K prevencii patrí dodržiavanie správnych dezinfekčných a sterilizačných postupov v nemocničnom prostredí a posilňovanie imunitného systému zdravou pestrou stravou a dostatočným prísunom vitamínov.
Diagnózu lekár stanoví na základe klinického a laboratórneho vyšetrenia. Pri odbere krvi sa sleduje hlavne zmena v bielej krvnej zložke a vyšetrenie bielkovín akútnej fázy (CRP). Medzi najpresnejšie vyšetrenia sa radí vyšetrenie mikrobiologické, pri ktorom sa odoberie vzorka z postihnutého miesta a kultivuje sa na špeciálnych substrátoch. Z diagnostických zobrazovacích metód sa používa ultrasonografia, počítačová tomografia (CT), eventuálne magnetická rezonancia (MRI).
Absces sa môže nachádzať kdekoľvek v tele: v mozgu, pečeni, pľúcach, svaloch, v obličkách, v podkožnom tkanive. Príznaky môžeme rozdeliť na miestne a celkové. Miestne príznaky sú v mieste abscesu a patrí medzi ne bolesť, začervenanie, opuchnutie. Celkové príznaky ovplyvňujú celý organizmus a zaraďujeme k nim horúčku, slabosť, malátnosť, nechutenstvo, triašku, zimnicu, bolesť svalov.
Absces je spôsobený baktériami, metódou voľby sú antibiotiká, ktoré zabraňujú šíreniu infekcie, ale do priestoru abscesu sa dostávajú len v obmedzenom množstve, preto ho väčšinou nevyliečia. Omnoho efektívnejšou voľbou je chirurgická revízia, čiže liečebná metóda, pri ktorej dochádza k otvoreniu abscesu a vypusteniu hnisu. V komplikovanejších prípadoch sa zavádza do miesta abscesu drén, ktorý podporuje odtok hnisu. Tento drén je vyvedený na povrch tela.
