Náhla strata vedomia je často spojená s dlhodobým státím či dehydratáciou, najmä počas leta. Viete, ako sa jej vyhnúť? A kedy volať záchranku?
Náhla strata vedomia (odborne synkopa, označovaná aj ako kolaps či mdloba) je stav, počas ktorého môžete na pár sekúnd alebo minút stratiť schopnosť vnímať svoje okolie. Vo väčšine prípadov odznie spontánne.
Počas bezvedomia sa telo stáva nekontrolovateľným. Dochádza k strate svalového napätia, čo vedie k odpadnutiu a častokrát aj k úrazom.
Pri strate vedomia rozlišujeme 3 fázy:
Ide o rozpoloženie, ktoré vzniká tesne pred upadnutím do bezvedomia. Môžete na sebe pozorovať prvé príznaky:
Je samotný stav straty vedomia. Bezvedomie môže byť rôzne hlboké a jeho trvanie je tiež u každého iné. Počas synkopy dochádza k zníženiu napätia svalstva končatín, čo v praxi môžete pociťovať ako slabosť a následne môžete odpadnúť. Niekedy sa počas tohto štádia zvyknú objaviť kŕče.
Je to posledná fáza, počas ktorej sa vedomie obnoví. Môže byť sprevádzaná bolesťou hlavy, slabosťou a dezorientáciou v čase a priestore – tento stav je dočasný a zakrátko sa upraví.
Situácie, počas ktorých môže dôjsť k bezvedomiu, sú rôzne a pestré sú aj príčiny straty vedomia. Spája ich však jeden faktor, ktorým je náhle zníženie prietoku krvi mozgom. Stratu vedomia vyvolá zastavenie krvného prietoku mozgom po dobu 6 až 8 sekúnd alebo zníženie horného tlaku krvi pod 60 mmHg.
Ak vám prudko poklesne tlak, môže sa stať, že sa do mozgu nedostane potrebné množstvo krvi. Tá je preň veľmi dôležitá. Privádza doň totiž dôležité živiny a najmä kyslík. Preto ak je prekrvenie mozgu slabé, dochádza k strate vedomia.
Podľa príčiny rozdeľujeme synkopy na:
Nekardiálne straty vedomia – teda také, ktoré nesúvisia s poruchou srdca či ciev –, tvoria takmer polovicu všetkých prípadov.
Medzi spúšťače patrí napríklad:
Vazovagálna synkopa patrí k najčastejším typom straty vedomia. Vzniká vtedy, keď sa dráždi blúdivý nerv (latinsky vagus), čo spôsobí zníženie tlaku krvi.
Podráždenie nervu môžu zapríčiniť:
Ortostatická synkopa je takisto veľmi častým javom. Nastáva vtedy, keď dôjde k prudkej zmene polohy tela, napríklad z ľahu do sedu alebo do stoja. Počas zmeny polohy vzniká ortostatická hypotenzia – čiže opäť pokles krvného tlaku.
Stratu vedomia pri zmene polohy môžete zažiť častejšie, ak:
Patria sem situačné synkopy vznikajúce pri kašli, močení alebo tlaku na stolicu. Ďalším javom je synkopa karotického sínusu – miesta na hlavnej krčnej tepne. Ak sa toto miesto stlačí, vznikne zmena tlaku krvi. Podráždenie môže vzniknúť napríklad pri uťahovaní kravaty či záklone hlavy pri umývaní vlasov v kaderníckom salóne.
Tento typ bezvedomia sa objavuje u ľudí s ochorením srdca. Najčastejšie sa spája s poruchami srdcového rytmu a chlopňovými chybami.
V tomto prípade by ste mali byť obozretní! Ak vo vašom okolí stratí vedomie niekto, o kom viete, že má ochorenie srdca, je potrebné okamžite privolať zdravotnú pomoc na čísle 112.
Zdravotnú pomoc privolajte každému, kto upadne do bezvedomia a súčasne trpí ochorením srdca. Je nutné, aby bol dôkladne vyšetrený kardiológom.
Ak nájdete v bezvedomí človeka, ktorého zdravotný stav nepoznáte, alebo nepoznáte okolnosti, kvôli ktorým k bezvedomiu prišlo, zavolajte 112.
Pokiaľ pri strate vedomia vznikne úraz (najmä hlavy), vyšetrenie u lekára takisto neodkladajte.
Ak postihnutý dýcha, ale je v bezvedomí, uložte ho do protišokovej polohy – v ľahu na chrbte s mierne vyvýšenými nohami.
Ľuďom, ktorí trpia synkopami opakovane, sa odporúča ľah s mierne zdvihnutou hlavou a opatrné vstávanie cez polohu v sede.
Pri písaní článkov boli použité tieto zdroje: