Anorexia (po latinsky anorexia nervosa) je mentálna porucha príjmu potravy. Vyskytuje sa prevažne u mladých dievčat a žien vo veku 12 – 30 rokov, no muži nie sú výnimkou. Pri anorexii dochádza ku skreslenému vnímaniu samého seba a strachu z priberania. Pacient s takouto poruchou sa snaží o prehnanú redukciu svojej hmotnosti, ktorá môže vyústiť do nebezpečného a často nezvratného poškodenia vlastného organizmu. Vystavuje sa riziku hypotenzie (nízky tlak), osteopatie (ochorenie kostí) a arytmií ohrozujúcich život (srdce stráca funkciu pumpy). Nastáva metabolický rozvrat človeka, nutná je hospitalizácia.
Príčinou môže byť tlak médií prezentujúcich predstavu o tom, ako by mal človek vyzerať, častý výsmech až šikanovanie zo strany spolužiakov, kolegov, „kamarátov“, v angličtine označovaný ako body-shaming. Spúšťače anorexie môžu byť aj genetickej a biochemickej povahy. Kombinácia prostredia a vrodených vlastností predurčuje, či človek bude, alebo nebude niesť bremeno tejto mentálnej poruchy. V praxi sa môžeme stretnúť s dvoma typmi anorexie — reštrikčným a purgatívnym. Reštrikčný typ je charakteristický hladovaním a/alebo nadmerným cvičením. Pri purgatívnom type sa strieda fáza sústavného jedenia a očistná fáza s používaním laxatív, diuretík alebo klystírov.
Na pacientoch možno pozorovať príznaky behaviorálne aj fyzické, často sprevádzané depresiou a inými psychickými poruchami. Patrí sem odopieranie si jedla, nízka hmotnosť, intenzívny strach z priberania, nedostatok uvedomenia si závažnosti extrémne nízkej hmotnosti, neprimeraný pohľad na seba samého. Pri prudkej strate hmotnosti dochádza k zastaveniu menštruačného cyklu u dievčat (amenorhea).
Diagnóza sa stanovuje z pozorovaných príznakov. Na jej určenie neexistuje žiadna presná hodnota straty hmotnosti pacienta. Podľa spôsobu, akým chudne, sa diagnostikuje typ anorexie. Závažnosť ochorenia lekár určí na základe hodnoty BMI (Body Mass Index). Čím je nižšia, tým sú klinické následky ochorenia vážnejšie a pacient vyžaduje prísny klinický dohľad. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stanovila nasledovné hodnoty:
Mierna podvýživa: BMI ≥ 17 kg/m 2
Priemerná podvýživa: BMI 16-16.99 kg/m 2
Ťažká podvýživa: BMI 15-15.99 kg/m 2
Extrémna podvýživa: BMI < 15 kg/m 2
Okrem BMI existujú ďalšie antropometrické ukazovatele, ako je percento tuku v tele, objem svalu paže, podkožný tuk stanovený kaliperom a iné.
Liečba má najviac žiadaný efekt, keď je multidisciplinárna. Uzdravenie je možné s pomocou psychológa, lekára primárnej zdravotnej starostlivosti, nutričného terapeuta a rodinnej podpory. Takáto komplexná starostlivosť ponúka pacientovi dozor nad kalorickým príjmom, rast hmotnosti, zlepšenie BMI, vytvorenie stratégie, ktorá zmení jeho sebavnímanie a návrat k bežným vzorcom stravovania. Lieky sa v terapii nepoužívajú často. Súčasťou liečby môžu byť antidepresíva a výživové doplnky.
Genetické faktory, bohužiaľ, nemožno zmeniť, preto prevencia spočíva v ovplyvnení prostredia. Je vhodné obklopiť sa správnymi ľuďmi, nájsť si hobby prinášajúce radosť, teda odviesť svoju pozornosť od telesného obrazu na niečo iné. Veľké plus je vyhľadanie odbornej pomoci u terapeuta, ak u človeka pretrvávajú pocity úzkosti a menejcennosti. Jednoduchý rozhovor s odborníkom môže podchytiť poruchu v raných štádiách a tak zabrániť potenciálnemu sebapoškodeniu.
Výpočet BMI pomáha odhaliť obezitu, nie vždy je však spoľahlivý.
Lekársky pojem obezita znamená oveľa viac ako len nadmernú hmotnosť. Je spojená s viac ako 200 komplikáciami, ktoré často vedú…
Vedeli ste, že morbídna obezita môže mať na srdce a cievy horší vplyv ako fajčenie či závislosť od alkoholu? Je…
