Znížená hodnota hladiny glukózy v krvi (hypoglykémia) sa hodnotí ako pokles hladiny pod dolnú hranicu normy. Hypoglykemický stav vzniká v okamihu, keď sa koncentrácia glukózy v krvi dostane do nerovnováhy s množstvom inzulínu. Príčiny sú rôzne, liečba závisí od nich. Môže sa objaviť búšenie srdca, zblednutie, potenie, slabosť, trasenie rúk, nepokoj a pocity úzkosti, zmätenosť až bezvedomie. Je to nepríjemná situácia aj pre zdravého človeka, diabetika môže ohroziť na živote.
Hypoglykémia najčastejšie vzniká iatrogénne pri liečbe choroby diabetes mellitus I. typu (napríklad pri neadekvátnom príjme sacharidov, nadmernej záťaži, požití alkoholu, nadmernej dávke inzulínu). Môže sa vyskytnúť aj pri diabete II. typu (častejšie pri liečbe prípravkami sulfonylurey). Vzniká pre znížený prísun glukózy (poruchy glukoneogenézy, poruchy metabolizmu, otravy, hladovanie) alebo vplyvom zvýšenej spotreby glukózy (zvýšená fyzická aktivita, nádor z β-buniek, hypopituitarizmus, predávkovanie inzulínom). Podľa času vzniku rozlišujeme hypoglykémiu nalačno a postprandiálnu hypoglykémiu.
Hypoglykémia nalačno
Objavuje sa pri hormonálnom deficite (deficit kontraregulačných hormónov), pri kritickom zlyhaní orgánov (kardiálne, hepatálne, renálne zlyhanie), pri non-betabunkových tumoroch, endogénnom hyperinzulinizme (inzulinómy), vrodených metabolických poruchách (ketotická hypoglykémia, deti diabetických matiek, defekty v metabolizme aminokyselín, mastných kyselín a ketolátok, glykogenózy, enzymatické poruchy metabolizmu cukrov). Hypoglykémia môže byť vyvolaná aj umelo (inzulín, sulfonylurea). Príčina môže byť aj autoimunitná (protilátky proti inzulínu a proti inzulínovému receptoru) a vplyv na jej vznik majú i niektoré lieky (salicyláty, betablokátory).
Postprandiálna (reaktívna) hypoglykémia
Môže byť idiopatická (deficity enzýmov sacharidového metabolizmu, galaktozémia, vrodená intolerancia fruktózy), alimentárna hypoglykémia (pacienti s gastrostómiou) alebo „pseudohypoglykémia“.
Hypoglykémia niekedy prebieha asymptomaticky. Klinické príznaky vznikajú pre nedostatok glukózy v mozgu a uvoľnenie kontraregulačných hormónov. Medzi známky hypoglykémie patrí potenie, palpitácie, bledosť, parestézie, chvenie, úzkosť, slabosť, nauzea a vracanie, hypotónia, hypotermia, apnoické pauzy. Pri glykopénii mozgu sa objavuje bolesť hlavy, zmätenosť, somnolencia, porucha reči, diplopia, zmeny osobnosti, neschopnosť sústrediť sa, hlad, kŕče, ataxia, mozgová mŕtvica, kóma.
Dlhodobým následkom hypoglykémie v dojčenskom veku je mentálna retardácia, sekundárna
epilepsia, nedostatočná gyrifikácia mozgu, znížená myelinizácia, atrofia mozgu. Aj v staršom veku môže hypoglykémia spôsobiť trvalé neurologické a intelektové postihnutie.
Glykémia sa stanovuje laboratórne alebo glukoanalyzátorom. U dospelých hovoríme o hypoglykémii pri hodnote glukózy pod 2,5 mmol/l, u dojčiat pod 2,2 mmol/l, u novorodencov pod 1,7 mmol/l a u nedonosených novorodencov pod 1,1 mmol/l. Po potvrdení hypoglykémie pred intervenciou sa stanovuje koncentráciu inzulínu, C-peptidu a kontraregulačných hormónov. Na potvrdenie endogénneho hyperinzulinizmu sa robí 72-hodinový hladový test. Pri podozrení na autoimunitu sa vyšetrujú protilátky, pri non-betabunkových tumoroch IGF-1 a IGF-2. Najvhodnejším zobrazovacím vyšetrením pri inzulinóme je endoskopická ultrasonografia. Oktreotidová scintigrafia sa využíva pri iných typoch pankreatických neuroendokrinných tumorov. Ultrasonografia, CT a MR majú nízku senzitivitu.
Pri miernej hypoglykémii sa pacientovi podáva jedlo obsahujúce cukry s rýchlou absorpciou alebo tekutiny tohto druhu. Pri závažnej hypoglykémii sa podáva bolus 40-percentnej glukózy (podľa potreby sa pokračuje intravenóznou infúziou), prípadne glukagón intramuskulárne alebo intravenózne. Ďalej sa pokračuje intravenóznym podávaním glukózy alebo perorálnym požitím sacharidov. V prípade nadmernej dávky inzulínu alebo sulfonylurey je potrebná kontinuálna infúzia počas 24 – 72 hodín.
Dôležité je používanie racionálnych inzulínových režimov, monitorovanie glykémie pacientom a edukácia pacientov o liečbe inzulínom. Každé bezvedomie diabetika treba považovať za hypoglykémiu a podľa toho pristupovať k liečbe.
Príliš vysoká hladina cukru v krvi ohrozuje pacienta na živote z dlhodobého hľadiska. Nízka hladina cukru môže ohroziť život aj hneď. V nasledujúcom…
Hypoglykémia je stav spôsobený veľmi nízkou hladinou cukru (glukózy) v krvi. Glukóza je hlavným zdrojom energie ľudského tela. Hypoglykémia často…
Prinášame veľký prehľad spôsobov podávania inzulínu a rady, ako ho podávať správne.
