Väčšinou trvá celé roky, kým rozvinie a v prípade, že sa nelieči, môže spôsobiť trvalé následky. Reč je o degeneratívnom ochorení s názvom Dupuytrenova kontraktúra, ktoré postihuje až 6 krát častejšie mužov, než ženy. Po prečítaní nášho článku sa o ňom dozviete:
Toto ochorenie je tiež známe pod názvom Dupuytrenova choroba a postihuje ruky človeka. Dupuytrenova kontraktúra spôsobuje typickú tvorbu uzlíkov a zhrubnutie plochej šľachy, ktorá sa nachádza na dlaniach rúk, čo následne vedie ku kŕčovitému zovretiu prstov.
Zohnuté prsty nie je možné voľne vrátiť do pôvodnej polohy, čo pacientom s týmto ochorením spôsobuje ťažkosti pri každodennom živote. Najčastejšie bývajú postihnuté prsty jednej ruky, malíček a prstenník. Môže dôjsť aj k súčasnému postihnutiu oboch rúk, pričom jedna z nich je postihnutá výraznejšie.
Pre lepšiu predstavu toho, čo sa deje v ruke pri Dupuytrenovej kontraktúre, je dobré pozrieť sa doslova pod kožu – na základnú anatómiu ruky (konkrétne dlane). Ako môžete vidieť na obrázku, pod kožou, priamo uprostred dlane sa nachádza väčší biely trojuholníkovitý útvar, ktorý tvoria vlákna pripomínajúce vejár. Táto vrstva tkaniva sa nazýva palmárna aponeuróza.
Aponeuróza je vlastne oploštená vláknitá šľacha, ktorá chráni nervy, cievy a šľachy ukrývajúce sa pod ňou. Pripája sa na všetky prsty okrem palca a jej druhý koniec plynulo prechádza do dlhého dlaňového svalu (m. palmaris longus).
Práve aponeuróza je miesto, v ktorom vzniká pri Dupuytrenovej kontraktúre problém. Ochorenie totiž spôsobuje jej fibromatózu. To znamená, že sa v aponeuróze vytvárajú nežiadúce uzlíky, pruhovité zhrubnutia či zvraštenia. Tieto útvary je možné vyhmatať. V neskorších štádiách ochorenia spôsobujú kontraktúru (ohnutie) prstov bez možnosti narovnania.
Bohužiaľ, aj napriek tomu, že ochorenie je známe pomerne dlho (prvý raz bolo popísané v roku 1614), doposiaľ nepoznáme presnú príčinu jeho vzniku. Sú nám však známe rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja ochorenia. Prečítať si o nich môžete v nasledujúcich riadkoch tohto článku.
Ako bolo spomenuté už v úvode tohto článku, môže trvať roky, kým sa ochorenie rozvinie. Spočiatku sa môže prejavovať ako zhrubnutie kože v oblasti dlaní. Neskôr môžu na koži pacienti pozorovať vznik nerovností, hrbolčekov a jamiek. Tieto miesta sú hmatné, avšak vo väčšine prípadov nie sú bolestivé. Typické miesto výskytu zhrubnutých uzlov a pruhov je časť dlane pod malíčkom a štvrtým prstom ruky.
Keďže ochorenie sa postupom času zhoršuje, v pokročilom štádiu ochorenia sú kvôli hrubnúcej aponeuróze priťahované prsty smerom k dlani a dochádza k ich kontraktúre. Ohnutie prstov bez možnosti uvoľnenia je jedným zo symptómov pokročilého štádia ochorenia.
Do skupiny pacientov s vyšším rizikom vzniku tohto ochorenia patria najmä muži (postihuje ich až 6x častejšie). Obzvlášť takí, ktorí pracujú manuálne. Do rizikovej skupiny tiež patria ľudia, ktorí pravidelne konzumujú alkohol, fajčiari, obézni pacienti a tiež pacienti s chronickými ochoreniami (napr. reumatoidná artritída, diabetes mellitus a iné). Čo sa týka veku, u mužov sa objavuje najčastejšie okolo 50. roku života a u žien okolo 60. Ochorenie je dedičné, avšak nie vždy sa prejaví u potomkov pacientov, ktorí ochorením trpeli.
Medzi najčastejšie rizikové faktory ochorenia teda patrí:
Ochorenie sa klasifikuje na základe miesta, ktoré postihuje. Uzly a zhrubnutia sa môžu vyskytnúť izolovane na dlani, samostatne na prstoch rúk, prípadne môže dôjsť ku kombinovanému postihnutiu týchto častí ruky. Podľa miesta postihnutia teda rozoznávame:
Iným kritériom pre klasifikáciu, okrem miesta vzniku postihnutia, je veľkosť uhla kontraktúry kĺbov. Ide o klasifikáciu podľa Tubiana, ktorá má štyri štádiá:
Diagnostika Dupuytrenovej kontraktúry nie je náročná, nakoľko má ochorenie pomerne typické a jasné príznaky. Lekár ho diagnostikuje na základe odbornej anamnézy pacienta a pomocou fyzikálneho vyšetrenia – najmä pohmatom v postihnutom mieste.
Lekár môže vykonať základné ortopedické vyšetrenia rozsahu pohybov dlane. Pacienta požiada, aby položil otvorenú dlaň na stôl, pomocou čoho sa dá ľahko otestovať, či pacient je alebo nie je schopný otvoriť dlaň. Tento test si môžete skúsiť aj sami doma, pričom neschopnosť roztvoriť prsty a položiť celú dlaň na rovnú tvrdú plochu je jedným z príznakov Dupuytrenovej kontraktúry. Pre jednoznačnosť diagnózy ďalšie vyšetrenia väčšinou nie sú potrebné.
Možnosti liečby Dupuytrenovej kontraktúry závisia od mnohých faktorov. O druhu a následnej úspešnosti terapie rozhoduje vek pacienta, rozsah, štádium a závažnosť ochorenia, ale aj celkový zdravotný stav pacienta.
Počiatočné štádiá ochorenia je možné liečiť konzervatívnymi metódami. Jednou z možností je lokálna protizápalová röntgenová liečba, ktorá pomocou rázových vĺn môže zastaviť či oddialiť rozvoj ochorenia. Tento typ liečby však ochorenie nedokáže vyliečiť, iba spomaliť či zastaviť jeho zhoršenie.
Iným typom konzervačnej terapie je použitie enzýmu (kolagenáza), ktorý produkuje baktéria s názvom Clostridium histolyticum. Tento enzým dokáže rozpúšťať vzniknuté uzly tkaniva, ktoré sú následne uvoľnené lekárom pomocou špeciálnych ihiel. Konzervatívna metóda s použitím enzýmu prebieha bez nutnosti operácie, aplikuje sa totiž injekčne priamo do postihnutého miesta. Vďaka tejto skutočnosti dochádza k zníženiu počtu výskytu komplikácií.
Enzymatická liečba je vhodná najmä pre pacientov, ktorí trpia závažnejšou formou Dupuytrenovej kontraktúry. Tento druh terapie je však veľmi nákladný, čo je jedným z dôvodov, prečo sa u nás aplikuje zriedka a nie v každom zdravotníckom zariadení.
Využitie bakteriálnych produktov v medicíne nie je žiadnou novinkou, okrem uvedeného enzýmu sa využíva (na iné účely) napríklad aj botulotoxín produkovaný baktériami druhu C. botuliunum.
Nevyžaduje si nijakú špeciálnu prípravu. Najčastejšie prebieha pri lokálnom znecitlivení miesta, ktoré je operované (prípadne celej ruky). Keďže chirurgický zákrok a aj následné hojenie rany môže skomplikovať krvácanie, pacienti majú na operovanej ruke počas zákroku tlakovú manžetu (ako pri meraní tlaku), ktorá bráni normálnemu prísunu krvi do končatiny. Podstatou zákroku je chirurgické prerušenie šľachy, odstránenie novovzniknutých pruhov či uzlov, ktoré chirurg hmatá, vďaka čomu môžu pacienti opäť žiť plnohodnotný život bez obmedzení.
Keďže sa pri chirurgickom zákroku odstráni len postihnuté tkanivo, existuje možnosť recidívy ochorenia. Ponechanie zdravého tkaniva je však nutné pre normálne fungovanie pacienta. Po chirurgickom zákroku je nutná vhodná pooperačná starostlivosť a následné rehabilitácie končatiny. Chirurgická liečba je najinvazívnejšia a vyžaduje si dlhú rehabilitáciu. Má však veľmi dobré, dlhotrvajúce výsledky.
Vzniku ochorenia je veľmi ťažké predchádzať, nakoľko nepoznáme jeho presnú príčinu vzniku a niektoré rizikové faktory nie je možné ovplyvniť. V záujme udržania celkového zdravia a snahe predísť vzniku Dupuytrenovej kontraktúry je však vhodné vyhýbať sa tabakovým produktom a alkoholu.
Miniinvazivna liecba dupytrenovej kontraktury
Dupuytrenova kontraktúra je deformita ruky, ktorá sa spravidla vyvíja určitý čas. Najčastejšie postihuje štvrtý prst a malíček. Tieto dva prsty…
Syndróm karpálneho tunela predstavuje jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení z povolania. Postihuje asi 5 % populácie, najčastejšie ženy. Toto…
Hovorí sa, že svoju budúcnosť máme vo svojich rukách. Skúsenosti nás naučili, že je to pravda a tak je isté,…
