Cítiť sa občas nervózne patrí k prirodzenejemocionálnejreakcie človeka. Najčastejšie pociťujeme nervozitu, keď zápasíme s problémami v práci, pred skúškou alebo pred zásadným rozhodnutím. Úzkostné poruchy sú však rôzne. Je to skupina duševných ochorení a tiesní, ktoré ľuďom môžu brániť v normálnom pokračovaní života. Tento nadmerný, nereálny strach môže byť desivý a môže zasahovať do vzťahov a každodenných činností. Psychiatri odhadujú, že takéto problémy má v priebehu života každý štvrtý človek. Chorobná úzkosť (po anglicky anxiety disorder) je nepríjemný emočný stav bez jasnej príčiny v určitý čas. Tým sa výrazne odlišuje od strachu, ktorý má vždy jasný zdroj.
Vznik a príčiny
Vedci presne nevedia, čo je príčinou týchto úzkostných porúch. Rovnako ako iné formy duševných ochorení vychádzajú z kombinácie okolností vrátane zmien v našom mozgu a s prímesou stresu v prostredí. Istú rolu tu môže zohrávať aj predikcia dedičnosti. Poruchy môžu prebiehať v rodinách a môžu byť spojené s defektnými okruhmi v mozgu, ktoré riadia strach a iné emócie.
Rozlišujeme 4 základné druhy úzkosti:
Sociálna úzkostná porucha
Nazýva sa aj sociálna fóbia. Prejavuje sa pocitom úplnej obavy a zníženým sebavedomím v každodenných spoločenských situáciách. Človek sa ubezpečuje, že ostatní ho odsudzujú alebo sa mudokonca vysmievajú.
Špecifické fóbie
Človek pociťuje intenzívny strach z konkrétneho objektu alebo zo situácie, ako sú výšky či lietanie. Strach prekračuje to, čo je zvyčajné a môže spôsobiť, že sa človek začne vyhýbať bežným situáciám.
Panická porucha
Pocit strachu sa objaví náhle. V priebehu záchvatu paniky sa môže objaviť zvýšené potenie, bolesti v hrudi a pocit dusenia sa či neobyčajne silný a nepravidelný srdcový tep. Človek sa môže cítiť ako pri dusení alebo infarkte.
Generalizovaná úzkostná porucha (GAD)
Vyvoláva u človeka nadmerné nerealistické starosti a napätie bez absolútnej a zjavnej príčiny.
Všetky úzkostné poruchy vykazujú niektoré všeobecné príznaky ako panika, strach, nepokoj, búšenie srdca, sucho v ústach, studené, spotené, necitlivé alebo tŕpnuce ruky a nohy, napäté svaly, problémy so spánkom, neschopnosť zostať pokojný a vyrovnaný, dýchavičnosť, nevoľnosť, závrat.
Úzkosť je veľmi často sprevádzaná obavami, posadnutosťou a neschopnosťou sústrediť sa na čokoľvek, čo môže ovplyvniť v neposlednom rade aj náš spánok. Veľký rozdiel medzi strachom a úzkosťou však spočíva v tom, že úzkosť je emočná reakcia na niečo, k čomu nedošlo a čo by reálne existovalo. Napätie sa teda odohráva vnútri nášho tela a je veľmi zložité podniknúť akékoľvek kroky na jeho uvoľnenie. Namiesto toho si naša myseľ dookola prehráva možné scenáre riešení danej situácie, často veľmi nereálne.
Liečba úzkostných porúch je založená na kombinácii psychoterapie a farmakologickej medikácie. Z pohľadu psychoterapeutických metód sa najčastejšie pristupuje ku kognitívno-behaviorálnej terapii. Lekár najskôr vykoná testy, ktoré vylúčia zdravotné problémy, ktoré môžu spôsobovať príznaky. Zatiaľ žiadne laboratórne testy nemôžu konkrétne diagnostikovať tieto úzkostné poruchy. Ak lekár nenájde žiadny medicínsky dôvod toho, ako sa človek cíti, môže ho poslať k psychiatrovi, k psychológovi, prípadne k terapeutovi, ktorý sa zameriava na duševné zdravie. Títo špecialisti použijú priame otázky a pravdepodobne i rôzne testy, aby zistili, ktorým z druhov úzkosti človek trpí.
Hlavnou úlohou liečby terapiou je snaha o zmenu správania pomocou zmeny myslenia. Terapeut sa snaží o zmierňovanie negatívnych psychických i fyzických prejavov úzkosti. V prípade zlyhania psychoterapie musí prísť na rad farmakoterapia, teda podávanie liekov. Je preto dobré poradiť sa so svojím lekárom pred začatím užívania akýchkoľvek liečiv bez predpisu alebo bylinných prípravkov. Mnohé obsahujú chemikálie, ktoré môžu príznaky úzkosti ešte zhoršiť.
Zmierniť príznaky úzkosti často pomôže aj obmedzenie potravín a nápojov, ktoré vo väčšom množstve obsahujú kofeín (káva, čaj, kola, energetické nápoje). Dostatočný spánok, správna a výdatná strava, cvičenie, cyklistika, džoging či aeróbne cvičenie pomáhajú uvoľňovať endorfíny v mozgu, čo pomáha výrazne znížiť stres a zlepšiť náladu.
MUDr. Imrich Mucska je odborníkom v oblasti spánkovej medicíny. Ako predseda Slovenskej spoločnosti spánkovej medicíny pracuje na vytváraní podmienok pre…
Poctivý a ničím nerušený spánok zlepší váš športový výkon. Pravidelné cvičenie zas vedie k zdravšiemu spánku v noci a dostatku…
V predchádzajúcich dvoch častiach nášho seriálu zameraných na určitý typ duševných porúch ste sa mohli dočítať už o dvoch z nich…
