Angiografia

Angiografia je vyšetrenie, pri ktorom sa za pomoci röntgenu zobrazujú cievy. Keďže cievy nie je dobre vidieť len prostredníctvom röntgenu, využíva sapriich zobrazovaníaj špeciálna kontrastná látka, ktorá sa vpichne pacientovi do tepny. Angiografia pomáha zistiť stav ciev, skontrolovať prietok krvi cievami a odhaliť prípadné problémy.

Existuje viacero druhov angiografie, podľa toho, aké cievy sa vyšetrujú:

• koronarografia alebo koronárna angiografia – kontrola srdcových tepien a ciev,
• cerebrálna angiografia – kontrola mozgových ciev,
• pľúcna angiografia – kontrola pľúcnej tepny a ciev,
• renálna angiografia – kontrola obličkových ciev.

Ako sa vyšetrenie vykonáva
Angiografické vyšetrenie sa vykonáva spravidla za bdelého stavu pacienta. Celková anestézia sa využíva iba niekedy v prípade malých detí. Pacientovi môžu byť v niektorých prípadoch podané sedatíva na upokojenie.

Pacient si pred vyšetrením ľahne na chrbát na vyšetrovací stôl. Na mieste tepny urobí lekár do kože malý zárez (najčastejšie v trieslach alebo na zápästí), cez ktorý zavedie tenký katéter. Cez tento katéter sa vpichne do tepny kontrastná látka. Miesto rezu je znecitlivené lokálnym anestetikom.

Lekár následne urobí niekoľko röntgenových snímok, takzvaných angiogramov. Celé vyšetrenie trvá pol hodiny až dve hodiny a nebýva bolestivé, pacient však môže počas jeho priebehu pociťovať nepríjemné pocity pri zavádzaní katétra a pri jeho vyťahovaní.

Po angiografii je zvyčajne pacient schopný ísť domov v ten istý deň, prípadne zostáva cez noc na pozorovanie. Je dôležité predísť najmä krvácaniu rany, teda rezu, cez ktorý bol zavedený katéter. Hoci ide o malú ranku, krvácanie predstavuje riziko.

Po zákroku je dobré dostatočne piť, aby sa z tela odstránila kontrastná látka, ktorá zaťažuje obličky. Výsledky vyšetrenia sa pacient dozvie o niekoľko dní až týždňov.Dôvody na podstúpenie vyšetrenia-angiografie
Toto vyšetrenie sa vykonáva najčastejšie pri podozrení na cievne problémy. Využíva sa často pri týchto ochoreniach:

• artérioskleróza: zúženie tepien a riziko infarktu,
• periférne artériové ochorenie: znížený prietok krvi do dolných končatín,
• mozgová aneuryzma: vypuklina v cievach v mozgu,
• pľúcna embólia: upchatie pľúcnej tepny,
• zúženie obličkových tepien.

Riziká angiografie
Hoci ide skôr o nenáročný a pomerne bezpečný zákrok, prináša i riziká. Pacienti môžu niekoľko dní či týždňov po zákroku pociťovať bolesti a mať podliatiny v mieste rezu. Rizikom je aj krvácanie z rany alebo jej infekcia. Vo vážnejších prípadoch môže byť nutná antibiotická liečba na potlačenie zápalu.

Ďalším rizikom je alergia na kontrastnú látku. Život ohrozujúca alergická reakcia – anafylaktický šok – sa objavuje v malom množstve prípadov. Poškodenie obličiek spôsobené kontrastnou látkou je tiež jednou z možných komplikácií, zvyčajne ide o dočasný stav. Vo vážnych prípadoch môže dôjsť k srdcovému infarktu, poškodeniu tepny a vnútornému krvácaniu. Tieto vážne následky sú však zriedkavé.