Na začiatku pôsobí ako ideálny partner alebo kamarát. Je milý, pozorný, oceňuje vás a vie presne, čo chcete počuť. Potom sa však začne meniť, pribudne spochybňovanie, tlak a pocit, že nikdy nie ste dosť dobrí. Pojem narcizmus sa používa často, no nie vždy presne. Skutočný narcizmus je hlbší a náročnejší, najmä v osobných vzťahoch a v pracovnom prostredí.
Narcistická porucha osobnosti sa najčastejšie prejavuje dlhodobou potrebou obdivu a pocitom výnimočnosti. Človek očakáva, že okolie ho bude uznávať, a zároveň má často nízku mieru empatie, teda ťažšie rozumie pocitom a potrebám iných.
Navonok môže pôsobiť veľmi sebavedomo, no jeho sebaobraz býva v skutočnosti krehký. Keď ho niekto napríklad spochybní, môže reagovať hnevom, obranou, znehodnocovaním či pohŕdaním. Vnútri však často prežíva šok, zranenie a hanbu, ktoré si nemusí vedieť priznať ani sám pred sebou.
Sebavedomie sa formuje postupne počas celého života a veľkú rolu v tom hrá výchova. Ak je rodič neempatický, príliš kritický alebo dieťa opakovane ponižuje, dieťa si môže začať veriť, že má hodnotu len vtedy, keď podáva výkon a dosahuje úspech. Lásku a prijatie potom vníma ako niečo podmienené. To narúša pocit istoty a bezpečia a môže ovplyvniť budovanie osobnosti.
Opačným, no tiež rizikovým extrémom je nadmerné vyzdvihovanie dieťaťa. Ak rodič dieťa bez realistickej spätnej väzby neprimerane idealizuje a pripisuje mu výnimočnosť, dieťa si môže vytvoriť skreslený obraz o sebe. Neskôr sa to môže preniesť do toho, ako sa vníma, a prerásť do narcistických čŕt alebo narcizmu.
Niekedy to nie je také jednoduché. Ak človek naozaj trpí poruchou osobnosti, jeho príznaky a typické vzorce správania sú dlhodobé a pretrvávajúce, nejde len o ojedinelé reakcie alebo správanie v konkrétnej situácii.
Narcista môže na začiatku pôsobiť oceňujúco, chváliť vás a jeho prítomnosť môže byť prívetivá až charizmatická. Dôležité však je sledovať, či jeho činy zodpovedajú tomu, čo hovorí. Nehodnoťte ho iba podľa slov, ale najmä podľa správania.
Spomedzi častých prejavov narcistického správania vyberáme tie, ktoré popisuje česká psychologička Marie Vágnerová:
V pracovnom aj rodinnom prostredí sa tieto črty skôr či neskôr výrazne prejavia.
Mnohé známe osobnosti, ktoré sa dostali aj do politiky, mali silnú potrebu moci a kontroly. Typickým príkladom, ktorý uvádza vo svojej knihe Strach zo slobody nemecko-americký psychoanalytik a sociológ Erich Fromm, je nemecký politik Adolf Hitler.
Ako človek sa nezaujímal o nič iného ako o seba. Žil vo svet poloprávd a fantázií, naplnený túžbou dobyť svet. Vo vzťahu k ľuďom pociťoval nenávisť. Mal schopnosť ovplyvňovať ľudí, jeho neotrasiteľná istota, presvedčenie o jednoznačné správnosti jeho myšlienok.
Psychológia narcistickej poruchy osobnosti vychádza z diagnostických kritérií. Predpoklad vzniku narcistickej poruchy osobnosti vzniká už v detstve ako nenaplnenie potrieb a neadekvátne posilňovanie sebahodnotenia.
Odborníci pod vedením Petry Houbovej v štúdii o narcizme popisujú tieto charakteristické črty:
Zdravo sebavedomý človek dokáže priznať chybu, má rozvinutú empatiu a vie sa vcítiť do prežívania druhých. Buduje si kvalitné vzťahy a nepotrebuje neustály obdiv či potvrdenie vlastnej hodnoty z vonkajšieho prostredia.
Kritiku dokáže prijať ako príležitosť na rast a sebareflexiu. Naopak, u narcisticky štruktúrovanej osobnosti pozorujeme opačný vzorec správania: kritika alebo akékoľvek hodnotenie sú vnímané ako ohrozenie.
Tzv. narcistickú kultúru vo svojej práci opisuje aj psychologička Andrea Marsalová. Poukazuje na zvýraznenú orientáciu na hmotné statky, túžbu po sláve, uznaní a prestíži.
Do istej miery je snaha napĺňať potreby, dosahovať úspech a budovať si zdravé sebavedomie prirodzená a pre psychický vývin aj dôležitá. Problém sa objaví vtedy, keď sa z toho stane hlavná priorita a začne to potláčať autentickosť, hodnoty a kvalitné medziľudské vzťahy.
Pre patologický narcizmus je typická aj povrchnosť v profesionálnej oblasti, kde sa dôraz kladie skôr na imidž, úspech a obdiv než na skutočnú odbornosť, zodpovednosť a prínos pre daný odbor. Zároveň však nemožno opomenúť, že vysoké, niekedy až prehnané nároky na seba môžu pri adekvátnych schopnostiach viesť aj k významným výkonom a spoločensky hodnotným činom.
Ľudia s narcistickou poruchou osobnosti často pristupujú k druhým ako k objektom, ktoré slúžia na uspokojovanie ich vlastných potrieb, bez ohľadu na pocity či hranice ostatných. Každá kritika alebo narušenie ich sebapoňatia v nich aktivuje hlboký strach zo zlyhania.
Za maskou grandiozity a nadradenosti sa tak často skrýva veľmi krehká osobnosť, prežívaná ako vnútorná prázdnota a neustála obava z odmietnutia.
Narcista je človek, ktorý je na povrchu grandiózny, no pod povrchom frustrovaný z nedostatočného uznania, lásky a pozornosti. Moc je pre neho vo vzťahoch dôležitá, pretože má vysokú potrebu kontroly nad vlastným vnútorným svetom.
Nie je schopný regulovať svoje vnútorne prežívanie, sebahodnotu a je veľmi závislý na ocenení z okolia. Manipulácia mu teda slúži ako prostriedok dosiahnutia úspechu prostredníctvom uznania a pochvaly od iných.
Navonok sa javí ako veľmi milý spoločník, no v konečnom dôsledku je jeho manipulácia vo vzťahoch výrazná a môže ohroziť aj vaše vlastné sebavedomie. V skutočnosti vám nechce ublížiť, ale je mu jedno, ako sa cítite vy.
Má potrebu chrániť seba či svoju ideálnu predstavu. Slovenský psychiater Jozef Hašto popisuje narcistov ako ľudí, ktorí túžia po obdive, pretože ich sebavedomie je znížené a kompenzujú ho predvádzaním sa. Túžia po kontakte, no boja sa odmietnutia, potrebujú druhých, aby ich uznali. Na to, aby naplnili tieto potreby, využívajú moc a kontrolu.
Musíte si nastaviť hranice. Vo vzťahu cítime lásku a ohúrenie, no láska nám nemá uberať na sebavedomí a nemá viesť k tomu, aby sme sa cítili menejcenne. Ak máme vedľa seba v práci alebo doma narcistu, hranice sú najdôležitejšie.
Vždy, keď máte pocit, že niečo presahuje vami nastavené hranice a cítite sa nepríjemne, otvorene o tom hovorte. Emócie sú zbytočné, pretože povýšeneckému narcistovi s absenciou empatie vaše impulzívne emócie pomáhajú. To isté platí, ak ho chcete presvedčiť o svojej pravde.
Narcista nie je schopný prijať prehru, chce vyhrať a vaša obhajoba je preňho nepodstatná. Eskalácia konfliktu s narcistom je v podstate len jeho cieľ. Preto je dôležite deeskalovať konflikt, kde významnú úlohu hrajú vlastné emócie. Platí, že ak lepšie pochopíme, kto vlastne narcista je, dokážeme lepšie reagovať v komunikácii.
Uvedomenie si, aký v skutočnosti narcista je, nám pomáha oslobodiť sa od vnútorných konfliktov a pochopiť jeho tendencie vo vzťahoch a živote. Psychologička Marie Vágnerová popisuje narcistickú poruchu osobnosti ako precitlivený egocentrizmus spojený s necitlivosťou k ostatným.
Kým vy vkladáte úsilie do vzájomného vzťahu doma, na pracovisku či v priateľstve, on vníma vzájomný vzťah ako boj, kde predstavujete jeho súpera, ktorý je lepší ako on sám.
Narcista je presvedčený o svojej jedinečnosti a dôležitosti. Vašou hranicou je uvedomenie si, čo potrebujete vy, aby ste sa cítili bezpečne. Ak sa k vám dostáva poníženie, obviňovanie a začínate veriť jeho slovám, stávate sa jeho obeťou.
Vy sami najlepšie viete, čo vám pomáha a aký naozaj ste. Pre narcistu ste súperom. Aby ste sa jeho súperom nestali, nemali by ste s ním ani bojovať. Dôležité je vedieť povedať nie, oceniť, ale zároveň dať jasne najavo, ak sa cítite ohrozený, manipulovaný či ponížený.
Nastavenie hraníc a pochopenie je tá najlepšia cesta, ako sa vyhnúť emocionálnej hre. Ak pochopíme mechanizmus narcistickej osobnosti, umožní nám to vytvoriť nadhľad nad jeho správaním.
Vzťah s narcistickým človek je veľmi náročný a vyčerpávajúci. Je často založený na mocenských hrách, manipulácii a neustálom preverovaní hraníc.
Narcista má silnú potrebu kontroly, obdivu a potvrdenia vlastnej hodnoty, pričom emócie a potreby druhých ustupujú do úzadia. Ak si to neuvedomíme, ľahko sa môžeme ocitnúť v začarovanom kruhu pochybností, viny a vyčerpania.
Ak sa nechcete nechať vtiahnuť do hry narcistu, osvojte si túto stratégiu:
Každý z nás má svoje negatíva a pozitíva. Je len na nás, ako dokážeme ovládať seba a vedieť držať odstup, ak niekto zasahuje do našej integrity. Ťažké býva aj samotné rozhodnutie takýto vzťah ukončiť.
Psychologička online psychologickej poradne MOJRA
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
V prvej časti nášho dvojdielneho seriálu ste si prečítali o tom, čo je antisociálna porucha osobnosti a že zahŕňa sociopatiu aj psychopatiu.…
Vyhorieť možno aj v osobnej rovine našich životov, nielen v práci. Aktuálny slovenský prieskum ukázal, že sa s takýmto javom…
Písanie rukou písaného písma zohráva nenahraditeľnú úlohu nielen pri učení sa písať v detskom veku, je dôležité aj v období dospievania, má…
