04.07.2019 • 5 minút na prečítanie

Týfus

Ochorenia

V tomto článku sa dozviete

Týfus je ochorenie spôsobené infekciou baktériami rodov Rickettsia a Orientia . Ochorenie prenášajú blchy, roztoče, vši a kliešte, ktoré organizmus atakujú prostredníctvom poštípania. Porušením a následným škriabaním pokožky podráždenej poštípaním týmito článkonožcami sa vytvárajú ďalšie predpoklady na vstup baktérií do krvného riečiska. Tam sa rozmnožujú a rastú. Existuje niekoľko typov týfusu podľa druhu článkonožca, ktorý ho prenáša. Týfus sa najviac vyskytuje v rozvojových krajinách alebo v chudobnejších regiónoch. Neošetrený môže viesť k vážnym komplikáciám aj k smrti.

Liečba týfusu

Infekcia týfusom sa lieči antibiotikami. Pacienti s vážnym priebehom môžu potrebovať aj intravenózne tekutiny a kyslík, aby sa stabilizoval ich stav.

Bez liečby sa úmrtnosť pohybuje medzi 10 a 50 %, zatiaľ čo s antibiotikami klesá na približne 10 %. Použitie intracelulárnych antibiotík, ako je tetracyklín, môže úmrtnosť znížiť takmer na nulu.

Medzi najčastejšie používané antibiotiká patria:

  • doxycyklín (Doryx, Vibramycin)
  • chloramfenikol
  • ciprofloxacín (Cipro)

Infekcii sa dá predchádzať očkovaním, čo je najúčinnejší spôsob ochrany.

Vznik a príčiny týfusu

Týfus nie je prenosný kvapôčkovou infekciou ako chrípka. K nákaze dochádza prostredníctvom prenášačov – článkonožcov. Existujú tri hlavné typy týfusu, pričom každý spôsobuje iný typ baktérie a prenáša ho iný druh článkonožca.

Škvrnitý týfus

Škvrnitý týfus, známy aj pod názvami thyphus exanthematicus, epidemický škvrnitý týfus, klasický škvrnitý týfus alebo Brillova-Zinserova choroba, je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Rickettsia prowazekii.

Prenášačmi tohto ochorenia sú blchy, roztoče a vši. Infekcia sa vyskytuje celosvetovo, pričom častejšie zasahuje oblasti s nižším sociálnym statusom.

Baktéria prežíva v tráviacom trakte hostiteľa a do prostredia sa dostáva prostredníctvom jeho výkalov. Do ľudského organizmu sa prenáša cez rany vzniknuté uhryznutím hostiteľa, čo spôsobuje svrbenie a intenzívne škrabanie. Baktérie môžu zostať infekčné ešte niekoľko týždňov po smrti hostiteľa.

Endemický týfus

Endemický týfus, známy aj ako myší týfus, je ochorenie spôsobené baktériou Rickettsia typhi. Prenášačmi sú blchy parazitujúce na potkanoch a mačkách, ktoré prenášajú baktériu na človeka.

Džungľový týfus

Džungľový týfus, známy aj ako horúčka tsutsugamushi, je ochorenie spôsobené baktériou Orientia tsutsugamushi (predtým sa predpokladalo, že ide o Rickettsia tsutsugamushi). Tento typ týfusu sa vyskytuje najmä v juhovýchodnej Ázii a na tichomorských ostrovoch.

Infekciu prenášajú komáre alebo roztoče, pričom zdrojom baktérie sú hlodavce a larvy komárov, ktoré umožňujú prenos ochorenia na človeka.

Možné komplikácie týfusu

Po prekonaní infekcie získavate imunitu proti danému typu týfusu.

Príznaky týfusu

Príznaky týfusu sa síce môžu mierne líšiť podľa typu ochorenia, ale existujú symptómy spoločné pre všetky tri typy. Medzi ne patrí:

  • bolesť hlavy
  • horúčka
  • zimnica
  • vyrážka, ktorá sa zvyčajne začína na chrbte alebo hrudi a postupne sa šíri na okolité časti tela

Ďalšie bežné príznaky zahŕňajú zmätok, poruchu vnímania, nízky krvný tlak (hypotenzia), citlivosť očí na jasné svetlo a silnú bolesť svalov. Niekedy sa objaví aj opuch lymfatických uzlín, únava či červená lézia alebo bolesť v mieste uhryznutia.

Inkubačná doba týfusu je priemerne 5 až 14 dní, pričom príznaky sa zvyčajne neobjavia pred piatym dňom od uštipnutia.

Diagnostika a prevencia týfusu

Ak má pacient podozrenie na týfus, lekár pri diagnostike začína anamnézou prostredia, kde pacient žije, alebo lokalít, kde sa zdržal počas dovolenky či cestovania. Diagnostické testy môžu zahŕňať kožnú biopsiu (odber vzorky kože), Western blot (laboratórna diagnostická metóda na identifikáciu prítomnosti týfusu), imunofluorescenčný test na detekciu týfusového antigénu vo vzorkách séra a ďalšie krvné testy, ktoré môžu naznačiť prítomnosť infekcie.

V minulosti, počas druhej svetovej vojny, vznikla očkovacia látka proti epidemickému týfusu, no znížený počet prípadov viedol k zastaveniu jej výroby.

Preto najefektívnejšou prevenciou je vyhýbanie sa škodcom, ktoré týfus šíria. Ide o blchy, roztoče, a rezervoáre infekcie ako potkany, myši, mačky a komáre.

U ľudí z nižších socioekonomických skupín je prevencia zameraná na dodržiavanie hygieny, kontrolu populácie hlodavcov a minimalizáciu prostredia vhodného pre premnoženie prenášačov.

Ďalšie preventívne opatrenia zahŕňajú:

  • Chemoprofylaxia s doxycyklínom, ktorá sa odporúča iba u osôb s vysokým rizikom, napríklad pri humanitárnych kampaniach v oblastiach s extrémnou chudobou a nedostatočnou hygienou.
  • Vyhýbanie sa cestovaniu do oblastí s výskytom týfusu alebo do krajín s nízkym hygienickým štandardom.
Redakcia portálu lekar.sk Redakčný tím v spolupráci s lekármi, medikmi, psychológmi, výživovými špecialistami a ďalšími odborníkmi.
Ochorenia
bolesť hlavybolesť svalovcitlivosť oka na svetlointenzívne škrabaniekožapečeňsvrbenietýfuszimnica