali iné alternatívy pre liečbu erektilnej dysfunkcie. Toto zistenie je podkladom pre vykonanie ďalších štúdií, ktoré by mohli potvrdiť priaznivé účinky Viagry pri liečbe ochorenia koronárnych artérií.
Inú liečebnú technológiu skúšajú vedci z univerzity v japonskej Osake. Keďže ischemická choroba srdca či infarkt môžu viesť k závažným zdravotným stavom, ktoré vyžadujú transplantáciu srdca, snažia sa nájsť inú alternatívu. V laboratóriu pripravili plátok tkaniva pozostávajúci z buniek srdcového svalu s nádejou, že po implantácii chorému pacientovi sa vďaka pripraveným bunkám dokážu regenerovať koronárne cievy, čím sa zlepší funkcia srdca.
Zatiaľ sa táto metóda javí ako bezpečná, navyše s benefitmi oproti celkovej transplantácii. Nakoľko sa netransplantuje celý orgán, prijatie tkaniva je pre imunitný systém menej komplikované. Vedci veria, že vďaka tejto metóde v budúcnosti nebudú potrebné transplantácie celého srdca.
Ochorenie koronárnych artérií je stav, keď dôležité krvné cievy (koronárne tepny), ktoré zásobujú krvou a živinami v nej obsiahnutými srdcový…
Pomocou CT koronarografie je možné vytvoriť trojrozmerný obraz srdca a ciev. Využíva sa pri odhalení ischemickej choroby srdca, monitoringu bypassu…
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
