Besnota (rabies, lyssa) je veľmi závažné vírusové ochorenie centrálneho nervového systému postihujúce teplokrvné živočíchy. Patrí medzi zoonózy, choroby prenosné zo zvierat na človeka. Keďže vírus besnoty napáda nervové bunky v mozgu, ochorenie sa prejavuje zmenami správania, agresivitou, kŕčmi a napokon vedie k celkovej paralýze až k smrti. Väčšina obetí besnoty je z vidieckej časti Afriky a Ázie, kde je zlá dostupnosť očkovania.
Pôvodcom ochorenia je vírus besnoty (Lyssavirus), ktorý sa prenáša slinami nakazených voľne žijúcich i domácich mäsožravcov. Na Slovensku je to najmä pes, líška, vlk, mačka či netopier. Do ľudského tela sa vírus najčastejšie dostane pri pohryznutí alebo poslinení rany. Z miesta nákazy sa vírus rýchlo šíri do mozgu, kde sa množí a spôsobuje akútny zápal.
Od času nakazenia po prejavy prvých príznakov besnoty môže uplynúť rôzne dlhý čas, zvyčajne dva týždne až niekoľko mesiacov. Na začiatku sa choroba prejavuje príznakmi podobnými chrípke (horúčka, bolesť hlavy, nevoľnosť, malátnosť, nepokoj). V mieste jazvy po poranení (pohryznutí) človek môže pociťovať napätie až bolesť, hoci rana je dobre zahojená. O niekoľko dní sa pridružia záchvaty kŕčov hltana, hrtana a dýchacích svalov. Pacient nemôže prehĺtať a ťažko sa mu dýcha. Charakteristickým príznakom je tiež hydrofóbia (pacient neznesie pohľad na vodu a dokonca ani zvuk tečúcej vody). V ďalšom priebehu sa stupňujú kŕče, pridruží sa stuhnutosť šije, výrazný nepokoj až záchvaty zúrivosti. V poslednom štádiu nastáva celková paralýza, ochrnutie svalov, a pacient zakrátko umiera na udusenie.
Bezprostredne po pohryznutí je nevyhnutné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Dôležité je tiež vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom, ktorý potvrdí alebo vylúči besnotu. Ak ide o podozrivé či neznáme zviera, pohryznutého človeka by mal po ošetrení poranenia vždy vyšetriť infektológ a stanoviť ďalší postup.
Ochorenie po prepuknutí príznakov nie je liečiteľné, preto sa kladie veľký dôraz na predchádzanie vzniku nákazy, prípadne zabránenie šírenia choroby v nakazenom jedincovi.
Ochrana pred vznikom besnoty spočíva najmä v zabránení prenosu infekcie. Dôležité je vyhýbať sa kontaktu s neznámymi zvieratami a nedotýkať sa uhynutých lesných zvierat. Preventívne očkovanie proti besnote sa vykonáva len u rizikových skupín obyvateľstva, ako sú veterinári, poľovníci, lesní robotníci, chovatelia zvierat a podobne. V rámci základného očkovania sa podávajú tri dávky vakcíny a následne je potrebné preočkovanie každé 3 roky.
V prípade už vzniknutého poranenia podozrivým alebo neznámym zvieraťom je nutné dôsledné vypláchnutie rany tečúcou vodou a mydlom s následnou aplikáciou alkoholového roztoku alebo jódovej tinktúry a okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci. U pacienta s vysokým rizikom je najúčinnejším preventívnym opatrením zaočkovanie proti besnote spolu s podaním antirabického séra. Pacient teda dostane sériu piatich vakcín – 0., 3., 7., 14. a 30. deň po poranení, vakcíny sa aplikujú do svalu alebo pod kožu. Zároveň sa do okolia rany jednorazovo podáva antirabické sérum (hotové protilátky neutralizujúce vírus besnoty a znemožňujúce jeho ďalšie šírenie).
Hoci je besnota najmä ochorenie zvierat, ročne na ňu umrie približne 60 000 ľudí, a to najmä v rozvojových krajinách Afriky…
Podľa odborníkov sa výskutu opičích kiahní môžeme aj my. Slovensko sa na možný príchod opičích kiahní pripravuje nákupom 2000 dávok…
Pitie z jedného pohára, letné lásky, ale aj herpes zo slnka. Ktorí ľudia sú náchylnejší na herpes simplex? V tomto článku…
