Biologické liečivá sú moderné prípravky charakteristické tým, že na ich výrobu sa používajú živé organizmy, preto majú názov biologické (z gréckeho bios – život). Najčastejšie ide o kultúry geneticky upravených baktérií. Rozmanitosť biologických liečiv je obrazom ich chemických vlastností, kde len malá zmena usporiadania molekúl v proteínoch spôsobí iný účinok v organizme.
Využitie biologických látok
Najčastejšou formou biologických liečiv sú protilátky. Majú podobnú štruktúru ako protilátky, ktoré produkujú naše vlastné biele krvinky na obranu pred infekciami. Väčšinou ide o monoklonálne protilátky. To znamená, že vznikli nakopírovaním jednej protilátky – klonu. Základnou vlastnosťou protilátok je schopnosť špecificky sa viazať len na určité molekuly v našom tele, čo umožňuje široké využitie v medicíne. Používajú sa napríklad v onkológii pri liečbe špecifických nádorov, v imunológii, v reumatológii a ďalších odboroch medicíny.
Ich výhoda je, že sú schopné cielene sa viazať (napríklad na nádorové bunky) a majú menej závažné nežiadúce účinky v porovnaní s chemoterapiou. Ich základnou nevýhodou je imunogenicita – samy o sebe môžu spustiť reakciu nášho imunitného systému, čo môže viesť k vážnym komplikáciám. Ich nasadenie v terapii je prísne individuálne, pre ich veľmi vysokú cenu si často vyžaduje rozhodnutie mnohoodborového tímu a špeciálne povolenie od zdravotnej poisťovne.
Medzi biologické látky zaraďujeme aj vakcíny. Napriek vlne odporu najmä časti laickej verejnosti sú preukázateľne jednými z najúčinnejších liekových prípravkov, aké kedy existovali, a sú hlavným dôvodom, prečo sa vo vyspelých krajinách, kde fungujú očkovacie programy, neumiera na infekcie, ktoré v minulosti usmrtili milióny ľudí.
Poslednou skupinou biologických liečiv sú hormóny. Diabetici užívajúci inzulín užívajú biologické liečivo, v skutočnosti ide totiž o kópiu ľudského inzulínu, ktorú vytvorili geneticky upravené baktérie. Na podobnom princípe funguje akákoľvek náhrada hormónu – pohlavné hormóny, hormóny štítnej žľazy a ďalšie.