MUDr. Natália Gálisová: Zubné pasty bez fluoridov neuškodia, ale ani neochránia

V tomto článku sa dozviete

Koľkokrát denne si treba umývať zuby? Je to naozaj potrebné po každom jedle?

Štandardné odporúčania sú, že zuby sa majú umývať dvakrát denne, ráno a večer, zubnou pastou s obsahom fluoridu. Základným princípom je vyčistiť zuby tak, aby nikde nezostali žiadne zvyšky jedla. Treba si ich umývať tak dlho, pokiaľ nebudú úplne čisté. Skontrolujeme ich jazykom, majú byť úplne hladké. Pacientom so zvýšenou kazivosťou odporúčame umývanie zubov a vypláchnutie úst flouridovanou ústnou vodou, po každom jedle.

Zuby si môžete čistiť manuálnou alebo elektrickou, sonickou kefkou, medzizubné priestory dentálnou niťou alebo medzizubnou kefkou. 

Prečo si zuby treba umývať aj ráno, keď sme si ich umyli večer a počas noci sme nič nejedli?

Umyť si zuby treba po každom jedle. Platí to pre večerné aj ranné umývanie. Čiže keď raňajkujeme, tiež si zuby treba poumývať, aby tam nezostali zvyšky jedla. Ranné umývanie si teda lepšie naplánovať po raňajkách. 

Dôležité to ale je aj v prípade, že neraňajkujeme. Počas noci sa znižuje tvorba slín. Sliny obmývajú zubné plôšky a majú ochranný charakter. Počas noci aj celého dňa sa na zuboch vytvára zubný povlak. Tento povlak treba likvidovať, lebo sú v ňom baktérie. V ústnej dutine máme 400 druhov baktérií. Medzi miliónmi baktérií je symbióza, lebo sú tam aj dobré, aj zlé baktérie. Pokiaľ sú v rovnováhe, ústna dutina je zdravá. Len čo je viac tých patogénov, teda zlých baktérií, dochádza k zápalom.

Pomáhajú aj žuvačky, ako nás o tom presviedčajú reklamy?

V súčasnosti máme na trhu široký výber žuvačiek, ale nie sú žuvačky ako žuvačky. Tie „dobré“ majú na obaloch označenie „bez cukru“ a logo zubu s hviezdičkou alebo s dáždničkom. Takéto žuvačky sú vhodné. Majú stierací účinok pri odstraňovaní povlaku a podporujú vylučovanie slín. 

Sliny majú dôležitú úlohu pri obranných mechanizmoch v ústnej dutine, odplavujú zvyšky jedla a zrieďujú kyseliny, ktoré sa tvoria z cukrov po jedle. Majú vplyv aj na remineralizáciu skloviny. Je dokázané, že pri ochoreniach spojených so zníženým vylučovaním slín majú ľudia zvýšený sklon ku kazom.

Ako dlho by si človek mal umývať zuby?

Odporúča sa dve až tri minúty. Umývať by ste si ich mali, pokiaľ necítite, že sú zuby hladké. Cieľom je dôkladné odstránenie zubného plaku zo všetkých plôšok zuba, bez ohľadu na čas.

Ak by ste mali zo všetkých zubných pomôcok vybrať len tri, ktoré by mal určite každý človek používať, ktoré by to boli?

Určite sú to manuálne zubné kefky pre dospelých aj pre deti. Mali by mať malú hlavičku, rovné štetinky, veľmi nahusto a rovno zastrihnuté. 

Vynikajúce sú tiež medzizubné kefky. Do medzizubných priestorov sa s obyčajnou kefkou človek nedostane, a práve to sú miesta, kde najčastejšie vznikne zubný kaz.

Podľa mňa je ešte veľmi dobrý prístroj zubná sprcha. Tou si zároveň aj masírujete ďasno, aj čistíte zubné plôšky.

Prečo treba kefky meniť každé tri mesiace?

Pokiaľ si človek kefku poriadne oplachuje a je zdravý, nič sa nestane, ani keď si kefku nechá dlhšie ako tri mesiace. Vymeniť si kefku každé tri mesiace je síce odporúčané, ale myslím si, že to málokto robí. Niektorí pacienti na kefku veľmi silno tlačia. Vlákienka sa potom akoby rozchádzajú a kefka je preto nefunkčná.

No keď má pacient nejaké zdravotné problémy, hlavne infekčného charakteru, treba zubnú kefku meniť aj častejšie. Po prekonaní covidu-19 ju treba určite v každom prípade vymeniť, ale je to potrebné aj pri bežnejších ochoreniach. 

Je pri čistení nevyhnutné používať pastu?

Pasty sú vhodné také, ktoré obsahujú fluoridy, lebo tie spevňujú sklovinu. Niektorí ľudia  nechcú používať flouridované zubné pasty, lebo sa fluoridov neopodstatnene boja. Na trhu sú aj bylinkové pasty, ktoré nemôžu uškodiť, ale nejakú významnú úlohu pri ochrane skloviny nemajú.

No hlavné je najmä mechanické stieranie povlakov. Niekedy si úplne stačí umyť zúbky aj bez pasty.

Presvedčili príspevky zdravotných poisťovní na ošetrenie u zubára ľudí, aby chodili častejšie na preventívne prehliadky a lepšie sa starali o svoje zuby?

Áno. Odkedy niektoré poisťovne zaviedli bonusy pre ľudí, ktorí absolvovali preventívne prehliadky, citeľne vzrástol počet pacientov v ambulancii. Myslím si, že pre mnohých sú príspevky motivačné.

Pocítili ste vo vašej praxi, že by pandémia ovplyvnila to, ako ľudia chodia na preventívne prehliadky, alebo sa to zubného zdravia nedotklo?

Počet pacientov sa určite obmedzil, pretože mnohí sa báli. Predsa len, pri stomatológii je úzky kontakt s pacientom, ktorý nemôže mať rúško ani respirátor, musí mať otvorené ústa. My sme však pracovali celý čas a máme ochranné prostriedky.

Zubný benefit sa dá využiť aj na dentálnu hygienu. Ako často by na ňu mal človek chodiť a čo všetko sa pri nej robí?

Pacient by najskôr mal prísť k svojmu zubnému lekárovi, a ten by mal určiť, koľkokrát je u daného pacienta potrebné robiť dentálnu hygienu. Mám pacientov, ktorých posielam každé dva mesiace, a sú aj takí, ktorým to stačí raz za rok.

Pri dentálnej hygiene sa odstraňuje zubný kameň a povlaky, ošetrujú sa ďasná. Zuby sa môžu aj fluoridovať. A hlavne, robí sa inštruktáž čistenia zubov. To je veľmi dôležité hlavne u detí, pretože mnohé ešte nemajú takú šikovnú ručičku, aby si dokázali samy očistiť zuby. Odporúča sa dočisťovať zuby deťom do 12 rokov, lebo až odvtedy dosahujú dostatočnú manuálnu zručnosť.

Keď sa človek ako dieťa či tínedžer o svoje zuby veľmi nestaral, pomôže začať s tým aj neskôr v živote?

Nikdy nie je neskoro. Keď sa človek rozhodne, že so svojím chrupom začne niečo robiť, je to dobré znamenie. Teraz máme také metódy, že dokážeme ošetriť každého pacienta. 

Mnohých od návštevy zubára odrádza strach. Dá sa to nejako prekonať, či už detí, alebo aj u dospelých?

Ak to nejde inak, dá sa pomôcť k upokojeniu medikamentózne, teda liekmi. U malých detí veľmi dobre funguje rozhovor. Ale chce to veľa trpezlivosti.

Obyčajne však človeka k návšteve donúti bolesť. Zuby dokážu veľmi bolieť, až neznesiteľne. Ale každý zub sa dá zachrániť. Hovorievam, že zuby sú veľmi šťastné orgány, lebo každý sa dá nahradiť. Aj keď vám vytrhnú zub, máme možnosti, ako ho nahradiť. Aj keď človek stratí celý chrup, môžeme spraviť náhrady, protézy, s ktorými sa dokáže dobre najesť a fungovať. Vlastné zuby sú však vlastné zuby, preto sa v prvom rade snažíme, aby zuby, ktoré sa dajú ošetriť, v ústach zostali.

Musia si pacienti s určitými diagnózami dávať na svoje zuby väčší pozor a častejšie chodiť na preventívne prehliadky?

Áno, veľmi často sú to diabetici, pacienti s xerostómiou (tzv. suchými ústami, pozn. red.), s apláziou, teda nedostatočným vyvinutím slinných žliaz, s Downovým syndrómom či onkologickí pacienti. Ale musím podotknúť, že mnohokrát má zdravý človek omnoho horší stav chrupu, slizníc a parodontu ako takýto ťažko chorý pacient. Všetko závisí od starostlivosti, správnej výživy a vedomostí ľudí o význame ústneho zdravia. 

Prečo musia ženy v tehotenstve chodiť častejšie na preventívne prehliadky k zubárovi?

Ak má budúca mamička, hlavne v prvom trimestri, problémy so zvracaním, tá kyslosť v ústach útočí na zubnú sklovinu a môže sa vyskytnúť zvýšená kazivosť. Mnohé majú dokonca aj problémy pri umývaní zubov či úst, pretože majú zvýšený zvracací reflex. Potom sú zuby nedokonale očistené a množia sa tam patogény. Ale myslím si, že v súčasnosti už neplatí „jedno dieťa, jeden zub“, ako to bolo v minulosti. Mamičky už vedia, že majú prísť k zubnému lekárovi, aby dostali inštrukcie, čo majú robiť. 

Odkedy by mali potom začať detičky učiť starať sa o zuby a chodiť k zubárovi?

Začať skoro je najdôležitejšia prevencia a je to výborné do budúcnosti. Ak príde maličké dieťa, ktoré nikde v živote nebolo v zubnej ambulancii a nemá žiadnu skúsenosť, posadíme ho na kreslo a povozíme, porozprávame sa s ním a poukazujeme mu, čo tu máme. Dostane odmenu, v pohode nám otvorí ústa a vie, že v zubnej ambulancii sa nerobia žiadne strašné zákroky. Takto si to zapamätá a vždy sa teší. Takýto pacient obyčajne ešte nemá žiadne problémy a bolesti. Najhoršie je, keď príde dieťa s obrovskými bolesťami, no v živote nebolo u zubára. Má stres z cudzieho prostredia a samotného zákroku, pri ktorom čaká, že bude bolestivý. Musíme ho však ošetriť, nedá sa nič robiť, pretože dieťa musí odísť bez bolesti. 

Preto nabádam rodičov a mamičky v tehotenstve, aby to nezanedbali. Teraz sa propaguje, aby mamička prišla k stomatológovi už od jedného roku dieťaťa. Nejde o to, aby sme niečo v ústnej dutine robili, ale aby sme hlavne mamičku poučili, čo má robiť počas prerezávania prvých zúbkov, ako sa majú ona aj dieťatko stravovať. Keď sa robí nejaký zákrok, počká sa, až kým dieťa začne spolupracovať, teda okolo dvoch rokov. Dieťa by malo prísť na preventívnu prehliadku dvakrát do roka, teda každých šesť mesiacov.