Krátkozrakosť

V tomto článku sa dozviete

• Čo si zapamätať?
• Čo je to krátkozrakosť?
• Príznaky krátkozrakosti
• Prečo krátkozrakosť vzniká?
• Diagnostika
• Ako liečiť krátkozrakosť? 
• Ako žiť s krátkozrakosťou

Čo si zapamätať?

• Krátkozrakosť nie je len o rozmazanom videní. Pri myopii je oko často dlhšie, než by malo byť, a jeho nadmerný rast môže v budúcnosti zvyšovať riziko závažnejších očných problémov.
• Na vzniku a zhoršovaní krátkozrakosti sa podieľa genetika aj životný štýl. Dôležitú úlohu zohráva najmä nedostatok času vonku, genetická predispozícia a veľa intenzívnej práce na blízko.
• Okuliare krátkozrakosť korigujú, ale nemusia zastaviť jej zhoršovanie. U detí je preto dôležité rozlišovať medzi samotnou korekciou videnia a liečbou zameranou na spomalenie progresie – tzv. myopia control.
• Dnes existujú viaceré možnosti, ako progresiu krátkozrakosti spomaľovať. Patria medzi ne špeciálne okuliare, nízkodávkovaný atropín, ortokeratológia či ich kombinácie. Niektoré novšie metódy však stále potrebujú viac údajov o dlhodobej bezpečnosti.
• Najjednoduchším a najbezpečnejším opatrením je dostatok času vonku a pravidelné kontroly. Pri deťoch s krátkozrakosťou sa odporúča približne 1–2 hodiny denne na dennom svetle a kontroly u očného lekára ideálne každých 6 mesiacov.

Čo je to krátkozrakosť?

Krátkozrakosť, odborne myopia, je refrakčná chyba oka. Zjednodušene povedané: svetlo, ktoré vstupuje do oka, sa nezaostrí správne na sietnicu, ale pred ňou. Výsledok? Blízke veci vidíte ostro, vzdialené rozmazane.

Podľa Adriany Čeľovskej, medičky a autorky článku, je najčastejšou príčinou krátkozrakosti skutočnosť, že oko je trochu dlhšie, ako by malo byť. ‚‚Tento jeho nadmerný rast do dĺžky je kľúčový. Nielen preto, že spôsobuje rozmazané videnie, ale aj preto, že dlhšie oko je náchylnejšie na závažnejšie problémy neskôr v dospelosti, ako je odlúpenie sietnice alebo glaukóm.‘‘

Príznaky krátkozrakosti

Hlavným príznakom krátkozrakosti je rozmazané videnie do diaľky. U detí to napríklad znamená, že nevidia dobre na tabuľu v škole a žmúria. U dospelých je typickým problémom nejasné videnie dopravných značiek pri šoférovaní.

Okrem toho sa môžu objaviť:

• bolesti hlavy a únava očí po dlhšom pozeraní do diaľky
• žmúrenie – deti si ním nevedome pomáhajú zaostriť

Po nasadení správnych okuliarov alebo šošoviek tieto ťažkosti zvyčajne ustúpia.

Prečo krátkozrakosť vzniká?

‚‚Krátkozrakosť vzniká kombináciou genetiky a životného štýlu človeka,‘‘ vysvetľuje ďalej Adriana Čeľovská. ‚‚Môžete na ňu mať predispozíciu, ale prostredie rozhoduje o tom, ako rýchlo sa rozvinie.‘‘

Medzi najdôležitejšie rizikové faktory patrí:

• Málo času vonku. Toto je jeden z najsilnejšie podložených dôvodov. Prirodzené denné svetlo totiž hrá vo vývoji oka rozhodujúcu úlohu. Deti, ktoré trávia menej času vonku, majú vyššie riziko vzniku aj rýchlejšej progresie krátkozrakosti.
• Genetika. Ak sú krátkozrakí obaja rodičia, riziko u dieťaťa výrazne rastie.
• Intenzívna práca na blízko. Dlhé hodiny čítania, učenia sa a času pri obrazovkách sú spojené s vyššou prevalenciou krátkozrakosti, najmä v mestskom prostredí.

Vaše dieťa si najčastejšie všimne, že v škole nedovidí na tabuľu približne vo veku 8 až 12 rokov. Práve vtedy sa krátkozrakosť môže objaviť a bez liečby zameranej na spomalenie jej progresie sa môže počas školských rokov rýchlo zhoršovať.

Diagnostika

Krátkozrakosť diagnostikuje očný lekár pri komplexnom zrakovom vyšetrení. To zahŕňa meranie refrakcie – teda zistenie, aké dioptrie oko potrebuje – a posúdenie celkového zdravia oka.

‚‚U detí je dôležitá tzv. cykloplegická refrakcia,‘‘ dopĺňa autorka článku, medička Adriana Čeľovská. ‘‘Pri nej sa do oka kvapnú špeciálne kvapky, ktoré dočasne vyradia svaly zodpovedné za zaostrovanie. Bez toho by oko mohlo kompenzovať a výsledok vyšetrenia by nebol presný.‘‘ 

Po vyšetrení s kvapkami môžu byť oči niekoľko hodín citlivejšie na svetlo. čo je úplne normálny jav. 

Pri deťoch s potvrdenou krátkozrakosťou sa dnes odporúča aj sledovanie dĺžky oka (axiálnej dĺžky) približne každých 6 mesiacov. Je to presnejší spôsob, ako monitorovať, či sa krátkozrakosť zhoršuje.

Ako liečiť krátkozrakosť? 

Pri liečbe krátkozrakosti je dôležité rozlíšiť tri veci, ktoré si ľudia často zamieňajú. Ide o korekciu videnia, spomalenie progresie, tzv. myopia control, alebo o vyriešenie problému laserovou operáciou.  

Korekcia videnia

Bežné okuliare a kontaktné šošovky korigujú rozmazané videnie – teda pomáhajú vidieť ostro. To je ich hlavná úloha. Samotné klasické okuliare však neovplyvňujú to, ako rýchlo sa krátkozrakosť zhoršuje.

Spomalenie progresie – myopia control

Spomalenie progresie je to, čo moderná medicína pridáva navyše. U detí je to dnes štandard starostlivosti, o ktorom by mal s rodičmi hovoriť každý očný lekár.

Existuje viacero overených možností:

• Špeciálne okuliare s periférnym defokusom (napr. typy DIMS alebo HAL). Vyzerajú ako bežné okuliare, ale ich šošovky sú špeciálne navrhnuté tak, aby spomalili rast oka. 
• Atropín v nízkej koncentrácii – očné kvapky, ktoré sa aplikujú raz denne. Koncentrácia 0,05 % má podľa dôkazov dobrý pomer účinnosti a znášanlivosti.
• Ortokeratológia (Ortho-K) – špeciálne tuhé kontaktné šošovky, ktoré sa nosia v noci. Počas spánku dočasne preformujú rohovku tak, že cez deň dieťa vidí bez okuliarov a zároveň sa uňho spomaľuje rast oka.
• Kombinovaná liečba – napríklad atropín spolu s Ortho-K alebo špeciálnymi okuliarmi. Dvojročná klinická štúdia ukázala, že kombinácia je účinnejšia než samotná monoterapia.
• Červené svetlo s nízkou intenzitou (RLRL) – novšia metóda, ktorá vykazuje sľubné výsledky v spomalení rastu oka, no dlhodobé bezpečnostné dáta ešte nie sú úplné – preto sa momentálne odporúča opatrnosť.

Laserová operácia

Laserová korekcia je vhodná pre dospelých so stabilizovanou krátkozrakosťou. U detí sa nepoužíva, pretože oko stále rastie. Operácia koriguje dioptrie, ale nerieši biologický rast oka.

Ako žiť s krátkozrakosťou

Krátkozrakosti sa nedá úplne zabrániť, ale môžete výrazne ovplyvniť, ako rýchlo sa vyvíja.

• Čas vonku je najdôležitejší. Pre deti platí jednoduché odporúčanie: viac prirodzeného denného svetla, najlepšie aspoň 1 – 2 hodiny denne vonku. Toto je najsilnejšia a najbezpečnejšia prevencia.
• Pravidelné kontroly u očného lekára sú nevyhnutné – ideálne každých 6 mesiacov, ak dieťa má krátkozrakosť.
• Noste predpísanú korekciu – nekorigovaná krátkozrakosť môže progresiu zhoršiť.
• UV ochrana – slnečné okuliare s UV filtrom chránia oči pri pohybe vonku, ale nemajú špecifický účinok na spomalenie progresie ochorenia.

Ak má vaše dieťa krátkozrakosť – najmä ak sa objavila skoro a rýchlo sa zhoršuje – opýtajte sa svojho očného lekára na možnosti, ktoré ponúka súčasná medicína. Okuliare na videnie sú v poriadku, ale dnes už je k dispozícii aj množstvo iných možností.