September 2015 – Dvadsaťsedemročný bežec zomrel počas polmaratónu v Budapešti. Skolaboval na 20. kilometri a nepomohol mu ani zásah lekárskeho tímu.
Marec 2013 – Po skončení maratónu v Tel Avive skonal na následky veľkého tepla 30-ročný bežec, ktorý dostal porážku. Skolabovaného bežca previezli do nemocnice, ale lekárom sa už nepodarilo ho oživiť.
September 2012 – Mexičan Juan Pablo de la Mora požiadal o lekársku pomoc krátko po príchode do cieľa maratónu. Napriek hospitalizácii sa ho nepodarilo zachrániť.
Marec 2010 – Štyridsaťtriročný bežec skolaboval 500 m pred cieľom berlínskeho polmaratónu a ani rýchla reakcia prítomných záchranárov mu nedokázala pomôcť.
Z takýchto správ každého zamrazí: „Ako to, že umreli, veď to boli športovci!“ A keďže v posledných rokoch takýchto prípadov pribúda, začínajú sa objavovať informácie spochybňujúce prínos športu pre zdravie.
Úmrtí je naozaj viac, ako v minulosti. Nie však preto, že by behanie malo negatívny vplyv na zdravie, ale preto, lebo na bežeckých pretekoch sa zúčastňuje stále väčší počet pretekárov. Veď len štatistika Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach hovorí jasnou rečou – pred 20 rokmi stála na štarte sotva tisícka pretekárov, v roku 2010 to bolo už 5421 bežcov a v tomto roku dokonca 11039. A len v USA sa za posledných 10 rokov zvýšil počet bežcov, ktorí dokončili aspoň jeden maratón, o takmer 200-tisíc.
U dospelých športovcov sa uvádza výskyt náhlych úmrtí 1 : 15 000 až 1 : 50 000 za rok u bežcov a maratónskych bežcov. Konkrétne na londýnskom maratóne predstavuje riziko úmrtia bežca dokonca len 1 : 80 000 (štúdia sledovala 650-tisíc účastníkov maratónu v Londýne v priebehu 25 rokov). Každý takýto prípad je však pre laickú verejnosť šokujúci, pretože športovci sú považovaní za predstaviteľov zdravého životného štýlu, stelesnenie zdravia a nezraniteľnosti. No riziko úmrtia počas maratónskych pretekov je stále oveľa nižšie, ako riziko, že človek zomrie počas svojej bežnej dennej aktivity.
Časopis The New England Journal of Medicine v roku 2012 zverejnil výsledky svojho desaťročného výskumu Cardiac Arrest during Long-Distance Running Races. Z 10,9 milióna bežcov, sa zástava srdca vyskytla v 59 prípadoch, čo predstavuje mieru výskytu 0,54 na 100 000 účastníkov. Väčšinu prípadov spôsobilo existujúce kardiovaskulárne ochorenie bežca. Výskyt úmrtí počas maratónov bol výrazne vyšší ako pri polmaratónoch a väčšinu nešťastníkov tvorili muži (ich účasť na dlhých behoch je hojnejšia, než u žien). Z 59 prípadov srdcovej zástavy bolo až 42 smrteľných.
Najväčšiemu riziku kolapsu sú bežci vystavení v posledných kilometroch a metroch dlhých pretekov. Niekedy bežec skolabuje dokonca až v cieli. Väčšina z nich trpí skrytým ochorením srdca, ktoré sa pri bežnom vyšetrení neodhalí.
Podľa profesora Dušana Mešku z Kliniky telovýchovného lekárstva UK JLF v Martine bola skoro v polovici prípadov náhleho úmrtia bežcov (48 %) prítomná hypertrofická kardiomyopatia. Ide o najčastejšiu príčinu náhleho úmrtia športovcov do 35 rokov. Nad 35 rokov začína prevažovať ako hlavná príčina úmrtia koronárna choroba srdca. Tieto stavy zvyčajne nesprevádzajú žiadne alebo len minimálne príznaky a sú len málo pravdepodobne diagnostikované počas života. Len 2 až 5 % mladých športovcov, ktorí náhle zomreli, mali podľa profesora Mešku normálne srdce a definitívna príčina úmrtia ostala neznáma.
Dôvodom, prečo bežec skolabuje, býva kombinácia námahy a dehydratácie. Srdce aj kvôli vysokej hladine adrenalínu pumpuje až sedemkrát viac krvi za minútu, než v pokoji. Dochádza k poklesu objemu krvi a následne k nedostatočnému zásobovaniu kyslíkom. Ľudia so skrytým srdcovým ochorením takýto stav nemusia zvládnuť. Slovenskí organizátori veľkých bežeckých podujatí sa zatiaľ s úmrtím na pretekoch nestretli. Pripúšťajú však, že nie je otázka či, ale kedy k tomu príde.
Aby znížili túto pravdepodobnosť na minimum, zdôrazňujú bežcom, aby sa na preteky hlásili, len ak sú naozaj zdraví. Zároveň im na zadnej strane štartového čísla odporúčajú vyplniť informácie o svojom zdravotnom stave.
„Aj u nás sa vďaka tomu, že bežec mal uvedené údaje o sebe, podarilo záchranárom oživiť ho, keď skolaboval na trati. Na štartové číslo si napísal, akým ochorením trpí a záchranári mu vedeli hneď poskytnúť takú pomoc, ako potreboval. Tieto informácie majú pre každého bežca cenu života, v niektorých prípadoch ide ozaj o sekundy a každá informácia, ktorá pomôže a upresní stav, sa ráta stonásobne. Preto sa stále snažíme apelovať na bežcov, aby jednak nepodceňovali svoj zdravotný stav a prípadnú prechodenú alebo vyliečenú chorobu pred štartom, ale aj vypĺňali údaje o svojich zdravotných problémoch na štartové číslo,“ hovorí Peter Pukalovič riaditeľ agentúry Be Cool, ktorá organizuje bratislavský maratón.
Prečo o tom píšeme v zime, keď je dávno po maratónskej sezóne? Pretože práve v zimnom období pribúda v ambulanciách pacientov so srdcovo-cievnymi problémami. Navštívia lekára dokonca častejšie, než pacienti s infekciou dýchacích ciest. Počas minulej zimy podľa údajov zdravotnej poisťovne Dôvera vyhľadalo kvôli vysokému krvnému tlaku svojho všeobecného lekára až 95-tisíc ľudí, kým s akútnou infekciou horných dýchacích ciest to bolo o 5-tisíc pacientov menej. V tomto období je dokonca až o tretinu viac srdcových záchvatov ako inokedy.
Okrem toho len veľmi malé percento pravidelných bežcov, ktorí sa zúčastňujú pretekov, sa aspoň raz za rok nechá preventívne vyšetriť všeobecným lekárom a úplné minimum z nich navštívi športového lekára. Nájsť si čas na poriadnu preventívnu prehliadku sa však naozaj oplatí. Lebo kto nemá zdravé srdce, do „cieľa“ svojho života môže naozaj dobehnúť zbytočne skoro…