PoTS

Čo je to PoTS

PoTS je stav, pri ktorom telo nezvláda správne regulovať krvný tlak a srdcovú frekvenciu pri zmene polohy. Pri postavení dochádza k nadmernému zrýchleniu tepu a zníženému prietoku krvi do mozgu.
Hoci môže ovplyvniť kvalitu života, u mnohých pacientov sa časom stav zlepšuje. Existujú viaceré možnosti liečby, prevencie a zvládania symptómov.

Príznaky a symptómy PoTS

U zdravého človeka sa pri postavení cievy zúžia a tep mierne zrýchli. Pri PoTS tento mechanizmus nefunguje – srdce reaguje nadmerne zrýchleným tepom, pretože sa snaží udržať prietok krvi do mozgu.

Typické príznaky PoTS:

• závraty alebo mdloby,
  
• búšenie srdca (palpitácie),
  
• nadmerné potenie,
  
• slabosť, únava,
  
• bolesti hlavy,
  
• nevoľnosť,
  
• poruchy spánku,
  
• bolesť na hrudi,
  
• dýchavičnosť.

Príznaky sa môžu meniť v čase alebo zhoršovať pri teple. Ležanie so zdvihnutými nohami môže priniesť úľavu.

Ako uvádza Fedorowski (2019) v časopise Journal of Internal Medicine:

„Najčastejšie sťažnosti sú závraty, slabosť, zrýchlené srdce alebo búšiaci tep pri postavení. Pacienti často uvádzajú aj fyzickú slabosť a zníženú schopnosť výkonu pri cvičení, ako aj bolesti hlavy, „brain fog“ (zhoršenie koncentrácie), dýchavičnosť, gastrointestinálne ťažkosti a bolesti pohybového aparátu.“

Príčiny / spúšťače PoTS

PoTS môže vzniknúť v dôsledku viacerých faktorov, napríklad:

• nízky krvný tlak,
• užívanie niektorých liekov,
• prekonané vírusové ochorenia,
  hormonálne zmeny alebo autoimunitné ochorenia.

Často býva nesprávne diagnostikovaný ako úzkosť alebo panická porucha. Preto je dôležité odborné testovanie a vylúčenie iných príčin.

Diagnóza PoTS

Diagnostické kritérium:
Ak sa srdcová frekvencia zvýši o viac než 30 úderov za minútu (alebo o 40 u osôb vo veku 12–19 rokov) do 10 minút po postavení, alebo presiahne 120 úderov za minútu, ide o PoTS.

Najčastejšie používané testy:

• Tilt-table test (test šikmého stola): meranie tepu a tlaku pri zmenách polohy,
• Aktívny test státia: meranie po ľahnutí a postavení (2, 5 a 10 minút),
• EKG a echokardiogram,
• 24-hodinové monitorovanie srdca a tlaku,
• Krvné testy – na kontrolu funkcie obličiek, pečene, štítnej žľazy a hladiny glukózy.

Liečba a starostlivosť pri PoTS

Cieľom liečby PoTS je zmierniť príznaky a zlepšiť kvalitu života.

Ak zlyhávajú preventívne opatrenia, lekár môže predpísať lieky na úpravu krvného tlaku alebo srdcovej frekvencie.

Okamžitá pomoc pri závrate:

• ľahnúť si a zdvihnúť nohy,
• prekrížiť nohy alebo zatnúť svaly nôh a brucha,
• pohupovať sa na prstoch, aby sa zvýšil návrat krvi.

Prevencia a zvládanie symptómov

Odporúčané opatrenia pri PoTS:

• piť dostatok vody (kým moč nie je bledožltý),
• pravidelný pohyb: plávanie, veslovanie, chôdza, pilates,
• vyhýbať sa dlhému státiu a rýchlemu vstávaniu,
• spať s mierne zvýšenou polohou hlavy,
• nosiť kompresné pančuchy alebo oblečenie,
• obmedziť kofeín a alkohol.

FAQ o PoTS

1. Čo je PoTS?
PoTS (Postural Orthostatic Tachycardia Syndrome) je stav, pri ktorom sa po postavení nadmerne zrýchľuje srdcová frekvencia v dôsledku zníženého návratu krvi do srdca.

2. Ako sa PoTS diagnostikuje?
Najčastejšie pomocou testu šikmého stola alebo merania tepu pri postavení – zvýšenie o viac ako 30 úderov/min signalizuje PoTS.

3. Je PoTS vyliečiteľný?
Úplné vyliečenie nie je vždy možné, no väčšina pacientov dokáže príznaky výrazne znížiť vhodnou starostlivosťou, pohybom a hydratáciou.

4. Môže byť PoTS zamieňaný s úzkosťou?
Áno. Búšenie srdca a závraty môžu pripomínať úzkosť, preto je dôležité odborné vyšetrenie.

5. Aké aktivity sú pri PoTS vhodné?
Najlepšie sú aktivity v sede alebo s minimálnou záťažou – plávanie, veslovanie, bicyklovanie či pilates.

6. Čo pomáha pri akútnom zhoršení stavu?
Ľahnúť si, zdvihnúť nohy, dýchať zhlboka a napnúť svaly nôh alebo brucha, aby sa zlepšil prietok krvi do srdca.

Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:

Raj SR et al., „Postural Tachycardia Syndrome (POTS)“, Circulation, 2013.

Fedorowski A. Postural orthostatic tachycardia syndrome: clinical presentation, aetiology and management. J Intern Med. 2019;286(4):352–366. DOI: 10.1111/joim.12852