Dýchavičnosť (dyspnoe) spôsobuje sťažené dýchanie alebo pocit dusenia. Stav vyvoláva namáhavé cvičenie, extrémna teplota, masívna obezita či vysoká nadmorská výška. Okrem toho môže byť známkou zdravotného problému. Väčšina prípadov je zapríčinená srdcovými alebo pľúcnymi diagnózami.
Dýchavičnosť, ktorá sa objaví náhle (akútna dýchavičnosť), má množstvo príčin. Patrí k nim astma (bronchospazmus), otrava oxidom uhoľnatým, srdečná tamponáda (nadbytočná tekutina okolo srdca), infarkt, nízky krvný tlak (hypotenzia), pneumónia (a iné pľúcne infekcie), pneumotorax (kolaps pľúc), pľúcna embólia (krvná zrazenina v tepne pľúc), náhla strata krvi, obštrukcia horných dýchacích ciest (zablokovanie dýchacieho priechodu).
V prípade „nedostatku dychu“, ktorý pretrváva v rozsahu niekoľko týždňov alebo dlhšie (chronická dýchavičnosť), ide najčastejšie o tieto príčiny: astma, chronická obštrukčná choroba pľúc, srdcová dysfunkcia, intersticiálna choroba pľúc a obezita.
S dýchavičnosťou súvisí mnoho ďalších zdravotných stavov. Nedostatok vzduchu môžu spôsobiť problémy s pľúcami, infekcia dýchacích ciest, rakovina pľúc, pleuritída (zápal membrány okolo pľúc), pľúcny edém (prebytok tekutiny v pľúcach), pľúcna fibróza (zjazvené a poškodené pľúca), pľúcna hypertenzia (vysoký krvný tlak v krvných cievach pľúc), sarkoidóza (zápalové bunky v tele) alebo tuberkulóza.
V prípade problémov srdca môže dýchavičnosť zapríčiňovať kardiomyopatia (problém so srdcovým svalom), srdcová arytmia (problémy so srdcovým rytmom) či perikarditída (zápal tkaniva okolo srdca).
Ďalšie zdravotné stavy negatívne vplývajúce na dýchanie sú: anémia, zlomené rebrá, dusenie, epiglotitída, cudzí predmet v dýchacích cestách, generalizovaná úzkostná porucha, Guillainov-Barrého syndróm či myasthenia gravis (stav vyvolávajúci svalovú slabosť).
Väčšie riziko dýchacích problémov pociťujú ľudia, ktorí zažívajú stály stres, majú alergie a chronické ochorenie pľúc alebo srdca. Riziko spôsobuje aj obezita či cvičenie s intenzívnymi výkyvmi.
Hlavným príznakom problémov s dýchaním je pocit, že človek nemôže dýchať dostatok kyslíka. K špecifickým príznakom patrí rýchlejšia dýchacia frekvencia, sipot, modré nechty alebo pery, bledá alebo sivá pleť a nadmerné potenie.
Niektoré príznaky spolu s ťažkosťami s dýchaním môžu poukazovať na vážny problém – angínu, nedostatok kyslíka, srdcový záchvat. Medzi symptómy, ktoré je potrebné sledovať, patrí horúčka, bolesť alebo tlak v hrudníku, sipot, tlak v krku, suchý kašeľ, dýchavičnosť, ktorá vyžaduje, aby človek neustále sedel, prípadne človeka dýchavičnosť prebúdza počas spánku.
Dýchacie ťažkosti malých detí: Malé deti často majú ťažkosti s dýchaním, ak trpia vírusmi dýchacích ciest. Príznaky ťažšieho dýchania sa u nich pomerne často vyskytujú z toho dôvodu, že si ešte nevedia dostatočne vyčistiť nos a odkašľať si. Väčšina detí sa z týchto stavov zotaví nasadením správnej liečby.
Lekár určuje diagnózu na základe príčin ťažkostí s dýchaním a anamnézy, ako dlho pacient pociťuje problémy. Či sú ťažkosti mierne alebo intenzívne a či fyzická námaha dýchavičnosť zhoršuje. Po preverení anamnézy lekár kontroluje dýchacie cesty, pľúca a srdce. V závislosti od výsledkov vyšetrenia môže odporučiť jeden alebo viacero diagnostických testov. Ide o krvné testy, röntgen hrudníka, CT skenovanie, elektrokardiogram, echokardiogram alebo testy pľúcnych funkcií. Lekár tiež môže indikovať záťažové testy, aby zistil, ako pacientovo srdce a pľúca reagujú na fyzickú námahu.
Liečba ťažkostí s dýchaním závisí od základnej príčiny.
Zmena životného štýlu: Ak sú príznaky spôsobené určitými okolnosťami (náročné cvičenie, turistika vo vysokých nadmorských výškach), dýchanie sa pravdepodobne vráti do normálu, keď človek tieto aktivity obmedzí a inak je zdravý.
Zníženie stresu: Keď problémy s dýchaním zapríčiňuje stres, je potrebné jeho eliminovanie. Medzi najúčinnejšie spôsoby patrí rozjímanie, poradenstvo a cvičenie. Pomôcť môže aj relax, rozhovor s priateľmi alebo nový koníček.
Liečenie: Niektoré ťažkosti s dýchaním môžu byť príznakmi vážnych srdcových a pľúcnych ochorení. V týchto prípadoch lekár predpíše lieky a odporučí ďalšie liečebné postupy. Ak má človek astmu, zrejme bude potrebné na zlepšenie dýchania používať inhalátor. Pri alergiách sú účinné antihistaminiká na zníženie alergickej reakcie tela. V niektorých prípadoch je nutná kyslíková terapia, dýchací prístroj alebo iné ošetrenie a monitorovanie v nemocnici.
Domáce opatrenia: V domácom prostredí akútne pomáha chladný alebo vlhký vzduch. Odporúča sa preto nadýchať nočného vzduchu alebo urobiť si parný kúpeľ. Počas spánku je vhodný chladný hmlový zvlhčovač.
Dýchavičnosť nie je príznak, ktorý by sa mal ignorovať. Ak sa príznaky zhoršujú, rozhodne treba navštíviť lekára. Človek si dokáže zlepšiť silu pľúc aj cvičením. Je však nutné konzultovať s lekárom, či sú podobné cvičenia pre jeho zdravie vhodné. Pre fajčiarov je kvôli zlepšeniu dýchania nutné s fajčením úplne skoncovať.
Onkologické ochorenia sú na Slovensku veľmi rozšírené. Môžu postihovať rôzne orgány, pričom medzi najčastejšie postihnuté patria pľúca. Rakovina pľúc je…
Už v okamihu, kedy sa narodíme, sa naše pľúca začnú stretávať s okolitým ovzduším. Za celý život sú vystavené mnohým nečistotám –…
Mnoho ľudí v našej krajine má veľké srdce a to doslova. Hypertrofia myokardu je u nás veľmi častým nálezom. Vo…
