Nízky tlak krvi

V tomto článku sa dozviete

• Nebezpečná hypotenzia
• Čo je krvný tlak?
• Definícia hypotenzie
• Príčiny
• Príznaky hypotenzie
• Ako správne merať tlak
• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Liečba
• Záver

Nebezpečná hypotenzia

Nízky krvný tlak mnoho ľudí nepovažuje za problém. Medzi pacientmi prevláda názor, že lepšie je mať nízky tlak ako vysoký. Aj hypotenzia je však nebezpečná, má svoje riziká a môže skončiť smrteľne, preto ju netreba podceňovať.

Hypotenzia nie je ani tak ochorením samotným, ako skôr príznakom iného ochorenia. Často život ohrozujúceho, napríklad masívneho krvácania, sepsy a iných.

Čo je krvný tlak?

Srdce pumpuje krv bohatú na kyslík do tepien – artérií, ktoré ju rozvádzajú do celého tela. Po vypudení krvi zo srdca táto pôsobí tlakom na steny artérií. Sila, ktorou pôsobí na steny ciev, vytvára tlak krvi. Artériový krvný tlak je mierou tlaku vyvolaného krvou pulzujúcou z tepny.

Keďže krv je vypudzovaná zo srdca vlnami, rozoznávame dve hodnoty krvného tlaku:

• systolický tlak je tlak krvi, ktorý vzniká pri kontrakcii komôr – tlak na výške tlakovej vlny. Vzniká, keď sa srdce sťahuje a pumpuje krv do artérií.
• diastolický tlak je tlak, keď sú komory srdca v pokoji. Je to tzv. dolný tlak krvi, ktorý zodpovedá tlaku v tepnách počas diastoly, čiže plnenia komôr krvou.

Diastolický tlak je nižší ako systolický, je prítomný v tepnách stále. Hodnoty systolického i diastolického tlaku sa v priebehu dňa pod vplyvom rozličných okolností fyziologicky menia. Systolický tlak sa zvyšuje pri fyzickej aktivite, duševnej práci, pod vplyvom emócií.

Napríklad hodnota systolického tlaku pri telesnom cvičení 170 mmHg je úplne normálna. Krvný tlak fyziologicky klesá pri odpočinku, najmä v noci, kedy sú normálne hodnoty 110/70, aj menej. Hodnoty krvného tlaku sa udávajú v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg).

Definícia hypotenzie

Napriek skutočnosti, že hypotenzia je v bežnej medicínskej praxi veľmi častým javom, neexistuje jej všeobecne akceptovaná definícia. Rôzne literatúry uvádzajú rôzne hodnoty, ale všeobecne sa za hypotenziu považuje pokles krvného tlaku pod 100/60 mmHg.

Z klinického hľadiska sa rozoznávajú akútne a chronické hypotenzné stavy a okrem nich samostatnú skupinu tvoria poruchy autonómneho nervového systému spojené s ortostatickou hypotenziou.

Príčiny

Príčiny hypotenzie sú rozmanité a zahŕňajú hypovolémiu (zníženie celkového množstva krvi v krvnom obehu), vplyv liekov, kardiovaskulárne, endokrinné a neurologické ochorenia. Významnou skupinou príčin sú poruchy autonómneho nervového systému.

Ako vidno v tabuľkách 1. až 3., príčin hypotenzie je mnoho. Medzi najčastejšie, s ktorými je možné sa stretnúť, patrí:

• dehydratácia,
• krvácanie,
• masívne hnačky,
• akútny infarkt myokardu,
• predávkovanie liekmi, najmä tými, ktorými liečime vysoký krvný tlak,
• sepsa (otrava krvi),
• ortostatická hypotenzia – náhle zaujatie vzpriamenej polohy.

Tabuľka č. 1 Príčiny akútnej hypotenzie

Tabuľka č. 2 Príčiny chronickej hypotenzie

Tabuľka č. 3 Poruchy autonómneho nervového systému spojené s ortostatickou hypotenziou

Príznaky hypotenzie

U mnohých pacientov lekár pátra po príčinách nízkeho tlaku krvi niekoľko týždňov až mesiacov bezvýsledne. Bezpríznaková hypotenzia nemusí byť vôbec patologická. Nízky krvný tlak býva často dobre tolerovaný. Chorobný význam nadobúda v prípade, že vedie k porušenému prekrveniu dôležitých vnútorných orgánov.

Mozog je na poruchu prekrvenia najcitlivejší a preto prvé príznaky sú registrované zo strany centrálneho nervového systému. V dôsledku samoregulačnej schopnosti mozgových ciev však k poruche prekrvenia mozgu dochádza zvyčajne až pri poklese systolického tlaku pod 80 mmHg.

Príznaky závisia od príčiny hypotenzie a môžu byť menej závažné alebo život ohrozujúce.

Medzi menej závažné patria „čierna clona pred očami“, pocit na zvracanie, spavosť, únavnosť, závraty, poruchy videnia, hučanie v ušiach, celková nevoľnosť, až krátke poruchy vedomia.

Častým prejavom hypotenzie je aj porucha prekrvenia okrajových častí, najmä končatín, prejavujúca sa bledosťou a chladom („studené ruky a nohy“). Porucha prekrvenia obličiek sa prejavuje znížením výdaja moču.

Život ohrozujúcou formou hypotenzie je šok.

Šok je akútne ťažké obehové zlyhanie s poklesom prekrvenia životne dôležitých orgánov. Vyúsťuje do nezvratného multiorgánového zlyhania, ktoré, pokiaľ nie je okamžite liečené, končí smrťou.

Prejavuje sa úzkosťou, nepokojom, neskôr poruchami vedomia až kómou a delirantnými stavmi (halucinácie, blúznenie). Koža je spotená, chladná, okrem šoku spôsobeného sepsou krvi, kedy je koža teplá. Postupne pacient prestáva močiť, zlyhávajú mu obličky a aj ostatné orgány a pri neskorom alebo nedostatočnom liečení dochádza k smrti pacienta.

Ako správne merať tlak

Základným vyšetrením výšky krvného tlaku je jeho meranie pomocou tlakomera. Poznáme viacero druhov, ortuťové alebo digitálne. Je dôležité merať krvný tlak za určitých bazálnych podmienok a to doma, ako aj v ambulancii u lekára.

Pri meraní krvného tlaku by pacient nemal rozprávať. Pred meraním by mal byť aspoň 5 minút v pokoji, dve hodiny predtým by nemal fajčiť, jesť, konzumovať nápoje s obsahom kofeínu. Miestnosť má byť tichá, s primeranou teplotou. Pacient má sedieť opretý chrbtom a hornú končatinu s manžetou tlakomera má mať voľne na podložke, vo výške srdca. Vyšetrenie krvného tlaku sa má vždy opakovať aspoň dvakrát, s minimálnym časovým odstupom 2 minúty.

Diagnostika

Pri prvom kontakte lekára s hypotenzným pacientom treba určiť, či ide o akútne vzniknutú alebo chronickú hypotenziu. Lekár zisťuje anamnézu, zdravotné problémy pacienta, kedy dochádza k poklesu tlaku krvi a aké boli príznaky, či došlo k strate vedomia a podobne. Je nutné vedieť o liekoch, ktoré pacient užíva a o všetkých ochoreniach pacienta a členov jeho rodiny.

Vyšetrenie sa zameriava na zistenie tlaku krvi v sede, v ľahu a po postavení sa do vzpriamenej polohy. V zložitejších prípadoch lekár sleduje zmeny tlaku pri sklopení pacienta na špeciálnom naklápacom stole (head–up tilt test) alebo sa robí tzv. Valsalvov manéver.

Na diagnostiku ortostatickej hypotenzie sa používa tzv. Schellongov test. Pri týchto testoch a vyšetreniach sa sleduje ovplyvňovanie podráždenia nervového systému organizmu na riadenie tlaku krvi. Dôležitým vyšetrením je 24-hodinové monitorovanie krvného tlaku pomocou tlakového Holter testu, ktorého záznam vyhodnocuje lekár.

V prípade život ohrozujúcich stavov je pacient umiestnený na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde je jeho krvný tlak monitorovaný. Ak vyšetrenia naznačujú podozrenie na iné ochorenie, ktoré vyvoláva hypotenziu, vykonávajú sa zložitejšie vyšetrovacie metódy.

Liečba

Terapia má byť zameraná na vyvolávajúcu príčinu, keďže v súčasnosti neexistuje žiadny liek, ktorý primárne lieči hypotenziu, tak ako je to napríklad v prípade vysokého krvného tlaku, kde je k dispozícii množstvo liekov.

Ide predovšetkým o liečbu rôznych ochorení srdca, arytmií, endokrinných a neurologických ochorení, ktoré môžu viesť k akútnej alebo chronickej hypotenzii. Táto liečba je možná aj v prípade objemových strát, napríklad pri krvácaní alebo hnačkách.

Vždy je potrebné myslieť na možnú príčinnú súvislosť s nadmerným užívaním liekov na zníženie krvného tlaku. V prípade šokového stavu je potrebný okamžitý prevoz na oddelenie intenzívnej starostlivosti, kde je zabezpečená okrem iného aj terapia akútne vzniknutej hypotenzie.

Pri chronických hypotenzných stavoch je liečba zameraná na príznaky. V rámci režimových opatrení je nutné vyhýbať sa provokujúcim a zhoršujúcim situáciám.

Hypotenziu zhoršuje:

• náhle postavenie sa,
• dlhé státie,
• príjem potravy – najmä väčšie množstvo, resp. potrava bohatá na sacharidy,
• znížený príjem tekutín,
• horúce prostredie,
• zdvíhanie ťažkých predmetov,
• užívanie alkoholu a liekov.

Záver

Pacient s nízkym krvným tlakom musí byť poučený, že je dôležité zvýšiť príjem tekutín, soli v potrave, resp. vôd s vyšším obsahom minerálov, najmä sodíka a snažiť sa o zlepšenie fyzickej kondície (cvičenie, pravidelné prechádzky).

Netreba podceňovať naoko bežné „točenie hlavy“, ktoré sa často pripisuje počasiu a iným možným príčinám. Ak sa opakuje častejšie a je spojené aj s nekoordinovaným pohybom, resp. pádom, treba určite vyhľadať lekára.