Afty sú zápalové ložiská sliznice v podobe malých plytkých lézií na mäkkých tkanivách v ústach alebo na báze ďasien. Na rozdiel od oparov sa nevytvárajú na povrchu pier a nie sú nákazlivé. Sú však bolestivé a môžu spôsobovať ťažkosti počasjedeniaa pri rozprávaní. Väčšina áft zmizne samovoľne v priebehu jedného až dvoch týždňov. Rozsiahle defekty vyžadujú intervenciu odborného lekára, prípadne stomatológa.
Afty patria k najčastejším zápalom ústnej dutiny. Postihujú približne 20 percent obyvateľstva. Príčina vzniku áft nie je objasnená. Niektoré štúdie však dávajú vznik tohto stavu do súvisu s nedostatkom železa, vitamínu B12 a kyseliny listovej. Iné výskumy poukazujú na spolupôsobenie niektorého autoimunitného ochorenia, alebo oslabenia organizmu stresom, menštruačným cyklom prípadne príliš intenzívnym a necitlivým čistením chrupu. Aj keď ide o nepríjemné ochorenie, ktoré sa často veľmi urputne vracia, tieto zmeny sliznice nie sú prenosná choroba, neohrozujú aniživot človeka.
Aftózna lézia vzniká ako pľuzgierik, ktorý v krátkom časovom intervale praská a mení sa na malý vred. Jeho spodná časť sa nachádza pod úrovňou okolitej sliznice. Okraje tohto defektu majú ostré ohraničenie, evokujúce zápalový proces. V niektorých prípadoch je afta solitérna (nachádza sa iba jedna v celej ústnej dutine), s veľkosťou do 5 mm, iba zriedka presahujú veľkosť 2,5 cm. Inokedy vzniká áft viacej, môžu splývať a vytvárať veľmi bolestivé a rozsiahle plochy. Afty sa delia podľa veľkosti, respektíve rozsahu poškodenia tkanív na afty veľké (stomatitída aphtosa major), ktoré sa hoja jazvou a prejavujú sa tvrdou spodinou, a afty malé (stomatitída aphtosa minor), ktoré nezanechávajú na sliznici ústnej dutinyjazvy a ich spodina je mäkká. Vyskytujú sa bez ohľadu na vek, mierne častejšie v detskej populácii. Napriek pretrvávajúcemu presvedčeniu veľkej časti populácie nie je prítomnosť tohto symptómu viazaná na prítomnosť zubov a postihujú rovnako často jedincov, ktorým sa zuby ešte neprerezali alebo sa už v dentícii nenachádzajú. Priebeh ochorenia býva rozmanitý. Niektorých jedincov postihne táto zmena sliznice iba raz za život, u iných sa objavuje pravidelne aj niekoľkokrát do roka v priebehu celého života.
Bolesť ako typický symptóm sprevádzajúci výskyt áft sa zvyčajne stupňuje pri konzumácii slanej, kyslej a pikantnej potraviny. Ich výskyt je viazaný na tie časti sliznice ústnej dutiny, ktoré nie sú keratinizované. Preto často postihujú sliznicu vnútornej strany líc, prípadne sliznicu pod dolnou a hornou perou. Pomerne často sa vyskytujú v ústnej predsieni, na postranných okrajoch jazyka a na jeho spodine, ojedinele na podnebných oblúkoch, mäkkom podnebí a na mandliach.
Aftunie je možné infekčne prenášať z človeka na človeka. Iba ojedinele, keď je dôsledkom infekcie herpetickým vírusom, môže dôjsť k prenosu bozkávaním.
Afty sprevádza výrazná, nepríjemná bolesť, ktorej intenzita stúpa po podráždení jedlom (hlavne ostrým, výrazne slaným a kyslým), aj pri komunikácii, keď dochádza k posunom tkanív tváre a vzniku trenia. Ojedinele sa silná rezavá bolesť dostaví v čase, keď ústna dutina a štruktúry v nej sú v pokojovom stave. Samotnej prítomnosti afty predchádza pocit pálenia, napätia sliznice, prípadne pocit zdanlivého opuchnutia v postihnutom mieste. V krátkom časovom intervale, ktorý často nepresahuje tri dni, sa na tomto mieste vytvorí samotná afta.
Diagnostika
Prítomnosť áft spozoruje pacient, prípadne zubný lekár pri vizuálnej prehliadke ústnej dutiny.
Liečba je prevažne lokálna, zameraná na odstránenie bolestivosti. Frekvencia výskytu je kritériom prístupu k liečbe. Menšie afty sa hoja maximálne do dvoch týždňov. Väčšie lézie, najmä v prípade, keď sa viac malých áft zleje do jednej väčšej plochy, môžu čas hojenia predĺžiť na niekoľko mesiacov.
Niekedy sa na liečbuindikujú antihistaminiká, inokedy stimulanciá (methisoprinol, Kmudon). Tieto terapie však nemajú opodstatnený účinok. Doplnenie vitamínov B12, kyseliny listovej a železa pomáha predchádzať vzniku tohto symptómu, obzvlášť v prípadoch recidivujúcich áft. Keďže na spodnej strane ložiska sa vytvárajú a množia mikroorganizmy, vhodné je zvýšiť hygienu ústnej dutiny používaním ústnych vôd.
Bolestivosť sa dá znížiť ošetrením roztokom ZnCl2, dusičnanom strieborným, koncentrovaným peroxidom vodíka, alebo prekrytím krycími prípravkami (Solcoserylem, Mundisal).
Formou prevencie je vyhýbanie sa konzumácii jedál, ktoré dráždia sliznicu ústnej dutiny (orechy, čipsy, niektoré koreniny, slané potraviny a kyslé ovocie), zvýšená hygiena zubov s používaním dentálnych vôd, mäkkých zubných kefiek a zvýšený príjem vitamínu B12, železa a kyseliny listovej.