Aj malé problémy sú naše problémy. Nezľahčujeme ich?

V tomto článku sa dozviete

• Duševná nepohoda a duševná porucha
• V čom spočíva riziko „menších starostí“?
• Ako podceňujeme duševnú nepohodu

Väčšina ľudí neprežila v živote vyslovene tragické udalosti (napríklad v detstve), ani sa nelieči na vážnejšie duševné ochorenie v rámci lekárskej klasifikácie.

To však neznamená, že neexistuje celý rad miernejších ťažkostí, ktoré vedia potrápiť život a zdravie mnohých z nás. Veľa o týchto starostiach nevieme, lebo neplnia riadky bežných štatistík, preto sa ich dosahy na človeka niekedy podceňujú.

Duševná nepohoda a duševná porucha

Hlavný rozdiel medzi duševnou nepohodou a duševnou chorobou spočíva v intenzite, v dĺžke trvania a v tom, aký je ich vplyv na náš každodenný život.

Duševná nepohoda je všeobecne miernejší a často prechodný stav emočného nepokoja alebo stresu, ktorý môže byť vyvolaný konkrétnymi udalosťami alebo situáciami v živote. Môže zahŕňať pocity úzkosti, smútku, frustrácie alebo preťaženia. Tieto pocity obvykle nie sú také intenzívne, aby zásadne ovplyvnili našu schopnosť každodenného fungovania.

Aj keď nejde o závažný stav, ktorý by vyžadoval odbornú pomoc, dlhodobá duševná nepohoda je signálom, že v našom živote chýba určitý typ rovnováhy medzi prácou a voľným časom alebo medzi starostlivosťou o seba a o druhých. Je to tiež signál, že nie sú dlhodobo uspokojované naše psychologické potreby:

• Potreba byť milovaný, pochopený a prepojený s ostatnými
• Potreba byť rešpektovaný, uznávaný, ocenený, platný
• Potreba bezpečia a istoty

Duševná choroba je vážnejší a trvalejší stav, ktorý významne ovplyvňuje naše fungovanie v spoločnosti, v práci, v škole, v osobných vzťahoch. Duševné ochorenia zahŕňajú širokú škálu diagnóz, ako napríklad depresívne a úzkostné poruchy, bipolárne poruchy, schizofrénie a ďalšie. Je dôležité, aby človek našiel podporu v odbornej pomoci.

V čom spočíva riziko „menších starostí“?

Hlavným rizikom menej závažných problémov je ich nenápadnosť. Vieme s nimi relatívne dlho a dobre fungovať a v našej mysli sú akoby zastreté. Nikdy sa nám nejavili zvlášť dôležité.

Stále tam však sú, hoci veľakrát ani nevieme pomenovať, o čo ide. Jednoducho sa necítime dobre alebo z nejakého dôvodu nie sme šťastní či spokojní v živote.

Práve táto nejednoznačnosť býva mätúca, lebo väčšinou nejde o jeden konkrétny problém, ale o nánosy viacerých menších počas života. Ak je pre nás nejaké riziko málo rukolapné, udržiava nás  v sebaklame, že na tom nezáleží a ostávame pasívni.

Nie sú to len vážne traumatické skúsenosti, ktoré ohrozujú aj naše telesné zdravie. Výskumníci napríklad zistili, že menšie duševné ťažkosti u ľudí viac podnecovali črevné problémy (tzv. syndróm dráždivého čreva) ako závažné životné udalosti.

Podceňované duševné problémy majú tendenciu sa kopiť a prerastať do vážnejších stavov. O tom samých seba nemusíme presviedčať, lebo málokedy nám chýbajú znalosti.

Stačí, ak si budeme pripomínať, že život je príliš krátky na to, aby sme si škodili. Prvým krokom k väčšej pohode je samotné uvedomenie si škodlivých vplyvov.

Ako podceňujeme duševnú nepohodu

Existuje niekoľko faktorov, ktoré nám bránia považovať naše starosti za platné a hodné pozornosti. Sú to slová a prejavy, ktorými nás priamo či nepriamo zraňuje okolie alebo samotná spoločnosť. A tiež necitlivé rozhovory nás samých so sebou a presviedčanie seba samého, že to „predsa nie je až také strašné, a preto sa vzchop“.

Tri spôsoby zľahčovania menších problémov:

Gaslighting a toxická pozitivita – spochybňovanie druhých v snahe vyvolať v nich pocit viny, nesprávneho vnímania vlastnej reality a vlastných presvedčení. Sem patria, žiaľ, aj niektoré menej vážne prejavy, pri ktorých akoby človek nemal právo byť v duševnej nepohode. Ak nejde o život, nie je „dovolené“ zdieľať svoje trápenie. Zľahčujeme však aj životné situácie, o ktorých veľakrát nič nevieme:

• Bývaš s rodičmi, tak čo riešiš?
• Dobre zarobíš, tak sa teš.
• Si mladý, veď si užívaj život.
• Buď rád, že si zdravý, ostatné hoď za hlavu.
• Ako ti je dobre, že žiješ sám.
• Schudni a hneď budeš v pohode.
• Cestuješ po svete, veď ti nič nechýba.
• Ty si už na dôchodku, tebe je sveta žiť.

Mikroagresie – sú ponižovania, pohŕdania a znevažovania, ktoré sú prejavom zaujatosti voči určitej skupine ľudí alebo javu. Sú jemnejšou formou diskriminácie, ale aj tak zabolia: „Na to ,odkiaľ pochádzaš, to bol dobrý výkon“. Môžu sa prejavovať aj v skrytej forme: prerušovanie druhého človeka, nepočúvanie, ktoré vedie k sebaspochybňovaniu, či vôbec mám prínos pre daný tím.

Nezdravé a nebezpečné vplyvy spoločnosti:

Vyčerpanie v práci ako statusový znak – nekritické vyzdvihovanie zaneprázdnenosti a zľahčovanie slabších prejavov:

• Únava: „Ja nemám kedy myslieť na to, že som unavená.“
• Stres: „To už dnes má každý.“
• Nie som spokojný v práci: „Ale, prosím ťa, a kto je dnes v robote spokojný?“

Bagatelizovanie násilia – ak spoločnosť spochybňuje ľudí, ktorí prežívajú akékoľvek násilie. Oni sami sa v dôsledku takéhoto postoja stigmatizujú a ich problém sa len prehlbuje.

• „Veď ma nebije, stará sa o deti.“

• „Nezdá sa mi to až také dramatické, sú aj horšie prípady.“

• „Keby som mala aspoň poriadny dôvod, ale zlý pocit nie je dôvod.“

Príklady menej závažných problémov

Duševná nepohoda môže mať mnoho tvárí a všetky sú platné, lebo sú naše. Ak by za nami prišiel priateľ či kolega s niektorým problémom z nasledovného zoznamu, väčšina z nás by ho neodbila slovami, že je to príliš malé nato, aby sme sa tým zaoberali.

Naopak, boli by sme vďační, že nám niekto prejavil dôveru a môžeme mu byť oporou. Čo keby sme rovnaký súcit poskytli aj samým sebe? Aký zdanlivo nepodstatný problém vám práve prichádza na um? Čo by ste doplnili do uvedeného zoznamu?

• Pocit životného strádania
• Osamelosť
• Pocit nedostatočnosti
• Nedostatok pozornosti, lásky, prijatia v detstve
• Sklamanie z partnerských vzťahov, z priateľstiev
• Neuspokojivé vzťahy na pracovisku
• Práca len ako zdroj zárobku
• Zážitky z odmietnutí, z odlúčení
• Menej zjavné formy ponižovania v detstve, v škole
• Stres zo skúšok, z tlaku na výkon
• Pocit, že nikam nepatrím
• Zajedanie starostí a iné formy otupovania sa, ktoré nie sú závislosťami
• Odkladanie povinností
• Perfekcionizmus
• Rozdielne názory vo vzťahu
• Pocit viny a hanby

Pozorne si všímajme svoje pocity a myšlienky, keď čítame o starostiach, ktoré samy o sebe nevyzerajú zvlášť závažne.

Niekedy nás jednotlivý problém príliš nezaťaží, ale v kombinácii s inými ho pocítime. Naše reakcie na to, čo čítame, nás môžu nasmerovať k lepšiemu pochopeniu.

Každý problém si zaslúži pozornosť a podporu

• Uvedomenie si problému – lebo len to, čo si človek uvedomí, môže aj zmeniť, zlepšiť. Ak sa cítime zahltení myšlienkami a na racionálny úsudok sa príliš nemôžeme spoľahnúť, dajme šancu telu. To nám vždy povie pravdu. Nezaťažuje nás súdmi a kritikami. Nevytvárajme však na seba veľké časové nároky, postačí zopár naozaj uvedomelých krátkych zastávok počas dňa. Buďme len tak sami so sebou a pozorujme, ako dýchame.
• Akceptovanie toho, čo nás v živote zasiahlo, okolností, ktoré sa udiali. Nemusíme niečo na silu prijímať. Stačí, keď s tým už menej bojujeme. Každú zaťažujúcu myšlienku si môžeme predstaviť ako hosťa, ktorý prišiel na návštevu. Akceptujeme ho a „pohostíme“ svojou pozornosťou. Hostiteľom sme však my, a preto my určíme koniec „návštevy.“ Keď sa hosť objaví znovu, budeme opäť vedieť akceptovať tento spoločný čas bez toho, aby nás to príliš zaťažovalo.
• Malý akčný krok – čokoľvek, čo nás posunie vpred, sa počíta. Dobrým príkladom je sledovanie jedného konkrétneho spôsobu, ktorým sa otupujeme, aby sme necítili svoje starosti. Napríklad ak sa príliš zaneprázdňujeme počas dňa. Ako príklad nám poslúži navigácia v aute. Keď sa chceme dostať do cieľa, nemôžeme navigáciu ignorovať. Tak ako navigácia „prepočítava trasu“, aj my „prepočítavame“ – počúvame dobroprajný vnútorný hlas, keď sa príliš zahlcujeme prácou. Spočiatku sme schopní samých seba vnímať len pár sekúnd, neskôr sa náš pocit otupenia oslabí.
• Posilňovanie tzv. duševného imunitného systému – podobne ako posilňujeme telesnú imunitu, aj naša duša potrebuje „vitamíny“ a tiež správne protilátky: príkladom účinnej protilátky je obyčajná ľudská blízkosť.
• Rozvíjanie emocionálnej gramotnosti – schopnosti rozpoznať, prijať a odovzdať rozmanité emócie. Nestať sa obeťou, ktorá už reaguje len na tie najsilenejšie podnety, lebo ostatné sa zdajú byť časti spoločnosti príliš obyčajné.  
• Aktívny životný štýl – najmä formou nenáročnej pohybovej aktivity, dobrého spánku a výživného jedla.
• Požiadať o odbornú pomoc, keď to potrebujeme.