Čkanie, ľudovo štikútka, je náhly stav, ktorý vzniká kŕčovitým sťahovaním bránice. Bránica je horizontálny sval oddeľujúci hrudnú a brušnú dutinu. Na podráždenie bránicových nervov, prípadne mozgových centier, reaguje organizmus čkaním, ktorébýva sprevádzané typickým híkavým zvukom.Ten vzniká ako dôsledok veľmi rýchleho prúdenia vzduchu do pľúc. Pri rýchlom nádychu je hrtanová príklopka privretá, to spôsobuje vznik typického zvukového fenoménu. S čkaním sa stretávame v každom veku u oboch pohlaví.
Medzi najčastejšie spúšťače čkania patrí pitie sýtených nápojov, rýchle jedenie, alkohol, emočný stres a prehltnutie množstva vzduchu. Takéto čkanie netrvá viac ako 24 hodín. Ak čkanie trvá viac ako 48 hodín, je spôsobené podráždením blúdivého alebo bránicového nervu. K podráždeniu týchto nervov môže dôjsť pri gastroezofageálnom refluxe, pri zápale hrdla, pri cyste alebo nádore v oblasti krku. Čkanie sa môže vyskytovať aj pri poškodení centrálnej nervovej sústavy, pri infekcii mozgu alebo mozgových obalov, pri mŕtvici, traume mozgu alebo pri nádore. Existujú aj rizikové faktory ako úzkosť, stres, vzrušenie či vdychovanie dráždivých látok.
Typickým býva zvukový fenomén „hik“, ďalej sa môže vyskytovať pocit vťahovania brucha alebo hrudníka. Ak čkanie trvá viac ako 48 hodín, je potrebné vyhľadať lekára. Medzi komplikácie čkania patria poruchy dýchania, jedenia, pitia, spánku a reči.
Lekár na základe anamnézy a klinického vyšetrenia posúdi stav pacienta. Súčasťou vyšetrenia bývajú neurologické testy, hodnotenie svalového napätia a reflexov. Pri hľadaní príčiny sa vykonávajú laboratórne testy na vylúčenie cukrovky, infekcie alebo ochorenia obličiek, ktoré sa môžu prejavovať čkaním.
Na posúdenie stavu slúžia zobrazovacie vyšetrenia ako röntgen hrudníka, prípadne CT alebo magnetická rezonancia. Pri gastroezofageálnom refluxe, ktorý je sprevádzaný čkaním, je súčasťou vyšetrenia endoskopické vyšetrenie pažeráka a priechodu pažeráka a žalúdka. Čkanie často odznie oveľa skôr, ako pacient navštívi lekára, takže tieto diagnostické vyšetrenia sú vzácne.
Liečba je potrebná iba v prípade, ak čkanie trvá dlhodobo a obmedzuje pacienta v bežných činnostiach. Využívajú sa liečivá ako baklofén či chlorpromazín. Ak sa po farmakologickej terapii nedostaví zreteľný účinok, je možné aplikovať do oblasti bránice anestetickú látku, ktorá čkanie utlmí.
Dôležitá je zmena životného štýlu. Človek by sa mal vyhýbať pitiu sýtených nápojov, konzumovať menšie porcie a vyhýbať sa stresu. Existuje aj mnoho rád, ktoré však nemajú overený spoľahlivý účinok. Patrí k nim dýchanie do vrecúška, zadržanie dychu alebo pitie studenej vody.