Mozgová mŕtvica patrí medzi najzávažnejšie ochorenia mozgu zhoršujúce ďalšiu kvalitu života. Postihuje predovšetkým ľudí v strednom a vyššom veku. Vyše 80 percent mozgových infarktov je spôsobených upchatím cievy v mozgu. Je treťou najčastejšou príčinou úmrtí. Základom prevencie je úprava krvného tlaku, hladiny cholesterolu, eliminácia fajčenia a dodržiavanie zdravého životného štýlu.
Mozgová mŕtvica patrí medzi najzávažnejšie ochorenia mozgu zhoršujúce ďalšiu kvalitu života pacientov. V nepriaznivom prípade môže viesť až k úmrtiu.
Postihuje hlavne populáciu stredného a vyššieho veku. Vo vyspelých krajinách predstavuje závažný, nielen medicínsky, ale aj sociálno-ekonomický problém. Patrí medzi tretiu najčastejšiu príčinu smrti (po ochoreniach kardiovaskulárneho systému a nádorových ochoreniach) a tiež medzi najčastejšiu príčinu predčasnej invalidizácie pacientov.
Diagnostika cievnej mozgovej príhody (CMP) vyžaduje multidisciplinárne zastúpenie viacerých odborníkov od všeobecného lekára, lekára rýchlej zdravotnej pomoci, neurológa a rádiológa. Ide o akútny stav, pri ktorom dochádza k náhlej ložiskovej strate mozgových funkcií následkom poruchy mozgového krvného obehu.
Mozgová mŕtvica každý rok postihuje približne 15 miliónov ľudí. Jedna tretina pacientov na toto ochorenie zomiera a ďalšia tretina postihnutých prežíva s trvalými následkami:
Vo svete sa incidencia mozgovej príhody vo veku 65 až 73 rokov pohybuje v rozmedzí 600 až 800 prípadov na stotisíc obyvateľov. Na Slovensku sa celkový výskyt mozgových príhod pohybuje medzi 100 až 150 prípadov na stotisíc obyvateľov. Výskyt subarachnoidálneho krvácania (medzi mozgové obaly) je 6 až 24 prípadov na stotisíc obyvateľov a stúpa s vekom – najčastejšie okolo 50. roku života. Aj keď mortalita celosvetovo na mozgový infarkt klesá, výskyt ochorenia stúpa nielen u osôb vysokého veku, ale aj u ľudí v produktívnom veku.
Ischemické cievne mozgové príhody tvoria asi 80 % všetkých cievnych mozgových príhod. V dôsledku poruchy prietoku mozgovou cievou dochádza k prechodnému alebo trvalému poškodeniu funkcie mozgových buniek zásobovaných príslušnou cievou. Ložisková ischémia mozgu je spôsobená lokálnym nedostatkom krvi a metabolických substrátov, podmienených nedostatočným arteriálnym prívodom alebo nedostatočným žilovým odtokom, ktoré vedú k lokálnemu poškodeniu funkcie neurónov (buniek mozgu) tzv. mozgovému infarktu.
Počas prvých hodín sa mozgový infarkt neustále zväčšuje, pretože mozgové tkanivo v oblasti výrazne zníženého prietoku krvi podlieha postupnej ischemickej deštrukcii. Vzhľadom na tento fakt je nevyhnutná rýchla rekanalizácia uzavretej mozgovej tepny a obnova krvného prietoku umožňujúca záchranu mozgového tkaniva, ktoré ischémia nestihla ireverzibilne (nevratne) poškodiť.
Najčastejšie príčiny ischemickej CMP:
Tvoria asi 15 až 20 % všetkých cievnych mozgových príhod. Tieto príhody sa vyznačujú vyššou mortalitou a morbiditou pacientov. Do jedného roka pri tejto príhode zomiera až 50 % pacientov a polovica z tých, čo prežijú, má závažné následky. Iba 20 % pacientov zostáva sebestačných.
Hemoragická cievna mozgová príhoda vzniká v dôsledku ruptúry (prasknutia) patologicky zmenenej tepny, ktorá zapríčiňuje rozsiahle krvácanie (hemorágiu) vo vnútri mozgu – tzv. intracerebrálne krvácanie alebo v jeho okolí tzv. subarachnoidálne krvácanie (krvácanie medzi mozgové obaly). Krv sa začne hromadiť a tlačiť na mozgové tkanivo, čo vedie k jeho poškodeniu.
Príčiny hemoragickej cievnej mozgovej príhody sú:
Najčastejšou príčinou subarachnoidálneho krvácania je ruptúra aneuryzmy (75 až 80 % prípadov). Väčšina aneuryziem je podmienená vrodeným oslabením cievnej steny. K ruptúre však dochádza až v dospelosti a pacienti vôbec nevedia o ich patologickom náleze v hlave.
Niektoré rizikové faktory ovplyvniť nevieme, nazývame ich neovplyvniteľné (nemodifikovateľné). Patria medzi ne:
Hlavné faktory zodpovedné za cievnu mozgovú príhodu, ktoré vieme ovplyvniť, tzv. ovplyvniteľné (modifikovateľné) sú:
Fibrilácia predsiení ma za následok zvýšenie výskytu tvorby trombov (krvných zrazenín) v srdcových predsieňach. Trombus sa uvoľní a môže sa dostať cestou krvného obehu až do mozgu, kde spôsobí upchatie (embóliu) tepny s už uvedenými dôsledkami. V pozadí rozvoja mozgovej mŕtvice stojí najčastejšie ateroskleróza (ochorenie tepien, spôsobené ukladaním tukov v ich stene), ide o dlhodobý proces, ktorého vznikom sú mnohé ďalšie zdravotné či dokonca až smrteľné komplikácie).
Klinické príznaky mozgovej mŕtvice sú veľmi rozmanité, drvivá väčšina postihuje pacientov doma, až 85 %. Ich vznik je náhly, nezávislý na aktuálnom zdravotnom stave, aj bežne z plného zdravia.
Ischemická mozgová mŕtvica je pravdepodobnejšia u starších pacientov, často vzniká počas spánku alebo nadránom, nemusí mať časovú súvislosť s fyzickou aktivitou. Môže jej predchádzať silná bolesť hlavy spojená s nevoľnosťou, prípadne zvracaním. Charakteristický je náhly vznik neurologického deficitu, najčastejšie:
Výnimkou nie je ani porucha zraku jedného alebo oboch očí – zmena ostrosti videnia, dvojité videnie až slepota. Pri ťažkej mozgovej mŕtvici môžu spomínané príznaky chýbať a pacient ihneď upadá do bezvedomia.
Hemoragická mozgová príhoda je pravdepodobnejšia u pacientov stredného veku s vysokým krvným tlakom, vznikajúca najčastejšie po telesnej námahe, psychickom vzrušení, tiež pri stolici alebo kašli.
Okrem spomínaných klinických príznakov (motorické a senzitívne poruchy) sa intracerebrálne (mozgové krvácanie) alebo subarachnoidálne krvácanie (krvácanie medzi mozgové obaly) najčastejšie prejavuje poruchami vedomia od dezorientácie až po kómu, silnými bolesťami hlavy v dôsledku vzostupu intrakraniálneho (vnútrolebečného tlaku), výnimkou nie je ani nauzea (nutkanie na zvracanie), či samotné zvracanie. Asi u 10 až 25 % pacientov vznikajú epileptické záchvaty.
Diagnostika mozgovej mŕtvice je založená na kvalitnej anamnéze, klinickom náleze a dostupných zobrazovacích metódach.
Pri prechodnej slabosti horných alebo dolných končatín, tŕpnutí alebo poruchách reči, či správania treba vždy myslieť na diagnózu cievnej mozgovej mŕtvice.
Zo zobrazovacích vyšetrení je na prvom mieste CT vyšetrenie mozgu, ktoré je nevyhnutné vykonať ihneď po hospitalizácii. Toto vyšetrenie umožní vizualizovať stupeň a rozsah ischemických zmien mozgu, súčasne umožní rýchle odlíšenie hemorágie od ischémie, prípadne potvrdí iné ochorenie napr. mozgový nádor.
Ďalšou zobrazovacou metódou je magnetická rezonancia, ktorá taktiež dokáže vizualizovať ischemické zmeny tkaniva, prípadne hemorágiu. Jej využitie je však často limitované dostupnosťou a časovou náročnosťou, preto je metódou prvej voľby CT vyšetrenie.
Ultrasonografické vyšetrenie ciev mozgu napomáha taktiež v diagnostike cievnych mozgových príhod, spoľahlivo určí stenózu (zúženie) tepny a umožní včasnú indikáciu pacienta k prípadnej operačnej liečbe. Zvláštne postavenie má angiografické vyšetrenie mozgu, ktorým dokážeme objasniť zdroj krvácania pri hemoragických cievnych mozgových príhodách. Tiež je dôležité vykonať základné a špeciálne biochemické vyšetrenie krvi, ktoré môže potvrdiť zriedkavo sa vyskytujúcu príčinu mozgovej mŕtvice (napr. poruchu zrážanlivosti krvi).
Pri podozrení na mozgovú mŕtvicu je nutné privolanie rýchlej záchrannej služby – 155 alebo 112! Pracovníci záchrannej služby spravia odborné vyšetrenie, zabezpečia životné funkcie pacienta a transport na neurologické oddelenie nemocnice. Pri hospitalizácii je potrebné odlíšiť, či neurologické prejavy vznikli ako dôsledok krvácania alebo ako následok obštrukcie niektorej mozgovej cievy. Cievna mozgová mŕtvica je liečená podľa typu a rozsahu.
Ischemická mozgová príhoda môže byť liečená liekmi (trombolytikami), ktoré zrazeninu rozpustia, prípadne endovaskulárnou mechanickou rekanalizáciou. Štandardnou liečebnou metódou ischemickej cievnej mozgovej príhody je intravenózna trombolýza, ktorá je indikovaná maximálne do 4,5 hodiny od vzniku neurologických ťažkostí.
Úspešná liečba by mala ovplyvniť tromboticky uzáver (spriechodniť cievu), zlepšiť kolaterálnu cirkuláciu a zabrániť nevratnému poškodeniu mozgu. Súčasťou liečby je taktiež úprava krvného tlaku, zabránenie rozvoju masívneho opuchu mozgu, tlmenie bolesti, úprava vnútorného prostredia a taktiež rehabilitácia. V prípade zistenia závažného zúženia cievy (nad 70 %) je pacient indikovaný na včasnú operačnú liečbu, prípadne na endovaskulárny výkon u pacientov s vysokým operačným rizikom (implantácia stentu do cievy).
Liečba hemoragickej cievnej mozgovej príhody môže byť konzervatívna alebo chirurgická. Vo väčšine prípadov pacienti vyžadujú operačnú liečbu. Cieľom urgentnej liečby intracerebrálneho krvácania je zabránenie progresie, rastu krvácania a rozvoja sekundárnych komplikácií.
Farmakologická liečba pozostáva z úpravy vysokého krvného tlaku, podania hemostyptík (lieky zabraňujúce krvácaniu), aplikácie analgetík, v prípade potreby liekov proti zvracaniu. Konzervatívna liečba je indikovaná u malých a hlboko lokalizovaných krvácaní.
Chirurgická liečba pozostáva z evakuácie hematómu (krvnej zrazeniny) a zástavy krvácania. Pri subarachnoidálnom krvácaní, ktoré je najčastejšie spôsobené spomínanou ruptúrou aneuryzmy je čo najrýchlejšie uzavretie, resp. odstránenie tejto aneuryzmy a to buď klasickým operačným zákrokom, prípadne endovaskulárnou metódou.
Zvolená operačná metóda závisí od veľkosti a polohy vydutiny a tiež celkového stavu pacienta. Metódou voľby je buď uzavretie aneuryzmy svorkou (tzv. klipping) alebo intravaskulárne zavedenie špirály do vaku aneuryzmy pomocou katétra (tzv. coiling).
Náhla cievna mozgová príhoda, ľudovo mŕtvica, je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi a živín a látok v nej obsiahnutých…
Mozgové bunky človeka vydržia bez krvi, a teda aj bez kyslíka približne len 5 minút. Potom začínajú odumierať. Ak sa…
