Bartonellóza alebo choroba z mačacieho škrabnutia je infekčné bakteriálne ochorenie zo skupiny chorôb, ktorým hovoríme antropozoonóza, teda choroba prenosná zo zvieraťa na človeka. V tomto prípade je nosičom mačka, u ktorej sa choroba nemusí prejaviť. Ďalšími nosičmi sú zriedkavo blchy a kliešte. Hlavné postihnuté orgány sú koža a lymfatické uzliny.
Pôvodcom bartonellózy je baktéria Bartonella henselae. Tá sa v prípade infekcie mačky koncentruje v jej slinách a pravidelným olizovaním následne aj na iných častiach tela. K infekcii dochádza škrabnutím či uhryznutím infikovaným zvieraťom, a to 5 až 10 dní od uhryznutia. Logicky sú najviac ohrození majitelia mačiek a veterinári.
Z miesta vstupu infekcie sa baktérie šíria do lymfatických uzlín, kde proti nim vzniká masívna imunitná reakcia, ktorá vedie k ich zväčšeniu a bolestivosti. Pri častom blízkom kontakte tváre s infikovaným zvieraťom môže dôjsť aj k infekcii oka.
Prvým (a často jediným) príznakom je pľuzgierovitá vyrážka so začervenaním v okolí rany po uhryznutí či škrabnutí. Len v prípade 10 až 20 percent infekcií sa objavia ďalšie príznaky, ktoré sú označované ako uzlinový syndróm. Ide o zväčšenie lymfatických uzlín, najmä v oblasti krku a šije.
Sprevádzajúcimi príznakmi môžu byť: mierne zvýšená teplota, únava a bolesti svalov a hlavy. V prípade postihnutia oka je bolesť lokalizovaná aj v tejto oblasti, pacienti často netolerujú svetlo.
Na diagnostikovanie choroby stačí história škrabnutia či uhryznutia mačkou alebo iným zvieraťom a vznik typických príznakov. Ďalej sa odoberá vzorka krvi, v ktorej sa hľadajú známky prebiehajúcej infekcie.
Vhodné je aj genetické vyšetrenie PCR pre zachytenie tejto baktérie, keďže samotná kultivácia na živnej pôde trvá príliš dlho. Toto vyšetrenie je však nákladné a vzhľadom na jednoduchú liečbu pravdepodobne zbytočné.
Keďže bartonellóza je bakteriálna infekcia, jedinou účinnou terapiou je nasadenie antibiotík, najčastejšie erytromycínu, tetracyklínov či rifampicínu.
Miesto po poškrabaní alebo uhryznutí treba poriadne očistiť peroxidom či Betadinom. Je nutné vyvarovať sa blízkeho kontaktu tváre s maznáčikmi. Po kontakte so zvieratami si treba vždy dôkladne umyť ruky.