12.06.2019 • 3 minút na prečítanie

Clostridium difficile

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Clostridium difficile (CDI) je grampozitívna anaeróbna baktéria tyčinkovitého tvaru, ktorá patrí medzi menej častých pôvodcov infekčných ochorení tráviacej sústavy, konkrétne hrubého čreva. Infekcia Clostridium difficile obvykle vzniká ako komplikácia terapie širokospektrálnymi antibiotikami a typicky sa prejavuje ako hnačkovité ochorenie, ktoré môže spôsobovať aj závažné nekrotizujúce zápaly hrubého čreva, vyžadujúce hospitalizáciu na jednotke intenzívnej starostlivosti. Baktéria je mimoriadne odolná proti väčšine antibiotík, čo výrazne komplikuje liečbu ochorenia.

Vznik a príčiny

Baktériu Clostridium difficile má približne 5 percent svetovej populácie v hrubom čreve, kde nespôsobuje žiadne klinické problémy. Baktéria je veľmi citlivá na zmeny okolitého prostredia a v porovnaní s inými baktériami sa delí pomaly, preto jej bežná črevná bakteriálna mikroflóra bráni v premnožení. Je však vysoko odolná proti väčšine širokospektrálnych antibiotík. V prípade ich dlhodobého užívania je možné zahubenie väčšiny črevnej mikroflóry. Tak vzniknú výhodné podmienky pre CDI a hrozí rozvoj infekcie. Baktéria samotná škodí organizmu produkciou toxínov, ktoré spôsobujú poškodenie črevnej sliznice a smrť buniek.

Príznaky

Infekcia sa obvykle prejaví do 5-10 dní od začiatku užívania antibiotík a vo väčšine prípadov ide o mierne hnačkovité ochorenie. Nebezpečné sú však kmene produkujúce toxíny, ktoré vedú k pseudomembranóznemu (pablanovému) zápalu sliznice hrubého čreva. Ten sa prejaví silnou vodnatou hnačkou (10-15x za deň) s prímesou krvi alebo hlienu, horúčkou, nevoľnosťou, dehydratáciou, silnými bolesťami a kŕčmi brucha. Neliečený zápal napreduje do šokového stavu a následnej smrti pacienta. Hrozia aj závažné komplikácie, ako je prasknutie (ruptúra) čreva či črevná nepriechodnosť (ileus).

Diagnostika

Diagnostika infekcie spôsobenej CDI je založená na testovaní stolice, v ktorej sa preukazuje prítomnosť bakteriálneho toxínu alebo DNA. Na to sa využívajú laboratórne metódy ELISA a PCR. Ďalej baktériu možno kultivovať na špeciálnych živných pôdach, to umožní zistiť jej citlivosť na liečbu. V prípade podozrenia na komplikácie v brušnej dutine sa dajú využiť zobrazovacie vyšetrenia, ako je CT alebo RTG.

Liečba

Liečba infekcie je pomerne náročná, keďže na CDI nezaberá väčšina bežne používaných antibiotík. Liekmi prvej voľby sú vankomycín a metronidazol. Úspešnosť tejto terapie však v posledných rokoch klesá. Najspoľahlivejšou a najúčinnejšou metódou liečby je obnovenie bežnej črevnej mikroflóry, ktorá infekciu potlačí. Na to slúži takzvaná transplantácia stolice, pri ktorej sa pacientovi do čreva vpraví homogenizovaná vzorka stolice od zdravého darcu, najčastejšie rodinného príslušníka. V extrémnych prípadoch a pri život ohrozujúcich komplikáciách je na záchranu života pacienta nevyhnutné chirurgické odstránenie hrubého čreva (kolektómia).

Prevencia

Základom prevencie je vyhýbať sa užívaniu nadmerného množstva antibiotík a ich správne predpisovanie. To je však povinnosťou ošetrujúceho lekára, ktorý by si mal byť vedomý možných rizík. Narušeniu črevnej bakteriálnej mikroflóry možno zabrániť užívaním probiotík, ktoré obsahujú prospešné bakteriálne kultúry. V prípade podozrenia na CDI odborníci pacientom vzhľadom na možné komplikácie ohrozujúce život odporúčajú urýchlene vyhľadať lekársku starostlivosť.

Redakcia portálu Lekár.sk
Ochorenia
bolesť bruchadehydratáciahnačkahorúčkahrubé črevokŕčenevoľnost