V najnovšej časti seriálu Nemocnica, z dielne TVJOJ, ste mohli vidieť prípad 55 ročného pacienta, ktorému znepríjemňovali život časté návštevy toalety, najmä v nočných hodinách. Zo silného nutkania na močenie z toho boli vždy len tri kvapky, pričom o pol hodinu pociťoval toto nutkanie zas. Pre väčšinu mužov môžu byť tieto nočné návštevy toalety prvým príznakom zväčšenej prostaty. Bolo tak aj v prípade tohto pacienta. Diagnóza; benígna hyperplázia prostaty, čo to je, prečo vzniká a ako sa tento stav lieči sa dozviete v našom článku.
Po prečítaní tohto článku budete vedieť:
Benígna hyperplázia označuje nerakovinové zväčšenie prostaty. To znamená, že sama o sebe nie je život ohrozujúcim stavom, ani nespôsobuje rakovinu prostaty. V priebehu života muža prechádza prostata dvomi hlavnými obdobiami rastu. Prvý nastáva skoro v puberte, kedy prostata zdvojnásobí svoju veľkosť. Druhá fáza rastu začína okolo 25. roku a pokračuje počas väčšiny života muža.
Tým, že sa prostata zväčšuje, tlačí na močovú rúru a zviera ju. Močový mechúr môže tlakom prostaty slabnúť až stratí schopnosť úplne sa vyprázdniť, pričom časť moču vždy zostane v močovom mechúre. Zúženie močovej trubice a retencia moču, neschopnosť úplne vyprázdniť močový mechúr, spôsobujú mnohé z problémov spojených s benígnou hyperpláziou prostaty.
Prostata, alebo predstojnica, je žľaza v tvare gaštanu, ktorá je súčasťou mužského reprodukčného systému. Nachádza sa tesne pod močovým mechúrom a obklopuje hornú časť močovej trubice, ktorá odvádza moč z močového mechúra. Hlavnou funkciou prostaty je produkcia prostatického sekrétu, ktorý predstavuje 20 až 30 percent objemu ejakulátu. Prostatický sekrét obsahuje enzýmy, bielkoviny a minerály, ktoré chránia a vyživujú spermie a sú nevyhnutné pre ich správne fungovanie. Zmeny v zložení alebo sekrécii prostatickej tekutiny ovplyvňujú funkciu spermií a tým aj mužskú plodnosť. Tieto zmeny môžu vzniknúť v dôsledku rôznych zdravotných problémov s prostatou.
Presná príčina benígnej hyperplázie prostaty nie je úplne objasnená, vyskytuje sa však u starších mužov, a preto sa predpokladá, že za to môžu zmeny pohlavných hormónov počas starnutia. Muži počas svojho života produkujú testosterón, mužský pohlavný hormón, a malé množstvo ženského hormónu, estrogénu. S pribúdajúcim vekom u mužov množstvo aktívneho testosterónu klesá, čím sa zvyšuje podiel estrogénu. Štúdie naznačujú, že vyšší podiel estrogénu môže podporovať rast buniek prostaty.
Nasledujúce faktory zvyšujú riziko vzniku benígnej hyperplázie prostaty:
Zväčšenie prostaty zriedkavo vyvoláva príznaky u mužov mladších ako 40 rokov. Približne jedna tretina mužov pociťuje stredne závažné až závažné symptómy vo veku 60 rokov a približne polovica ich má vo veku 80 rokov.
Ak zväčšená prostata spôsobuje problémy vášmu otcovi, alebo bratovi, je veľká pravdepodobnosť, že v budúcnosti potrápi aj vás.
Štúdie ukazujú, že cukrovka, ako aj srdcovocievne choroby a užívanie betablokátorov, liekov na vysoký krvný tlak a arytmie, môžu zvýšiť riziko hyperplázie prostaty.
Štúdie ukazujú, že obezita vplýva negatívne na zväčšenie prostaty a naopak fyzická aktivita zlepšuje prognózu hyperplázie prostaty.
Príznaky zväčšenej prostaty vznikajú najčastejšie v dôsledku zablokovanej močovej rúry, alebo oslabeného močového mechúra, ktorý je preťažený z toho, ako sa moč snaží dostať von cez zúženú močovú rúru.
Veľkosť prostaty nie vždy určuje závažnosť blokády, alebo symptómov. Niektorí muži s výrazne zväčšenou prostatou majú malú blokádu močovej rúry a pociťujú menej závažné symptómy, zatiaľ čo iní muži, ktorí majú minimálne zväčšenú prostatu, majú viac zablokovanú močovú rúru a pociťujú závažnejšie príznaky. U väčšiny mužov majú symptómy tendenciu sa časom postupne zhoršovať.
Príznaky naznačujúce benígnu hyperpláziu prostaty môžu zahŕňať:
Medzi menej časté príznaky patrí:
U niektorých pacientov so zväčšenou prostatou sa môžu objaviť nasledovné komplikácie:
Neschopnosť úplne vyprázdniť močový mechúr môže zvýšiť riziko infekcie močových ciest v dôsledku nahromadenia baktérii.
Vznikajú tiež v dôsledku zadržiavania moču, pričom môžu následne viesť k infekcii, mechanickému poškodeniu močových ciest a krvi v moči.
Ak sa zadržiavanie moču nelieči, močový mechúr sa môže časom natiahnuť a oslabiť. Keď sa natiahne príliš, svaly v močovom mechúre sa môžu poškodiť a prestanú správne fungovať, čo len prispieva k sťaženému vyprázdňovaniu.
Tlak v močovom mechúre spôsobený zadržiavaním moču môže priamo poškodiť obličky alebo umožniť infekciám močového mechúra dostať sa spätne až do obličiek.
Hoci benígne zväčšenie prostaty samo o sebe tieto problémy nespôsobuje, môžu sa však objaviť ako nežiaduci účinok niektorých druhov liečby používaných na zväčšenú prostatu.
Diagnostika zväčšenej prostaty sa opiera o rôzne vyšetrovacie metódy. Keď navštívite lekára ako prvé sa vás opýta na príznaky, ktoré pociťujete rovnako ako aj či sa podobné príznaky u vás v rodine už vyskytli. Po odobraní anamnézy prejde lekár na fyzikálne vyšetrenie počas ktorého si lekár všíma či pacient nemá zväčšené alebo citlivé lymfatické uzliny v slabinách a opuchnutý alebo citlivý miešok. Súčasťou fyzikálneho vyšetrenia je aj digitálne rektálne vyšetrenie prostaty, ktoré sa vykonáva prstom cez konečník.
Ak lekár zistí akékoľvek abnormality môže pokračovať v diagnostike nasledovnými vyšetreniami:
Analýza vzorky moču môže pomôcť vylúčiť infekciu alebo iné ochorenia, ktoré spôsobujú podobné príznaky. Vyšetrenie krvi môže odhaliť problémy s obličkami, alebo zvýšenú hladinu PSA (prostatický špecifický antigén), čo je enzým produkovaný bunkami prostaty. Jeho hladiny sa pri zväčšenej prostate zvyšujú, avšak zvýšiť sa môže aj pri chirurgických zákrokoch, infekciách, alebo rakovine prostaty.
Toto vyšetrenie spočíva v tom, že pacient močí do nádoby pripojenej k prístroju, ktorý meria silu prúdu moču. Výsledky pravidelných testov pomáhajú časom určiť, či sa váš stav zlepšuje alebo zhoršuje.
Týmto vyšetrením sa zisťuje, či dokáže pacient úplne vyprázdniť močový mechúr. Test je možné vykonať pomocou ultrazvuku alebo vložením katétra do močového mechúra po močení, aby sa zmeralo, koľko moču zostáva v močovom mechúre.
Pacient si vedie záznam ako často chodí močiť, koľko vymočí a koľko tekutín vypije počas 24 hodín.
Ak je váš zdravotný stav zložitejší môžu vám byť naordinované špecifickejšie vyšetrenia:
Do konečníka sa vloží ultrazvuková sonda, pomocou ktorej sa meria a hodnotí prostata.
Pomocou transrektálneho ultrazvuku sa k prostate zavedie ihla pomocou ktorej sa odoberie vzorka tkaniva prostaty. Vyšetrenie tkaniva môže pomôcť lekárovi vylúčiť rakovinu prostaty.
Pri tomto vyšetrení sa do močovej rúry vkladá cytoskop, osvetlený flexibilný nástroj, ktorý umožňuje lekárovi vidieť vnútro močovej trubice a močového mechúra. Pred vyšetrením sa podáva pacientovi lokálne anestetikum na znecitlivenie.
Pre zväčšenú prostatu je k dispozícii široká škála liečebných metód, vrátane zmeny životného štýlu, liekov, minimálne invazívnych terapií a chirurgických zákrokov. Voľba vhodnej liečby závisí od niekoľkých faktorov, vrátane:
V prípade, že má pacient iba mierne zväčšenú prostatu a príznaky mu výrazne neovplyvňujú kvalitu života nemusí potrebovať liečbu, stačí mu zmena životného štýlu . Namiesto liečby mu môže urológ odporučiť pravidelné kontroly, na ktorých bude sledovať či sa hyperplázia nezhoršuje. Ak sú však príznaky zväčšenej prostaty obťažujúce alebo predstavujú zdravotné riziko volí sa niektorá z nasledujúcich možností:
Lekár vám môže predpísať lieky, ktoré zastavujú rast, zmenšujú prostatu, alebo znižujú príznaky spojené s benígnou hyperpláziou prostaty.
Minimálne invazívne zákroky zmierňujú príznaky hyperplázie prostaty, keď sa lieky ukážu ako neúčinné. Tieto liečebné postupy môžu zredukovať zväčšené tkanivo prostaty alebo rozšíriť močovú rúru, čo pomôže zmierniť upchatie a zadržiavanie moču.
Urológ môže odporučiť operáciu v prípade, že je liečba liekmi a minimálne invazívnymi postupmi neúčinná, príznaky sú veľmi obťažujúce alebo keď vznikajú závažné komplikácie. Pomocou chirurgického zákroku sa odstráni časť tkaniva prostaty čo významne pomáha zmierniť príznaky zväčšenej prostaty.