Smrť na pretekoch: Skutočná hrozba či nafúknutá bublina?

V tomto článku sa dozviete

• Kde je pravda?
• Aké je teda riziko úmrtia pri behu?
• 10-ročný výskum
• Pravá príčina
• Málo kyslíka
• „Zlaté“ štartové číslo
• Zima srdcu nepraje

Z takýchto správ každého zamrazí: „Ako to, že umreli, veď to boli športovci!“ A keďže v posledných rokoch takýchto prípadov pribúda, začínajú sa objavovať informácie spochybňujúce prínos športu pre zdravie.

Kde je pravda?

Úmrtí je naozaj viac, ako v minulosti. Nie však preto, že by behanie malo negatívny vplyv na zdravie, ale preto, lebo na bežeckých pretekoch sa zúčastňuje stále väčší počet pretekárov. Veď len štatistika Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach hovorí jasnou rečou – pred 20 rokmi stála na štarte sotva tisícka pretekárov, v roku 2010 to bolo už 5421 bežcov a v tomto roku dokonca 11039. A len v USA sa za posledných 10 rokov zvýšil počet bežcov, ktorí dokončili aspoň jeden maratón, o takmer 200-tisíc.

Aké je teda riziko úmrtia pri behu?

U dospelých športovcov sa uvádza výskyt náhlych úmrtí 1 : 15 000 až 1 : 50 000 za rok u bežcov a maratónskych bežcov. Konkrétne na londýnskom maratóne predstavuje riziko úmrtia bežca dokonca len 1 : 80 000 (štúdia sledovala 650-tisíc účastníkov maratónu v Londýne v priebehu 25 rokov). Každý takýto prípad je však pre laickú verejnosť šokujúci, pretože športovci sú považovaní za predstaviteľov zdravého životného štýlu, stelesnenie zdravia a nezraniteľnosti. No riziko úmrtia počas maratónskych pretekov je stále oveľa nižšie, ako riziko, že človek zomrie počas svojej bežnej dennej aktivity.

10-ročný výskum

Časopis The New England Journal of Medicine v roku 2012 zverejnil výsledky svojho desaťročného výskumu Cardiac Arrest during Long-Distance Running Races. Z 10,9 milióna bežcov, sa zástava srdca vyskytla v 59 prípadoch, čo predstavuje mieru výskytu 0,54 na 100 000 účastníkov. Väčšinu prípadov spôsobilo existujúce kardiovaskulárne ochorenie bežca. Výskyt úmrtí počas maratónov bol výrazne vyšší ako pri polmaratónoch a väčšinu nešťastníkov tvorili muži (ich účasť na dlhých behoch je hojnejšia, než u žien). Z 59 prípadov srdcovej zástavy bolo až 42 smrteľných.

Najväčšiemu riziku kolapsu sú bežci vystavení v posledných kilometroch a metroch dlhých pretekov. Niekedy bežec skolabuje dokonca až v cieli. Väčšina z nich trpí skrytým ochorením srdca, ktoré sa pri bežnom vyšetrení neodhalí.

Pravá príčina

Podľa profesora Dušana Mešku z Kliniky telovýchovného lekárstva UK JLF v Martine bola skoro v polovici prípadov náhleho úmrtia bežcov (48 %) prítomná hypertrofická kardiomyopatia. Ide o najčastejšiu príčinu náhleho úmrtia športovcov do 35 rokov. Nad 35 rokov začína prevažovať ako hlavná príčina úmrtia koronárna choroba srdca. Tieto stavy zvyčajne nesprevádzajú žiadne alebo len minimálne príznaky a sú len málo pravdepodobne diagnostikované počas života. Len 2 až 5 % mladých športovcov, ktorí náhle zomreli, mali podľa profesora Mešku normálne srdce a definitívna príčina úmrtia ostala neznáma.

Málo kyslíka

Dôvodom, prečo bežec skolabuje, býva kombinácia námahy a dehydratácie. Srdce aj kvôli vysokej hladine adrenalínu pumpuje až sedemkrát viac krvi za minútu, než v pokoji. Dochádza k poklesu objemu krvi a následne k nedostatočnému zásobovaniu kyslíkom. Ľudia so skrytým srdcovým ochorením takýto stav nemusia zvládnuť. Slovenskí organizátori veľkých bežeckých podujatí sa zatiaľ s úmrtím na pretekoch nestretli. Pripúšťajú však, že nie je otázka či, ale kedy k tomu príde.

„Zlaté“ štartové číslo

Aby znížili túto pravdepodobnosť na minimum, zdôrazňujú bežcom, aby sa na preteky hlásili, len ak sú naozaj zdraví. Zároveň im na zadnej strane štartového čísla odporúčajú vyplniť informácie o svojom zdravotnom stave.

„Aj u nás sa vďaka tomu, že bežec mal uvedené údaje o sebe, podarilo záchranárom oživiť ho, keď skolaboval na trati. Na štartové číslo si napísal, akým ochorením trpí a záchranári mu vedeli hneď poskytnúť takú pomoc, ako potreboval. Tieto informácie majú pre každého bežca cenu života, v niektorých prípadoch ide ozaj o sekundy a každá informácia, ktorá pomôže a upresní stav, sa ráta stonásobne. Preto sa stále snažíme apelovať na bežcov, aby jednak nepodceňovali svoj zdravotný stav a prípadnú prechodenú alebo vyliečenú chorobu pred štartom, ale aj vypĺňali údaje o svojich zdravotných problémoch na štartové číslo,“ hovorí Peter Pukalovič riaditeľ agentúry Be Cool, ktorá organizuje bratislavský maratón.

Zima srdcu nepraje

Prečo o tom píšeme v zime, keď je dávno po maratónskej sezóne? Pretože práve v zimnom období pribúda v ambulanciách pacientov so srdcovo-cievnymi problémami. Navštívia lekára dokonca častejšie, než pacienti s infekciou dýchacích ciest. Počas minulej zimy podľa údajov zdravotnej poisťovne Dôvera vyhľadalo kvôli vysokému krvnému tlaku svojho všeobecného lekára až 95-tisíc ľudí, kým s akútnou infekciou horných dýchacích ciest to bolo o 5-tisíc pacientov menej. V tomto období je dokonca až o tretinu viac srdcových záchvatov ako inokedy.

Okrem toho len veľmi malé percento pravidelných bežcov, ktorí sa zúčastňujú pretekov, sa aspoň raz za rok nechá preventívne vyšetriť všeobecným lekárom a úplné minimum z nich navštívi športového lekára. Nájsť si čas na poriadnu preventívnu prehliadku sa však naozaj oplatí. Lebo kto nemá zdravé srdce, do „cieľa“ svojho života môže naozaj dobehnúť zbytočne skoro…