Akustický neuróm (vestibulárny schwannóm) je nezhubný pomaly rastúci nádor vestibulárneho nervu. Tento nerv vedie z vnútorného ucha do mozgu a podáva mu informácie o polohe tela. Nádor nepochádza z nervu samotného, ale z jeho obalu, ktorý sa volá Schwannova pošva. Typickými príznakmi akustického neurómu sú závrat, zvonenie v ušiach (tinitus) a porucha sluchu. Bežne sa zväčšuje veľmi pomaly, ale vzácne dosahuje aj väčšie rozmery a vtedy môže spôsobiť vážne komplikácie.
Vo vnútornom uchu na oboch stranách hlavy sú uložené orgány na vnímanie zvukov a udržiavanie rovnováhy. Informácie z týchto orgánov sa odosielajú prostredníctvom vestibulokochleárnych nervov do mozgu. Vestibulokochleárny nerv má dve časti – vestibulárnu, vedúcu z rovnovážneho orgánu, a kochleárnu – zo sluchového orgánu. Obal týchto nervov sa volá Schwannova pošva. Väčšina akustických neurómov vyrastá z vestibulárnej časti nervu, konkrétne zo Schwannovej pošvy. Preto je názov akustický neuróm dosť nepresný, výstižnejšie je označenie vestibulárny schwannóm.
Príčina vzniku nie je presne známa, ale existuje malé množstvo týchto nádorov, ktoré sa objavujú pri neurofibromatóze 2. typu. Ide o dedičné ochorenie, pri ktorom sa zvyšuje riziko nádorov nervov. Vtedy sa nádor typicky vyskytuje na oboch stranách hlavy. Akustický neuróm rastie zvyčajne pomaly, niekoľko rokov. Vzácnejšie môže dráždiť okolité nervy, to sa prejaví ich poruchou. Veľmi nebezpečný býva útlak mozgu, ktorý ohrozuje život.
Nádor je dlho bez príznakov alebo sa prejavuje veľmi nenápadne. Najčastejšie prvé príznaky sú: postupné zhoršovanie sluchu, pískanie alebo zvonenie v uchu a vertigo (závrat). Ide o klamlivý pocit nechceného pohybu tela alebo jeho okolia. Okrem toho sa môžu prejaviť poruchy rovnováhy ako poruchy chôdze, postoja a koordinácie pohybov. Niekedy ich sprevádza nevoľnosť a vracanie.
Pri raste schwannómu sa môže prejaviť útlak okolitých nervov. Príkladom je brnenie či poruchy citlivosti tváre, slabosť svalov hlavy a zmeny chutí. Jeho zväčšovanie môže spôsobiť i bolesti hlavy, sťažené prehĺtanie a chrapľavý hlas. Asi najobávanejšou komplikáciou akustického neurómu je zvýšenie tlaku v lebke a poškodenie mozgu. Na to môžu upozorniť prejavy ako bolesť hlavy, vracanie, poruchy vedomia a dýchania. V najhoršom prípade môže spôsobiť smrť.
V počiatočnom štádiu sa ochorenie ťažko diagnostikuje, pretože má mierne prejavy, ktoré sa často považujú za normálnu súčasť starnutia. Pri stanovení diagnózy je dôležité opísať lekárovi príznaky. Ten uši vyšetrí a môže zvoliť ďalšie, špeciálne vyšetrenia. Súčasťou diagnostiky by mala byť audiometria (testovanie sluchu) a zobrazovacie metódy. Najvhodnejšou je magnetická rezonancia (MRI) – ak nie je dostupná, doktor môže zvážiť aj CT snímkovanie.
Zvolenie liečebného postupu závisí od veľkosti nádoru, rýchlosti jeho rastu, jeho uloženia a príznakov, ktoré spôsobuje. Lekár môže zvoliť jednu z troch taktík:
Pozorovanie
Je založené na pravidelnom vyšetrovaní a snímkovaní pacientov. Najčastejšie sa volí u starších ľudí, pre ktorých by mohli byť iné postupy rizikové, a v prípade pomaly rastúcich nádorov.
Operácia
Jej cieľom je odstránenie nádoru so snahou ušetriť okolité nervy. Operuje sa buď cez otvor v lebke, alebo cez vnútorné ucho.
Rádioterapia (ožarovanie)
Volí sa spravidla pri pomaly rastúcich nádoroch a u starších ľudí. Účinky rádioterapie sa začnú objavovať až po niekoľkých mesiacoch, či dokonca rokoch, od ožiarenia.